Je dokázané, že 95 % diét nefunguje, lebo sú neudržateľné. Ľudia to nevedia a myslia si, že zlyhali

S akým typom problémov k vám klienti najčastejšie prichádzajú?

V rámci centra Chuť žiť riešime u klientov celé spektrum porúch príjmu potravy, od mentálnej anorexie cez mentálnu bulímiu až po záchvatové prejedanie. Niekedy k nám prichádzajú klienti bez nejakej konkrétnej diagnózy s tým, že napríklad pociťujú rôzne symptómy, ktoré sa na spektre porúch príjmu potravy vyskytujú. Napríklad majú narušený vzťah k jedlu alebo inklinujú k ortorexii a podobne. Tým, že nie sme zdravotnícke zariadenie, nezameriavame sa na konkrétne diagnózy, ale na komplexnú symptomatiku klienta a na to, aké negatívne dosahy majú jeho stravovacie návyky na jeho bežné fungovanie. S každým klientom máme úvodné sedenie, pri ktorom si odoberieme nutričnú anamnézu, a potom postupne prechádzame k úprave stravovania.

Ako prebieha prvé stretnutie s nutričnou špecialistkou? Aké informácie potrebujete od klienta získať?

Zaujíma nás, ako vyzerá jeho jedálniček, koľkokrát denne je, aké základné potraviny do svojho jedálnička zaraďuje, aké vyraďuje, či má nejaké potravinové alergie, či užíva doplnky stravy a tak ďalej. Tieto dáta potom analyzujeme a na základe toho určujeme ciele, na ktorých s klientom spoločne pracujeme. Snažíme sa dospieť k tomu, aby jeho stravovanie bolo pre neho primerané, aby pokrývalo jeho energetickú aj nutričnú potrebu, bolo vyvážené a obsahovalo čo najširšie spektrum potravín. Zároveň chceme, aby klient nadobudol aj určitú flexibilitu v stravovaní.

V akom zmysle?

Často k nám prichádzajú klienti s tým, že ich stravovanie je veľmi rigidné. Majú určité pravidlá, ktorých sa striktne držia. Napríklad každý deň o ôsmej si musia dať raňajky. Pol hodiny pred alebo po je už problém. Alebo niektoré potraviny či kombinácie potravín sú z ich pohľadu zakázané, prípadne v každom jedle musí byť určité množstvo bielkovín, každé jedlo musí obsahovať zeleninu a podobne. Pokiaľ čo i len trošku vybočujú z týchto svojich zabehnutých vzorcov, spôsobuje im to úzkosti, výčitky či nepohodu. Snažíme sa pracovať na tom, aby sa z týchto vzorcov dokázali vymaniť a pri stravovaní nadobudli určitú slobodu.

Ako konkrétne vyzerá proces liečby klienta s poruchou príjmu potravy od jeho príchodu k vám do centra až po vyliečenie?

Liečba je komplexný proces a okrem nutričného poradenstva často zahŕňa aj spoluprácu so psychiatrom, psychológom či peer konzultantom (vyliečený človek s osobnou skúsenosťou s ochorením, sprevádzajúci liečiaceho sa, pozn. redakcie). V rámci nutričného poradenstva je jedným z primárnych cieľov vytvorenie správnych stravovacích návykov a dosiahnutie zdraviu zodpovedajúcej telesnej hmotnosti. Rozširovanie jedálnička je potom ďalším z krokov na ceste liečby. Veľa klientov prichádza s čierno-bielym postojom k potravinám, ktorý pramení práve z diétnej kultúry, prahnúcej po štíhlosti. Kvôli dosiahnutiu tohto ideálu krásy sa potom klienti dajú na rôzne diéty, ktoré im sľubujú, že okrem efektívneho chudnutia vyriešia aj mnohé iné problémy, ako napríklad tráviace ťažkosti, únavu a podobne.

Mnohí klienti majú napríklad zoznam takzvaných „fear food“ (obávané potraviny), ktoré z jedálnička úplne vyraďujú, pretože sú pre nich zdrojom stresu a úzkosti.

