Ježiš je ten, ktorý povoláva, a The Chosen sú vyvolení

Ako ste sa dostali k tvorbe titulkov The Chosen?

Keď som sa dozvedel, že vyšiel tento projekt, zaujala ma ich myšlienka. Najskôr ma zaujalo, že to bol crowdfundingový projekt. Pôvodne režisér Dallas Jenkins ponúkol seriál Netflixu a oni ho v tom čase odmietli. Tak si povedal: „Dobre, mám projekt, mám scenár, ideme do toho!“

Urobili obrovskú crowdfoundingovú kampaň, kde veľa ľudí z Ameriky prispelo po 5, 10 dolárov. Druhá najväčšia krajina, ktorá prispela sú Filipíny, čo ma prekvapilo, lebo je to relatívne chudobná krajina. Vyzbierali dostatok peňazí na to, aby si zaplatili produkciu v kvalitných štúdiách v Utahu (USA). V priestoroch, kde sa robili aj iné biblické filmy a produkcie.

Seriál začali streamovať zadarmo. Išlo o to, dať príbehu o Ježišovi a učeníkoch farbu, čo sa mi veľmi páčilo. Keď som si pozrel prvé diely z prvej série, dotklo sa ma to. Spomínané príbehy sú naozaj krásne, až ide mráz po chrbte.

Prvé, čo mi napadlo, bolo napísať priateľom v rámci Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH), či nie sú informovaní, kto prekladá The Chosen do slovenčiny. Niekto mi napísal, že sa akurát tvorí tím. Dali mi kontakt na koordinátorku slovenského prekladu. Bol rok 2021 a akurát sa rozbiehalo prekladanie titulkov.

Čo nasledovalo?

Podpisovali sme dokumenty o mlčanlivosti a dostali sme prístup do veľmi jednoduchej tabuľky na google sheets. V prvom stĺpci bola minutáž, v druhom originálny anglický text, v treťom slovenský preklad a v štvrtom priestor na poznámky. Rozdelili sme si v rámci tímu, ktorú časť budeme prekladať a ktorú korigovať. Vždy bol jeden prekladajúci a jeden korigujúci. Zároveň sme videli aj preklady ostatných.
V rámci mravčej práce sme si občas zavolali a porozprávali sa o tom, ako preložiť niektoré veci. Či Ondrej alebo Andrej, alebo niektoré hebrejské a biblické názvy. Vlastne aj slovenčina má dva veľké preklady Biblie, lebo je katolícky preklad, ktorý má nejaké mená a je evanjelický preklad, ktorý môže mať iné mená. Projekt The Chosen je ekumenický a náš tím bol a stále je veľmi ekumenický. Takže sme sa vždy dohodli ako čo preložíme.

Výhodou bolo, že sme mali v tíme ľudí, ktorí žijú v Amerike dlhodobo, takže rozumeli aj frázam alebo idiómom. Originál angličtina v The Chosen je veľmi hovorová, nie je to literárna reč, ale naozaj používajú v angličtine veľa slangových alebo idiomatických výrazov. Bolo dobré, že sme mali korektorov, ktorí vedeli povedať, ako sa čo myslí.

Pracovali ste iba s tabuľkou alebo ste si pozerali časť seriálu, ktorú ste prekladali?

Vždy sme mali prístup k častiam predtým, ako boli verejne dostupné na portáli cez prístupové heslo. Takže áno, vždy sme si to mohli pozerať a zároveň cítiť atmosféru, aby sme vedeli, ako máme prekladať.

Jednu časť som prekladal bez toho, aby som si ju pozrel. Bol to vianočný špeciál. Je krásny, odporúčam si ho pozrieť každému v adventnom alebo vo vianočnom období. Bola tam koleda, tak som si povedal: „Okej, veď koledu poznám.“ Začal som prekladať a bolo tam napísané lalala, a tak som napísal lalala. Lenže keby som si to vypočul, zistil by som, že spevák spieval lejlejlej (smiech). Takže keď som si to pozeral s tými titulkami, tak som si vravel, že ups (smiech).

Časti som si vždy pozrel. Lebo ide o to, aby titulky neboli dlhé a ľudia si ich stihli prečítať. Takže je potrebný kompromis, ale aj gramatická a štylistická správnosť. Aby to spĺňalo predstavu, ako má slovenský text vyzerať. Má to byť dostatočne zrozumiteľné, a aby sa to nemenilo často. To bolo charakteristické pre titulky.

