Je našou povinnosťou pomáhať odzbrojovať srdcia a vyzývať na zmierenie

Modlitby za mier - Záverečný ceremoniál pred Koloseom v Ríme. Foto: Facebook Sant´Egidio
Modlitby za mier – záverečný ceremoniál pred Koloseom v Ríme. Foto: Facebook Sant´Egidio
Vypracovali tzv. Rímsku platformu na ukončenie občianskej vojny v Alžírsku, podarilo sa im rozbehnúť rokovania medzi partizánmi a vládou v Guatemale, v Mozambiku dosiahli mier a dúfajú, že to zopakujú v Burundi. Komunita Sant’Egidio, ktorá vznikla na periférii Ríma, praktizuje prekvapujúco účinnú formu „paralelnej diplomacie“, založenej na jedinečnej zmesi náboženskej, sociálnej a medzinárodnej angažovanosti. Okrem vedenia mierových rokovaní a služby chudobným organizuje Komunita Sant’Egidio i medzinárodné Modlitby za mier. Tento rok sa už po 36. raz stretli zástupcovia svetových náboženstiev z viac ako 50 krajín, aby takto symbolicky vyjadrili túžbu po budovaní zjednoteného sveta bez násilia a vojny.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

História Modlitieb za mier siaha do čias pontifikátu svätého Jána Pavla II., ktorý v roku 1986 zvolal zástupcov všetkých svetových náboženstiev do Assisi, aby sa spoločne modlili za mier. Odvtedy tieto modlitby zastrešuje Komunita Sant´Egidio, ktorá aj tento rok prizvala významných náboženských predstaviteľov a politických lídrov na trojdňové stretnutie do Ríma. Tohtoročné modlitbové stretnutie nieslo názov „Volanie po mieri – náboženstvá a kultúry v dialógu“ a ako zdôraznil zakladateľ Komunity Sant´Egidio Andrea Riccardi, jeho cieľom bolo obnoviť a dať do popredia kultúru mieru na medzinárodnej scéne.

Modlitba je sestrou výkriku bolesti tých, ktorí trpia vojnou a chudobou. V každom výkriku, ako aj v každej výzve je vyjadrená požiadavka na ľudskejšiu budúcnosť.

Volanie po mieri

Podujatie sa začalo otváracím ceremoniálom, na ktorom okrem predstaviteľov Komunity Sant´Egidio vystúpil i francúzsky prezident Emmanuel Macron, arcibiskup Bologne a predseda Talianskej biskupskej konferencie Matteo Zuppi a generálny tajomník Svetovej moslimskej ligy šejk Muhammad bin Abdul Karim Al-Issa.

Vo svojom úvodnom príhovore Andrea Riccardi zdôraznil, že „musíme počúvať volanie po mieri, ktoré prichádza z rôznych častí sveta. Modlitba je sestrou výkriku bolesti tých, ktorí trpia vojnou a chudobou. V každom výkriku, ako aj v každej výzve je vyjadrená požiadavka na ľudskejšiu budúcnosť“. Riccardi verí, že keď sa otvoria mysle a srdcia ľudí, zrodia sa cesty, ako odpovedať na toto volanie po mieri. Zároveň zdôraznil, že náboženstvá majú nezastupiteľnú rolu pri budovaní mieru, pretože boli vždy blízko k ľuďom. Práve preto sú to často Božie chrámy, ktoré sa stávajú terčami útokov s cieľom zneuctiť ľudské duše.

Ján Pavol II. cítil, že každé náboženstvo dosahuje svoju najlepšiu formu práve vtedy, keď smeruje k mieru.

Dôležité pritom podľa neho je, aby sme – rovnako ako vtedajší pápež svätý Ján Pavol II. pri zvolaní prvých Modlitieb za mier – rozvíjali schopnosť alternatívnej predstavivosti. Ešte v čase studenej vojny sa dokázal pozrieť za horizont a uveriť, že mier je možný. Cítil, že každé náboženstvo dosahuje svoju najlepšiu formu práve vtedy, keď smeruje k mieru. „Bez alternatívnej predstavivosti zostávame väzňami beznádejnej súčasnosti, odsúdení podriadiť sa iniciatíve iných alebo ich šikanovaniu. No nádej začína odmietnutím predvídateľného čítania súčasnosti bez toho, aby sme sa pozerali za jej hranice,“ vysvetlil Riccardi.