Z návyku takéhoto „zdravého stravovania“ potom vznikajú úzkosti a strach z príjmu určitých potravín. Mnohí klienti majú napríklad zoznam takzvaných „fear food“ (obávané potraviny), ktoré z jedálnička úplne vyraďujú, pretože sú pre nich zdrojom stresu a úzkosti. Na našich konzultáciách potom pracujeme s postupným systematickým zaraďovaním aj týchto „obávaných“ potravín späť do jedálnička. Pritom sa snažíme ich jedálniček spestrovať o tie potraviny, ktoré sú akoby menej obávané, a postupne ho rozširovať až do tej miery, aby boli schopní zájsť aj trebárs do reštaurácie a objednať si tam jedlo, o ktorom nemusia vedieť, koľko má presne kalórií. Alebo aby dokázali ísť na rodinnú oslavu a dať si tortu bez toho, aby mali celý deň výčitky. Takže postupné rozširovanie jedálnička je pri liečbe porúch príjmu potravy úplne kľúčové.

Neviem si predstaviť, že človek, ktorý sa napríklad roky vyhýbal rafinovanému cukru, si bude schopný dať tortu na narodeninovej oslave. Akým spôsobom pomáhate ľuďom prekonať strach zaradiť tieto „obávané“ potraviny späť do jedálnička?

Pre niektorých klientov je napríklad veľmi dôležitá podpora od niekoho blízkeho. Napríklad ak cíti podporu kamaráta, ktorý s ním ide do cukrárne a dá si s ním cheesecake, z ktorého má klient strach, tak túto úzkosť dokáže ľahšie prekonať. Alebo klientom ponúkame možnosť využiť služby peer konzultanta, ktorý sa s ním ide najesť a dá si s ním napríklad vyprážaný syr, ktorému sa klient roky vyhýbal. Náš konzultant je tam preňho ako taká morálna podpora. Uvedomujeme si však, že je to beh na dlhé trate, a preto často k týmto zmenám prechádzame postupne.

Snažíme sa o to, aby bol klient schopný dať si napríklad menu v reštaurácii bez nejakých výčitiek alebo potreby kompenzovať to vracaním či excesívnym športovaním.

Zo začiatku stačí, keď si klient pridá hoc i malú časť nejakej obávanej potraviny, a toto množstvo postupne navyšuje, aby to pre neho nebolo stresujúce, ale zároveň to bolo reálne zvládnuteľné. Takže v závislosti od klienta využívame rôzne metódy. Cieľom však nie je to, aby mal klient každý deň na tanieri tieto obávané potraviny. Snažíme sa o to, aby bol klient schopný dať si napríklad menu v reštaurácii bez nejakých výčitiek alebo potreby kompenzovať to vracaním či excesívnym športovaním.

Dodržiavaniu určitých striktných pravidiel v oblasti stravovania nahrávajú z môjho pohľadu aj aktuálne trendy panujúce v spoločnosti. V minulosti boli populárne diéty s nízkym obsahom tukov, v súčasnosti sú „in“ nízkosacharidové diéty a strava bohatá na proteíny. Myslíte, že tieto marketingové ťahy nesú svoj podiel viny na tom, že s príjmom potravy bojuje stále viac ľudí?

Často k nám prichádzajú klienti, ktorí majú za sebou pomerne pestrú históriu rôznych takýchto diét. Veľakrát po nich dochádza k takzvanému jojo efektu alebo práve k osvojeniu si nesprávnych vzorcov stravovania. Niekedy prichádzajú rodičia s tým, že ich dcéra sa začala zdravšie stravovať. Napríklad začala jesť viac zeleniny, vyradila všetky sladkosti a pochutiny, začala sa stravovať, v úvodzovkách, čisto, no postupne z jedálnička vyradila aj ďalšie potravinové zložky, ako napríklad mliečne výrobky a tuky. Napokon svoju stravu oklieštila len na zeleninu a bielkoviny, čo je veľký problém.

Veľakrát dochádza k tomu, že si potraviny „škatuľkujeme“ na dobré a zlé. No potraviny nie sú nejaké rozprávkové postavičky, aby sme si ich takto potrebovali rozdeľovať.

Tým, že vyraďuje celé skupiny potravín, bude to viesť nielen k nedostatočnému energetickému príjmu, ale aj k rôznym nutričným deficitom a narušenému vzťahu k jedlu. Takže tieto diéty majú určite vplyv na naše stravovacie vzorce, ako aj na celkový postoj k jednotlivým potravinám. Veľakrát dochádza k tomu, že si potraviny „škatuľkujeme“ na dobré a zlé. No potraviny nie sú nejaké rozprávkové postavičky, aby sme si ich takto potrebovali rozdeľovať. Skôr by sme sa mali zameriavať na množstvá a frekvenciu, v ktorých jednotlivé potraviny prijímame. To je to, čo je v skutočnosti kľúčové.