Museli ste aj načasovať titulky alebo to už robili iní ľudia?

V podstate sme mali napísané, že druhá minúta piata sekunda až druhá minúta siedma sekunda je táto veta alebo fráza. Stalo sa v niektorých výnimočných prípadoch, že slovenčinu som posunul o sekundu skôr alebo neskôr. Pretože niektoré veci sa po slovensky povedia inak a môže to byť dlhšie. Vedeli sme urobiť malú úpravu, ale nebola to podstata našej práce. Podstata bola navrhnúť slovenský preklad podľa minutáže, ktorý potom produkcia publikovala na stránky, z ktorých sa vysiela The Chosen.

Keď sa potom dabovalo, robilo sa to podľa prekladov z tabuľky?

Nie úplne. Po druhej sérii a vianočnom špeciáli sa zmenila produkcia. The Chosen sa osamostatnilo od vtedajšej produkčnej spoločnosti Angel Studios a vznikla organizačná zmena. Poďakovali nám za spoluprácu, akoby to oficiálne skončilo a v rámci The Chosen vznikli noví koordinátori jazykových prekladov.

Samozrejme sme sa veľa modlili za preloženie The Chosen do slovenčiny. Videli sme, že niektoré iné jazyky, nemčina, španielčina, arabčina, ruština, už boli dávno hotové. Keď padlo rozhodnutie, že sa bude dabovať slovenčina, tak to nechali preložiť niekomu, kto to potom aj nadaboval. To znamená, že nejaké štúdio na Slovensku dostalo zákazku na dabovanie, a preto si to aj preložilo.

Vychádzali z našich titulkov, ale na dabing sa robí iný typ prekladov. Tam nie je dôležité, aby sa to dalo čítať, ale aby sedel počet slabík v slovenčine a angličtine. Takže to bol v podstate nový preklad. Potom nastala skôr situácia, že ľudia, ktorí to prekladali, nemuseli vždy byť praktizujúci veriaci.

Tvorcovia dabingu sa snažili v texte zachovať to, čo sme integrovali do titulkov. To znamená, aby bolo zachované posolstvo a vernosť popisu života v biblických časoch a správne používané biblické názvy a mená.

Viem, že sú momentálne nadabované dve série a prebiehajú technické dolaďovačky. Pracujú na tretej sérii a my im posielame korektúry dialógov, aby mohli prípadne opraviť nejaké veci v tej prvej a druhej sérii.
Slovenská koordinátorka Anna Matejová dostala za úlohu urobiť korektúru biblických názvov a výrazov.

Z toho vyplynulo viac práce. Napríklad ľuďom vysvetľovala, podľa toho čo my kresťania vieme, nejaké židovské reálie, čo sa pod čím myslí, napríklad: „Hľa Baránok Boží.“ Keď nie si veriaci, nepoznáš kontext. Asi je výhodou aj to, že je vyštudovaná herečka. Je super, že im môže robiť korektúru a rozumie tomu aj po odbornej a filmárskej stránke.

Koľko približne trvá tvorba titulkov jednej časti? Robili ste to po malých častiach a spoločne vždy jednu časť?

Áno, jedna časť sa preložila asi za jeden, dva dni. Mali sme to rozdelené podľa riadkov. Povedzme, že jedna časť mala 700 riadkov. Niekto spravil 200, iný 100, mali sme to rozdelené podľa toho, kto mal koľko času. Zároveň bol jeden človek, ktorý to korigoval, takže sme si napísali, keď som to preložil: „Pozri si to, skoriguj.“

Dalo sa dobrovoľne si pozrieť preklady ostatných a prípadne im dať nejakú poznámku. Pretože môžu byť niektoré výrazy, ktoré ja preložím inak, ako kolega v druhej polovici. Aby to nebolo, že ja hovorím o kameni a on zrazu bude používať skalu. Nech je to jednotné.

Koľko vás je v tíme?

Teraz nás je 10. Niektorí sa zapojili na začiatku, niektorí trochu neskôr. Na titulkoch sa zúčastnilo okolo 15 dobrovoľných slovenských prekladateľov a pomáhali nám dvaja hebrejskí.

Prekladanie bolo na dobrovoľníckej báze?