Arcibiskup Bologne a predseda Talianskej biskupskej konferencie Matteo Zuppi.
Arcibiskup Bologne a predseda Talianskej biskupskej konferencie Matteo Zuppi. Foto: Barbora Mikolajčíková
Dialóg ako cesta k mieru

Taliansky arcibiskup Matteo Zuppi vyjadril presvedčenie, že nikto z nás nie je bez práce, pokiaľ ide o angažovanosť za mier. „Mier je príliš dôležitá záležitosť nato, aby si ju mohol ktokoľvek privlastniť, týka sa nás všetkých,“ doplnil Zuppi. Cestou k mieru je podľa neho učenie sa umeniu dialógu, ktorý je umením života a umením Boha a je zároveň návodom na dosiahnutie veľkého zámeru ľudstva, na ktorý nás Boh predurčil. Pretože – ako dopĺňa Zuppi – „Boh nás stvoril rôznych nie preto, aby sme medzi sebou bojovali alebo aby sme žili ako ostrovy, ale preto, aby sme sa navzájom milovali a objavili, kým sme, vzájomnú krásu a užitočnosť“. Hoci po pandémii vzrástlo podľa arcibiskupa povedomie o tom, že sme všetci na jednej lodi a patríme k rovnakému ľudstvu, platí, že ak z toho vynecháme dialóg, zostanú nám iba zbrane.

Vždy, keď si vezmeme trochu viac zeme, trochu viac chleba, trochu viac mora, trochu viac slnka, je vojna.

Taliansky arcibiskup vyjadril tiež znepokojenie nad neschopnosťou poučiť sa z histórie a neopakovať minulé chyby. „Niektorí básnici sa pýtali: ‚Koľko uší musí mať človek, kým začuje plač ľudu?‘ alebo ‚Koľko ľudí musí zomrieť, kým pochopíme, že zomrelo príliš veľa ľudí?‘ a tiež ‚Kedy sa človek naučí žiť bez zabíjania?‘ Ako dlho ešte budeme musieť čakať?“ Prvá ani druhá svetová vojna, zdá sa, neboli dostatočnou lekciou nato, aby sme si uvedomili, že potrebujeme uskutočniť konkrétne kroky k budovaniu mieru. Proti pandémii vojny by sme mali bojovať rovnako ako proti pandémii kovidu. Mier prirovnáva Zuppi k esperantu, ktoré nám pomáha hovoriť rovnakým jazykom, rozumieť si a oslobodiť sa od nedorozumení, ktoré plodia mnoho strachu a násilia.

Vojna, ako Zuppi upozornil, sa stala trvalou hrozbou a vzniká vždy vtedy, keď ducha bratstva a toleranciu nahradí závisť a nezlučiteľnosť v spoločnom živote. „Vždy, keď si vezmeme trochu viac zeme, trochu viac chleba, trochu viac mora, trochu viac slnka, je vojna,“ povedal. Aby sme našli skutočný mier, musíme podľa Zuppiho, ktorý sa zároveň opiera o slová Thomasa Mertona, túžiť po tom, aby ostatní mali pokoj, ktorý máme my, a musíme byť ochotní obetovať časť svojho vlastného pokoja a šťastia, aby aj ostatní mali pokoj a boli šťastní.

Vojna na Ukrajine je vojna režimu, ktorý si vymyslel svoj vlastný príbeh o tom, ako svet útočí na Rusko.

Nevyhnutnosť dialógu s Rusmi

Na otváracom ceremoniáli vystúpil i francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý vyslovil obavu, že diskusia o mieri môže byť pre tých, ktorí v súčasnosti bojujú za svoju slobodu, neznesiteľná. „Nesmieme preto za žiadnych okolností dovoliť ruským vládcom, aby si prisvojili slovo mier, ktoré im už nepatrí. Preto teraz nie je možné ani prímerie, pretože by znamenalo súhlas s ruskou okupáciou ukrajinského územia,“ vysvetlil Macron.

Zároveň podotkol, že hoci nič neospravedlňuje vojnu na Ukrajine, otázka o jej príčine je stále legitímna. Prezident vyslovil domnienku, že „vojna je ovocím extrémnej nacionalistickej nevôle od pádu sovietskeho impéria, pocitu poníženia a ohrozenia, ktorý ruské úrady systematicky udržiavajú a podporujú. Je to vojna režimu, ktorý si vymyslel svoj vlastný príbeh o tom, ako svet útočí na Rusko“. Macron však zároveň upozornil, že s touto myšlienkou sa nestotožňuje celá ruská spoločnosť. „A to je dôvod, prečo je skutočne potrebné pracovať pomaly zdola až do okamihu, keď bude dialóg opäť možný. Vstúpiť do dialógu s ruským ľudom bude čoskoro nevyhnutné,“ myslí si francúzska hlava štátu.