Stretávate sa s tým, že experimentovanie s rôznymi diétami ako low carb (nízkosacharidová strava) či prerušovaná hladovka je často vstupnou bránou k poruchám príjmu potravy?

Je pravdou, že u predisponovaných jedincov môžu byť takéto diéty rizikové a viesť k rozvoju alebo k prehlbovaniu porúch príjmu potravy. Nedá sa však povedať, že každý človek, ktorý si prešiel nejakou diétou, čo je podľa mňa aj väčšina populácie, sa automaticky stane naším klientom. Nie je to také kauzálne, že diéty spôsobujú poruchy príjmu potravy, no zároveň platí, že u predisponovaných jedincov je nebezpečenstvo, že sa poruchy príjmu potravy po diétach prejavia oveľa výraznejšie.

Dalo by sa o niektorej z týchto diét povedať, že je v porovnaní s inými lepšia, respektíve skôr zdraviu prospešná ako škodlivá?

Mnohé z diét sa dajú uchopiť aj správnym spôsobom alebo spôsobom, ktorý nášmu zdraviu neuškodí. Problém nastáva, keď sa do nich človek pustí sám, nastaví si napríklad extrémne nízky energetický príjem alebo sa zverí do rúk nejakému pseudoodborníkovi, ktorý mu ešte pretlačí nejaké doplnky stravy, a človek sa dostáva do kolobehu chudnutia a priberania a dochádza k spomínanému jojo efektu. Takýto človek má potom často pocit, že zlyhal. Pritom nezlyhal on, ale diéta, ktorú si nastavil. Aj štatisticky sa ukazuje, že len 5 % diét funguje a zvyšných 95 % nie.

Princípom redukčných diét je totiž dosiahnutie energetického deficitu, aby došlo k chudnutiu, no zároveň si málokto uvedomuje, že rovnaký efekt dosiahne aj vyváženým pestrým jedálničkom.

To si však ľudia často neuvedomujú a myslia si, že neúspech je výsledkom ich slabej vôle. Problém je v skutočnosti niekde inde – v neudržateľnosti diéty. Princípom redukčných diét je totiž dosiahnutie energetického deficitu, aby došlo k chudnutiu, no zároveň si málokto uvedomuje, že rovnaký efekt dosiahne aj vyváženým pestrým jedálničkom, ktorý je pre neho z dlhodobého hľadiska udržateľný, a že zmeny je potrebné nastaviť v rámci celého životného štýlu. Okrem stravy je nevyhnutný aj dostatok spánku a pohybu, čo vedie v konečnom dôsledku k celkovému zlepšeniu zdravia.

Na jednej strane sa veľa skloňuje pestrosť stravy, na druhej sa mnohí odborníci na výživu, medzi nimi aj uznávaný gastroenterológ Kužela, zhodujú na tom, že až 70 % nášho jedálnička by mali pokrývať rastlinné produkty. Takéto rady potom človeka prirodzene vedú k tomu, že má tendenciu si stravu stále viac upravovať, aby tieto kritériá spĺňal…

Vedecky podložené diétne odporúčania sú, samozrejme, dôležité a potrebné. Je dobré, aby sme mali nejaký ten nutričný kompas, podľa ktorého sa môžeme riadiť a ktorý nám pomôže k vytvoreniu vyváženého jedálnička. Je dôležité, aby sme prijali dostatok všetkých potrebných živín a aby nevzniklo riziko deficitu energie alebo jednotlivých makro- a mikronutrientov. Takže aj nutričné štandardy alebo odporúčané denné dávky pre jednotlivé či už živiny, minerálne látky, alebo vitamíny, podľa ktorých sa aj my ako nutriční terapeuti orientujeme, sú veľmi dôležité.