Áno, bol som dobrovoľníkom. Potom sme dostali tričko, ktoré hrdo nosím s nápisom: Volunteer translation team The Chosen.

Originálne časti sú iba v angličtine alebo je tam viacero jazykov?

Originál je celý v angličtine. Akurát je zaujímavé, že iným prízvukom rozprávajú Rimania a iným Židia. Je cítiť, že angličtina má dva akcenty. Židia, teda Ježiš, Peter a Mária rozprávajú mediteránskym akcentom, ako to oni volajú, a Rimania rozprávajú viac-menej bežnou americkou angličtinou.

Vplývalo prekladanie seriálu na váš život?

Áno vplývalo, menej som sa vyspal, keďže som prekladal po nociach, keď už deti spali (smiech). Niektoré veci, keď čítam alebo počúvam v kostole, mi pripadajú ako fotka z nejakej scény. Jednoducho ako komiks. Je to statické. Ježiš niečo rozpráva a ty to počúvaš a snažíš sa s tým nejako konfrontovať. Predstaviť si, čo to pre teba znamená a podobne.

The Chosen ukazuje emócie a prežívanie jednotlivých postáv. Ježiš v každom nachádza dobro, či si farizej alebo rybár. Príbeh dostáva hĺbku, postavy získavajú dramatickosť. Už nejde iba o postavu, ktorá je v prvej kapitole niektorého evanjelia, v piatej a kdesi na konci. Vidíš, akým spôsobom sa menia charaktery. Akým spôsobom sa vyvíjajú.

Myslím si, že je to príbeh, kde Ježiš hrá dôležitú úlohu, ale skoro v každej časti je príbeh niektorého z učeníkov. V prvej časti Mária Magdaléna, v tretej Nikodém, čo je veľmi dramatické, až naskakuje husia koža.

V tretej kapitole Jánovho evanjelia je teologická rozprava. V seriáli The Chosen vidieť, ako Nikodém za Ježišom prišiel v noci. Sú na streche a rozprávajú sa, ukázali emócie Nikodéma a Ježiša. Nikodém rozjíma, či naozaj predstava o Bohu nie je náhodou rozostretá a vidí tam Ježiša ako osobu.
Ja to asi nemám tak, že keď sa modlím, tak si Ježiša predstavím vyslovene tvárou toho herca, ale emóciu učeníkov si pamätám. Napríklad, keď si čítam žalm a je tam: „Po mene som si ťa zavolal, ty si môj,“ tak tam vidím, ako Ježiš zavolá na Máriu Magdalénu. Takže Ježiš je ten, ktorý povoláva a The Chosen sú vyvolení. Takže v tomto zmysle The Chosen veľmi vplýva na môj osobný život.

Takže podľa vás to môže pomôcť prehĺbiť vieru?

Určite. Je to urobené veľmi moderným spôsobom. Moderne napísaný scenár, kamera, veľmi dobré herecké výkony. Stále sa tam niečo deje, je tam niečo iné, je tam napätie, humor, aj sa to dobre pozerá.

Čo vás na The Chosen oslovilo?

Na The Chosen sa mi páči, že je to ekumenický projekt. Predstaviteľ Ježiša je katolík, režisér je protestant. Napríklad bolo zaujímavé, keď sa stretli s pápežom Františkom. Vzniklo z toho vtipné video. Prišli obaja za Svätým Otcom a predstavili mu seriál The Chosen o Ježišovi a jeho učeníkoch.

Hovorili ako na nich vplýva pobyt v Ríme z katolíckeho a protestantského pohľadu. Veľmi pekná ekumenická spolupráca, sú tam ľudia z rozličných cirkví alebo denominácii. Podobne sme to mali v prekladateľskom tíme, kde boli protestanti aj katolíci. Takže to bolo pekné.

Potom sa mi páči myšlienka, že The Chosen funguje na spôsobe, že ťa pozvú, zadáš email, ale nemusíš nič platiť. Keď chceš, môžeš. Vieš pritom, že pomôžeš pri tvorbe ďalších sérií.

Zároveň majú aktívne sociálne siete. Stále postnú niečo z natáčania, nejaký vtipný alebo dramatický príbeh niekoho. Ukážu rímskeho stotníka alebo Petra, alebo čo ja viem koho, čo bude ďalej nasledovať, čo si myslíme.