Francúzsky prezident Emanuel Macron.
Francúzsky prezident Emanuel Macron. Foto: Facebook Sant´Egidio

Prezident tiež pripomenul, aby sa nezabudlo na ďalšie konflikty na tejto planéte: na vojnu v Sýrii a v Africkom rohu, na ohrozenie Arménov na Kaukaze, na konflikt v severnom Mozambiku. Okrem toho poukázal na to, že naše západné spoločnosti sú čoraz viac zaťažené všetkými druhmi napätia. „Semienka vojny sú zasiate aj v našej spoločnosti a vždy majú rovnakú chuť: strnulý nacionalizmus zamieňajú so skutočným vlastenectvom, ktoré sa však nikdy nesnaží ovládnuť a vylúčiť toho druhého,“ zdôraznil francúzsky prezident.

Politikom sa v dnešnej dobe nedôveruje, a preto ich rozhodnutia, vyhlásenia a zákony nikdy nestačia. Srdcia ľudí a národov nemôžu byť podrobené politike.

Muži a ženy pracujúci pre spoločné dobro podľa neho zúfalo potrebujú pomoc zo strany náboženstiev. „Politikom sa v dnešnej dobe nedôveruje, a preto ich rozhodnutia, vyhlásenia a zákony nikdy nestačia. Srdcia ľudí a národov nemôžu byť podrobené politike, ľudia potrebujú dlhodobú víziu,“ apeloval prezident. Navyše, náboženstvá a ich vodcovia majú z Macronovho pohľadu výnimočnú schopnosť odolať výzvam doby a môžu odolať akémukoľvek politickému zriadeniu, ktoré ohrozuje alebo podkopáva dôstojnosť osoby.

Náboženstvo je vplyvná sila

Islamské náboženstvo zastupoval na ceremoniáli generálny tajomník Svetovej moslimskej ligy šejk Muhammad bin Abdul Karim Al-Issa. Vo svojom prejave zdôraznil, že sme boli všetci stvorení na Boží obraz, ktorý vštepil do našej prirodzenosti spoločné ľudské hodnoty. Preto možno povedať, že vojny vo vonkajšom svete sú výsledkom nášho vnútorného konfliktu a vzájomného odstupu. Oboje vzniklo nepochopením spôsobu nášho premýšľania a odlišného nazerania na svet.

Po tomto všetkom by sme sa podľa neho mohli pýtať: Naozaj stelesňujeme to, čo pre nás znamená byť človekom? Podľa šejka Al-Issu sa najviac pripodobňujeme svojmu obrazu vtedy, keď spolupracujeme s milosťou Svätého Ducha, ktorého do nás Boh vložil, a uvedomujeme si zodpovednosť za stvorenstvo, ktoré nám dal. Je preto namieste zamýšľať sa nad tým, akú úlohu musíme ako veriaci zohrávať v tomto novom konflikte a aká je naša úloha pri budovaní mieru.

Nemyslím si, že existuje horšie zneužívanie ako zneužívanie náboženstva, keď klamári hovoria v mene Stvoriteľa a propagujú to pred svojím spoločenstvom.

„Musíme si uvedomiť, že spolupráca náboženstiev založená na viere a vedomí zodpovednosti voči Stvoriteľovi je základným prvkom umožňujúcim stretnúť sa s múdrosťou, toleranciou a vzájomným porozumením,“ uzatvoril. Toto všetko podľa neho vyplýva z náboženských princípov (napriek doktrinálnym rozdielom) a jasne ukazuje, že náboženstvo je vplyvnou silou.

Šejk Muhammad Al-Issa na druhej strane upozornil, že niektorí stúpenci náboženstva túto silu využili na mocenské či politické ciele, čo, ako pripúšťa, v histórii spôsobilo niekoľko krvavých vojen. Problém však podľa neho nie je s náboženstvom ako takým, ale s jeho pochopením, uplatňovaním a deformovaním jeho ušľachtilých cieľov na dosiahnutie nenávistných alebo chamtivých záujmov. „Nemyslím si, že existuje horšie zneužívanie ako zneužívanie náboženstva, keď klamári hovoria v mene Stvoriteľa a propagujú to pred svojím spoločenstvom, ktoré si vinou klamstva a lží neuvedomuje pravdu,“ zdôraznil.

Uvedomujeme si, že v ľuďoch sa skrýva semienko dobročinnosti, ktoré musíme hľadať a oživovať vo svedomí a aktivovať jeho vonkajšie pôsobenie konaním dobrých skutkov.