Okrem toho však máme aj takzvané „food based dietary guidelines“ (diétne odporúčania založené na skupinách potravín), ako napríklad potravinové alebo výživové pyramídy alebo plán MyPlate (Môj tanier), známy najmä v Amerike, ktoré graficky a zrozumiteľne pre širokú verejnosť znázorňujú výživové odporúčania. Udávajú konkrétne skupiny potravín (obilniny, ovocie, zelenina, mliečne výrobky, mäso, vajcia, ryby, strukoviny, orechy, semená, oleje, tuky…), ktoré by mali tvoriť základ jedálnička, aj s počtom porcií za deň. Je správne, aby sme mali nejakú tú navigáciu, ale to neznamená, že teraz si musím každý deň zapisovať svoj denný príjem do kalorických tabuliek. Cieľom je nastaviť si správny stravovací režim, aby naše telo dokázalo efektívne fungovať a robiť všetky tie aktivity, ktoré robiť potrebuje.

Keď hovoríte o tomto zaraďovaní potravín, mám s ním aj osobnú skúsenosť. Keď som nejakú potravinu na určitý čas vylúčila, tak akoby moje telo prestalo byť schopné ju neskôr stráviť. Nestretávate sa s tým, že klienti z tohto dôvodu nemôžu svoj jedálniček rozširovať?

U ľudí, ktorí napríklad dlhodobo hladovali alebo majú reštriktívnu poruchu príjmu potravy – najčastejšie mentálnu anorexiu, keď bol príjem dlhodobo znížený a telo nedostávalo dostatok jedla –, je prirodzené, že aj tráviaci trakt nefunguje úplne optimálne. Zo začiatku je pre takéhoto človeka pocit prázdneho žalúdka niečím úplne prirodzeným či dokonca až príjemným. Takíto klienti mi často hovoria, že oni za tým pocitom prázdneho žalúdka až bažia a že plný žalúdok je pre nich zaťažujúci a nepríjemný. Ten pocit spokojnosti, ktorý má bežný človek vtedy, keď sa naje a môže sa venovať niečomu inému a nemyslieť stále na jedlo, sa v tomto prípade často nedostavuje.

Plný žalúdok ich obťažuje a trávenie je narušené. Pri navyšovaní energetického príjmu potom často dochádza k nafukovaniu. No to je len dočasné, pretože aj tráviaci trakt si postupne zvyká na bežný príjem a tieto problémy postupne odznievajú. A skutočne jediný spôsob, ako sa z mentálnej anorexie dostať, je navýšiť energetický príjem a dodať telu energiu a živiny, ktoré mu chýbajú, aby telo dokázalo dohnať energetický deficit a získať živiny, ktoré potrebuje na obnovu tkanív a podobne.

Ak začnem vynechávať spoločenské udalosti, ktoré mám rád, len preto, že by som musel zjesť niečo, čo sa vymyká z môjho stravovacieho plánu, mal by som spozornieť.

Kedy sa toto nevinné sledovanie jednotlivých zložiek stravy stáva chorobným kontrolovaním jedálnička a prerastá do poruchy príjmu potravy (PPP)?

Medzi takého varovné signály patrí napríklad veľmi striktná kontrola denného energetického a nutričného príjmu, obmedzovanie veľkosti porcií či prílišná upätosť na konkrétny stravovací plán, pričom vybočenie z tohto plánu v človeku vyvoláva úzkosť a obmedzuje to aj jeho sociálny život. Ak napríklad začnem vynechávať spoločenské udalosti, ktoré mám rád, len preto, že by som musel zjesť niečo, čo sa vymyká z môjho stravovacieho plánu, mal by som spozornieť. Rovnako v prípade, ak nedokážem ísť na obed s kolegami, pretože mám svoju krabičku, kde mám presne navážené a naškatuľkované jedlo, ktoré mám v ten deň prijať. Symptomatika PPP sa však môže prejaviť aj vo vzťahu k pohybu. Ak už nechodievam cvičiť preto, že mám z toho radosť a viem, že je to prospešné pre moje zdravie, ale preto, že mám ustavičný strach z priberania a mám potrebu spáliť kalórie.

A potom je varovným signálom aj presné počítanie si kalórií až posadnutosť číslami a nutričnými hodnotami potravín a už spomínané čierno-biele myslenie vo vzťahu k potravinám a ich delenie na dobré a zlé. Pričom pri tých „dobrých“ či „zdravých“ potravinách sa cítim dosť silný a hodnotný, ale keď už si dám trebárs čokoládu alebo sladkosť, na ktorú mám chuť, tak už to zo mňa robí akoby horšieho človeka, lebo som porušil svoje zásady, čo môže vo mne vyvolávať pocit viny či hanby. Akoby som si od „čistoty“ svojho jedálnička začínal odvodzovať celú svoju hodnotu. Takže je to do veľkej miery o individuálnom posúdení toho, kedy sa už môj vzťah k jedlu stáva nezdravým, a mal by som začať konať skôr, ako by to stihlo prerásť do poruchy príjmu potravy. Tá sa potom často môže odzrkadliť na podlomenom zdraví.