The Chosen ma voviedlo do reality, čo znamená slávenie Shabatu. Židovský kontext, ktorý my veľmi nevnímame. Vieme pár teoretických vecí, ale keď vidíme ako to funguje, tak si povieme ahaaa, takto to vlastne v skutočnosti je. Napríklad, keď pili víno na svadbe, pili iným spôsobom ako pijú Slováci (smiech).

Inšpirovali ste sa ich zvykmi?

Áno, mám tú túžbu, hovoril som o tom so svojou manželkou, že by sme si mali kúpiť špeciálnu sadu tanierov a príborov, aby sme mali na nedeľné stolovanie. Bolo by to pekné, dať takto akcent sláveniu nedele.

V dnešnej dobe to je ťažké, lebo v podstate žijeme v relatívne bohatej spoločnosti, máme všetko, môžeme si dať sladkosti hocikedy. Patrilo by sa, aby sa nedeľa niečím odlišovala, okrem chodenia do kostola. Napríklad nejakým jedlom, ale my každý deň jeme tak dobre, ako si voľakedy ľudia nevedeli predstaviť.

Ale vnímam, že prežívanie viery ide trochu aj cez žalúdok. Je to dôležitý prvok. Vidím to napríklad na mojich priateľoch moslimoch. Oni teraz slávia ramadán a bavia sa o tom ako sa postia, nepostia. Zažil som, ako jeden hovorí druhému: „Ja sa dnes nepostím, lebo som bol u doktora a musel som prehltnúť trochu vody, aspoň si môžem zapáliť cigaretu a po pôste si to nahradím.“

Pozerám na nich, že my pôst takto vôbec neriešime, pokiaľ sa vôbec postíme. Určite to nie je predmet debaty medzi kamošmi. Pritom oni neboli extra praktizujúci, idú sem-tam na sviatok do mešity.

Pre nás je pôst príprava. Omnoho dôležitejšia je Veľká Noc. Avšak pôst ide cez žalúdok a zdá sa, že keď ide niečo cez žalúdok, tak to má význam pre prežívanie alebo identitu. Trochu sa zaoberám tým, či a ako to preniesť do denného života. Priznám sa, ešte som na to neprišiel. Ale chcem dať nedeli troška iný šmrnc ako iba chodenie do kostola. Inšpiruje ma to.

Zmenilo sa niečo vo vašom osobnom živote, odkedy sledujete seriál The Chosen?

To asi nie, žijem v tých istých hriechoch a tých istých slabostiach ako predtým (smiech). Skôr vnímam Boha viac láskavejšie, keď vidím Ježiša. Ježiš je v evanjeliu drsný. Nikoho nepotľapká po pleci, že len tak ďalej. Každému tam niečo vyčíta od učeníkov, cez farizejov, hovorí, že Božie kráľovstvo funguje takto a takto. Zároveň potom za nás zomrie a vstane z mŕtvych.

Stále mám kdesi predstavu, že musím niečo urobiť, aby som si zaslúžil Božiu lásku. Je to nastavenie, s ktorým stále bojujem, ale vďaka The Chosen viac vnímam, že ma Ježiš má rád. Pozýva ma, aby som ho nasledoval. Dáva mi všetko. Neodsudzuje ma, má pochopenie pre moje slabosti, vidí v čom sa nachádzam, chce so mnou kráčať. Je tu prítomný, je takým silnejším kamarátom, čo ťa má rád. Nie taký, čo ťa ide zhadzovať.

Páčil sa seriál aj Vašim deťom?

Synovia majú 14 a 15 rokov a dievčatá majú 7 a 5 rokov. Dievčatám sa veľmi páčila časť, kde je Ježiš s deťmi. Keď sme pozerali The Chosen s rodinou, videl som, že to baví aj pubertiakov. Hneď sa pýtali, kedy si pozrieme ďalšiu časť. Dnes je to asi vo viacerých rodinách tak, že málokto pozerá telku, skôr pozerajú cez streamovacie služby viac častí zo sérií, až kým rodičia nejdú do vývrtky, že treba ísť spať.

S The Chosen to tiež bolo takéto. Keď je to o Ježišovi a náboženské, neznie to lákavo. Ale keď to začneš pozerať, je to dosť cool. To sa mi na tom páči, že je to urobené jazykom, ktorý sa tínedžerom páči. Lebo tínedžeri potrebujú iný prístup ako my dospeláci.