Podľa neho je načase, aby sme si ako ľudské bytosti uvedomili, že rozdiely a rozmanitosť medzi nami sú súčasťou života, sú nevyhnutné a že táto nevyhnutnosť je Božou vôľou Stvoriteľa. „Ako Svetová moslimská liga sme sa zaviazali, že budeme rešpektovať a milovať každého bez ohľadu na chyby a krivdy, ktorých sa dopustil. Uvedomujeme si, že v ľuďoch sa skrýva semienko dobročinnosti, ktoré musíme hľadať a oživovať vo svedomí a aktivovať jeho vonkajšie pôsobenie konaním dobrých skutkov.“ Nič totiž podľa neho nie je vážnejšie ako strata našej ľudskosti, čo by podkopalo náš spoločný morálny a ľudský poriadok. „Všetci si želáme mier pre náš svet, ktorý neexistuje bez vnútorného pokoja, múdrosti a bratského porozumenia.“

Panelové diskusie na modlitbách za mier.
Panelové diskusie na modlitbách za mier. Foto: Facebook Sant´Egidio
Vojna je matka chudoby

Súčasťou trojdňového mierového stretnutia boli aj panelové diskusie za účasti významných náboženských a politických predstaviteľov či angažovaných aktivistov, zapálených pre prácu pre mier. Medzi prítomnými bol napríklad i ortodoxný arcibiskup sýrskej cirkvi Dionysius Jean Kawak, prezident Svetovej metodistickej rady Jong Chun Park či uznávaný americký ekonóm a poradca generálneho tajomníka OSN Jeffrey Sachs. Podujatie vyvrcholilo spoločnou modlitbou za mier, ktorá prebiehala v rovnakom čase na rôznych miestach Ríma v závislosti od modlitebnej tradície daného náboženstva. Na záverečnom ceremoniáli, ktorý sa konal v rímskom Koloseu, sa okrem náboženských lídrov z celého sveta, od kresťanov cez židov, moslimov až po šintoistov či budhistov, zúčastnil i pápež František, ktorý pripomenul, že každá vojna zanecháva svet horším, ako bol predtým.

Prosbu o mier nemožno potlačiť: vychádza zo sŕdc matiek, je hlboko vpísaná do tvárí utečencov, vysídlených rodín, zranených či umierajúcich. A tento tichý výkrik stúpa do neba

Zdôraznil, aby sme sa nenechali chytiť do pasce nenávisti voči nepriateľovi, ale postavili mier do centra vízie našej budúcnosti. Volanie po mieri z roku 1962, ktoré tvárou v tvár vojenskej hrozbe a jadrovému holokaustu adresoval pápež Ján XXIII. najvyšším vládnym predstaviteľom, je podľa pápeža Františka aktuálne i v súčasnosti. „Dnes v skutočnosti hrozí niečo, čoho sme sa obávali a dúfali, že už nikdy nebudeme počuť: použitie atómových zbraní, ktoré sa aj po Hirošime a Nagasaki naďalej vyrábajú a testujú.“ Vojnu pápež označil za matku chudoby a za ničiteľov mieru označil nepriateľskú rétoriku a ľahostajnosť.

„Prosbu o mier nemožno potlačiť: vychádza zo sŕdc matiek, je hlboko vpísaná do tvárí utečencov, vysídlených rodín, zranených či umierajúcich. A tento tichý výkrik stúpa do neba. Nemá zázračný recept na ukončenie konfliktu, ale má posvätné právo prosiť o mier v mene všetkých trpiacich a zaslúži si byť vypočutá,“ zakončil pápež.

Príhovor pápeža Františka na záverečnom ceremoniáli pred rímskym Koloseom.
Príhovor pápeža Františka na záverečnom ceremoniáli pred rímskym Koloseom. Foto: Facebook Sant´Egidio
Náboženstvá – zdroje mieru

V záverečnom apeli na okamžité ukončenie každého konfliktu, zloženie zbraní a nastolenie všeobecného prímeria sa všetci zúčastnení zaviazali pracovať pre mier všetkými možnými spôsobmi. „Je našou povinnosťou pomáhať odzbrojovať srdcia a vyzývať na zmierenie medzi ľuďmi,“ uvádza sa vo výzve náboženských vodcov. Predstavitelia náboženstiev zhromaždených na rímskej mierovej konferencii odsúdili hrozbu jadrovej vojny a dialóg označili za účinný liek na zmierenie medzi národmi. No priznaním chýb z minulosti pripustili i kritiku do vlastných radov: „Žiaľ, aj medzi sebou sme sa niekedy rozdelili zneužívaním svätého Božieho mena: s pokorou a hanbou prosíme o odpustenie. Náboženstvá sú a musia byť aj naďalej veľkým zdrojom mieru. Mier je svätý, vojna takou nikdy nemôže byť. Ľudstvo musí skoncovať s vojnami, inak príde vojna, ktorá skoncuje s ľudstvom,“ píšu lídri v spoločnom vyhlásení.

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články