Dá sa pri poruchách príjmu potravy hovoriť aj o role genetiky? Môžem sklon k ortorexii či anorexii zdediť?

PPP sú považované za multifaktoriálne ochorenia, ktoré majú bio-psycho-sociálne príčiny. Pod tie biologické faktory spadá aj genetika alebo genetická predispozícia na rozvoj porúch príjmu potravy. Dôležitú rolu tu však zohrávajú aj sociálne vplyvy, ktorým je človek počas života vystavený. Či už je to výchova v rodine, alebo určité záujmy či krúžky, ktoré môžu byť rizikovejšie z hľadiska rozvoja porúch príjmu potravy, alebo výkonovo orientované profesie, ktoré sú zamerané na vzhľad a štíhlosť. Potom je to aj kultúrne povedomie, vplyv médií a určitého kultu krásy a štíhlosti.

Okrem toho svoju rolu zohrávajú psychologické faktory, ktoré môžu človeka predisponovať na rozvoj poruchy príjmu potravy, ako napríklad sklony k perfekcionizmu, prílišná prísnosť, nízka sebadôvera a podobne. Spúšťačmi môžu byť okrem iného aj stresové situácie či traumy. Takže ide o celý balíček rôznych faktorov a nedá sa povedať, že nejaký jeden konkrétny vplyv alebo jedna konkrétna udalosť, alebo len genetická predispozícia je dôvodom.

Aký máte názor na mýty, ktoré sa spomínajú v súvislosti so stravovaním? Napríklad že večer by sme nemali jesť ovocie, aby sme si nezvýšili príjem cukru, alebo že by sme si mali dať na rozbehnutie trávenia štamprlík. Stretávate sa s tým, že klienti majú tendenciu sa nimi riadiť?

Veľa takýchto mýtov prichádza z vedecky nepodložených zdrojov, ale pokiaľ ľudia nadobudnú presvedčenie o ich pravdivosti a toto presvedčenie sa v nich hlboko zakorení, potom je ťažké ho nejakým spôsobom nabúrať. V rámci konzultácií využívame edukáciu, pri ktorej klientovi vysvetlíme, ako jeho telo funguje, ako sa jednotlivé živiny vstrebávajú, v ktorých potravinách aké živiny sú, alebo sa snažíme cieliť na konkrétne mýty a presvedčenia a do diskusie prinášať racionálne argumenty. Mala som napríklad klienta, ktorý išiel na prednášku o výžive a prišiel celý vystrašený z toho, že musí vylúčiť všetky mliečne výrobky.

Počul totiž, ako sa hovorilo o ich negatívnych dosahoch na zdravie v súvislosti so zápalom a zahlienením. Keď sme si spoločne prešli jednotlivé mýty a vysvetlili sme si celú problematiku, nakoniec sa rozhodol mliečne výrobky nevylúčiť, pretože mu veľmi chutili, a vyradil by ich len v dôsledku strachu a nie preto, že by sa po ich konzumácii necítil dobre alebo by mal zdravotné obmedzenie, ktoré by mu v ich konzumácii bránilo (napr. alergiu na bielkovinu kravského mlieka).

Sledujete po pandémii zvýšenie výskytu porúch príjmu potravy?

Mnoho mojich klientov uvádza, že poruchy príjmu potravy sa u nich rozvinuli práve počas tohto obdobia. Prichádza k nám aj veľa maloletých klientov, ktorí boli práve počas pandémie diagnostikovaní, alebo klienti, ktorí už mali poruchy príjmu potravy, no počas pandémie došlo k ich prehĺbeniu. Tento trend sledujem aj ja osobne, ale aj z výskumov sa ukazuje, že napríklad v Európskej únii je incidencia porúch príjmu potravy asi o 30 % vyššia ako v predpandemickom období, keď bol sledovaný tiež mierny nárast, no pandémia ho výrazne prehĺbila.

Tu už môžeme diskutovať o tom, čím to bolo spôsobené. Rolu mohla zohrať izolácia v domácom prostredí, čo mohlo viesť k zvýšeniu napätia v rodinách. Zároveň sme trávili viac času na sociálnych sieťach, kde často dochádza k porovnávaniu stravovania a postavy, čo môže prehlbovať pocit menejcennosti. Na istý čas sme prišli o športové aktivity a viedli sme skôr sedavý spôsob života, čo prispievalo k nárastu telesnej hmotnosti a následnému vyhľadávaniu rôznych diét a návodov na chudnutie. Tých alternatív vysvetlení, prečo je to tak, je viac.

Stretávate sa s tým, že aj keď sa snažíte pracovať s klientom, tak vplyv internetu a šikovne nastavených algoritmov spôsobí, že vaša práca vyjde navnivoč?

Vplyv internetu a sociálnych sietí je samostatnou témou, ktorú s klientmi riešime, pretože si uvedomujeme ich vplyv na liečbu. Človek sa začína porovnávať, prichádzajú výčitky a to pre celkový proces liečby nie je priaznivé. Často potom klientom odporúčam zdroje, kde nájdu kvalitné, vedecky podložené informácie, z ktorých môžu čerpať. Veľa klientov však časom samo usúdi, že čas strávený browsovaním na internete na nich nevplýva dobre, pretože skĺzavajú späť k nezdravým vzorcom správania a opätovne znižujú svoj energetický príjem. Preto čas trávený v online prostredí vedome obmedzujú alebo si sociálne siete vyčistia od príspevkov podporujúcich naratív diétnej kultúry.

Z výskumu Univerzity Palackého sa ukázalo, že takmer 50 % tínedžerov od 11 do 17 rokov nie je spokojných so svojou postavou a takmer 66 % dievčat a 34 % chlapcov z nich chcelo schudnúť.

Čo sa týka sociálnych sietí, počula som o jednej zaujímavej štatistike. Z výskumu Univerzity Palackého, ktorý skúmal vplyv sociálnych sietí na sebaobraz a sebahodnotu detí, sa ukázalo, že takmer 50 % tínedžerov od 11 do 17 rokov nie je spokojných so svojou postavou a takmer 66 % dievčat a 34 % chlapcov z nich chcelo schudnúť. Viacero tínedžerov navyše podlieha diétnym trendom a skúšajú rôzne spôsoby, ako svoju váhu zredukovať. S tým zároveň narastá aj riziko, že ich toto experimentovanie so svojou postavou poznačí aj do budúcna.

Keď ste hovorili o vysokých číslach v súvislosti s výskumom z Univerzity Palackého, zdá sa, akoby sme sa snažili hasiť už vzniknutý problém. Nemyslíte, že by bolo dobré tieto problémy podchytiť ešte predtým, ako sa rozvinú do choroby príjmu potravy?

Prevencia je veľmi dôležitá a aj preto som rada, že v rámci nášho centra máme preventívny program určený pre školy, v rámci ktorého chodíme prednášať o poruchách príjmu potravy. O tom, ako vznikajú, aké môžu mať následky, ako sa im dá predchádzať a ako by malo vyzerať vyvážené stravovanie. Potom svoju úlohu zohráva aj to, aký vplyv má najbližšie okolie, či už rodičia, tréneri na rôznych záujmových krúžkoch, alebo učitelia, a v neposlednom rade aj sociálne siete.

Dá sa pri poruchách príjmu potravy hovoriť o úspešnosti liečby?

Pri poruchách príjmu potravy môžeme hovoriť o zotavení alebo uzdravení, keď symptomatiku ochorenia stabilizujeme do takej miery, aby neovplyvňovala život človeka tak, ako predtým. Klient dokáže fungovať v bežnom živote bez toho, aby ho ochorenie nejakým výraznejším spôsobom limitovalo. Úspešnosť liečby je rôzna aj v závislosti od toho, ako dlho sa klient s ochorením potýka a ako dlho trvalo, kým vyhľadal pomoc odborníka. Samozrejme, keď sa choroba podchytí dostatočne skoro, tak potom aj úspešnosť liečby je výrazne vyššia.

Prečítajte si tiež

Úpravou stravy môžeme zvrátiť až 90 % ochorení, hovorí gastroenterológ Kužela