Kam smerujeme v tejto pandémii

Chceme z tejto krízy vyjsť lepší, či horší? Komentár k pandemickej situácií a jej dopadov na slovenskú spoločnosť.

Podporte dialóg

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Preto potrebujeme aj vašu pomoc. Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah.

Našej politickej scéne opäť dominuje lockdown a rôzne opatrenia. Veľmi nás to už asi ani neprekvapuje. Zvykli sme si na schému konzultačno-rozhodujúcich stretnutí a rokovaní: niektorí žiadajú tvrdé a razantné opatrenia, ktoré sa postupne zmierňujú, až sa do praxe zavedú oveľa miernejšie s rôznymi výnimkami a výdobytkami nejakého ministra či strany. Nakoniec tu máme stále niekoho, kto sa ide hrať na víťaza alebo porazeného. Ale v podstate, pokiaľ tu budeme mať covid, nikto nemôže byť víťazom ani porazeným.

Pápež František už dlhší čas opakuje, že z každej krízy môžeme vyjsť lepší alebo horší. Žiaľ, mám taký dojem, že na Slovensku sa nám stále nedarí smerovať k pozitívnemu výsledku. Pritom nemám na mysli boj s vírusom, ale našu spoločnosť, spolunažívanie a politickú scénu. O kríze som písal aj pred rokom a čas, ktorý medzitým ubehol, ma utvrdzuje v tom, že spoločenská situácia sa len zhoršuje.

Situácia je komplexná. Dívať sa na ňu len z pohľadu vakcín a očkovania, odporúčania vedcov a odborníkov či z toho ekonomického nestačí. Mnohé veci sú totiž prepojené. Ak chceme túto situáciu prekonať čo najlepšie, je potrebné dívať sa ňu z čo najširšieho pohľadu. A hlavne je potrebné mať aspoň štipku pokory a neistoty zameranej na nádej.

Súčasná pandémia vyniesla na povrch mnohé veci, ktoré sa ukrývajú za naším správaním. A tie nám nepomáhajú prekonať ju.

Nielen že nie sme schopní vychádzať zo svojich ulít a viesť dialóg, ale nie sme schopní ani načúvať ľuďom, ktorí zmýšľajú inak, a snažiť sa ich pochopiť.

Čo covid vyniesol na povrch 

Dnes sa už asi všetci zhodneme na tom, že táto pandémia vyniesla na povrch polarizáciu v spoločnosti. Táto kríza nie je však jej príčinou. Polarizácia je tu už dlhšie a kríza ju len prehĺbila. Naše pozície sú neoblomné, vidíme veci v binárnej logike: biela/čierna, za/proti, dobrí/zlí. Nielen že nie sme schopní vychádzať zo svojich ulít a viesť dialóg, ale nie sme schopní urobiť už ani to, čo tomu predchádza, teda načúvať ľuďom, ktorí zmýšľajú inak, a snažiť sa ich pochopiť.

Ďalším bodom je nedôvera v štát a v politikov, respektíve v politiku vo všeobecnosti. To tiež nie je žiadnou novinkou. Stačí len sledovať záujem o politické dianie či účasť vo voľbách. To je jednoznačne jedna zo slabín našej demokracie.

K tomu je potrebné zaradiť – a toto je novinkou – nedôveru k vedcom. Ak vychádzame z toho, že ľudské poznanie je v súčasnosti špecializované, práve vedci sú tí, ktorí by nám mali pomôcť čo najlepšie porozumieť danej situácii. Avšak aj medzi nimi – pomenej na Slovensku – sa nájdu niektorí, čo vystupujú voči všeobecnému konsenzu. V niektorých prípadoch, ktoré boli spozorované v zahraničí, im pandémia otvorila cestu na výslnie. Takto sa snažili napraviť pocit neuznania.

S tým je tiež spojené používanie vedeckého poznania na rôzne politické plány. Cieľom je preniesť politickú zodpovednosť za rôzne opatrenia na vedcov. Ale vidíme aj účelové skresľovanie vedeckých poznatkov na postoje, ktoré odmietajú rozličné opatrenia.

To nás vedie k ďalšiemu bodu – tiež novému – rozmachu konšpiračných teórií. Jedným z ich problémov je to, že ide o fikciu zmiešanú s časťou reality. Konšpiračné teórie sú, žiaľ, často zbraňou, ktorá umožňuje niektorým politikom existovať v mediálnom priestore za pomerne jednoduchých podmienok.

Prečo sa niektorí potrebujú cítiť obeťami komplotu? Azda preto, že v takej komplexnej situácii, na ktorú určitá teória odpovedá – a tá pandemická nie je výnimkou – je nepriateľ jasný. To umožňuje nasmerovať všetky sily na neho a znižuje pocit zodpovednosti. Takto vytýčená situácia priťahuje pozornosť, následne mnohým dodáva falošnú dôveryhodnosť, znižuje pochybnosti a utvrdzuje ich pozíciu.

Aj napriek svetlým stránkam altruistického konania táto pandémia poukazuje na silný individualizmus, či už jednotlivcov, alebo národov. Ak myslím len na to, ako chrániť svoje zdravie, ale aj zdravie svojej rodiny, ešte nekonám kolektívne. Ak sa štáty Európskej únie dohodnú na pravidlách a zabezpečia si vakcíny, ešte stále konáme individuálne ako skupina národov. V danej situácii sa nenachádzam len ja alebo moja rodina či krajina, ale celé ľudstvo a všetky krajiny. Táto pandémia, ak ju chceme prekonať, si vyžaduje konať kolektívne. To platí pre moje individuálne správanie a dodržiavanie opatrení, ktoré majú zmysel, len ak sa dodržujú spoločne. To platí tiež pre celosvetovú dostupnosť vakcín, či už z pohľadu distribúcie, ale aj sprístupnenia patentov. Pandémia nám musí pomôcť prekonať individualizmus a maximalizovať profit za každú cenu.

Komunikácia, ktorá s istotou chrlí tvrdenia, ktoré o pár mesiacov neplatia, nepomáha budovať dôveru.

Čo nepomáha prekonaniu tejto situácie

Prekonaniu tejto pandémie určite nepomáha, ak politici nie sú schopní prijímať riešenia, ktoré by mali negatívny vplyv na preferencie, ale sú pritom nevyhnutné. To len potvrdzuje dlhodobý fakt našej politickej scény, že síce máme politikov, ale nemáme štátnikov. Z politiky sa vytratila jej základná kategória, spoločné dobro.

Neschopnosť spojenia sa vlády s opozíciou ani v takejto závažnej situácii poukazuje na to, že naša politická scéna je na tom zle. O to je to horšie, že prehlbujeme polarizáciu a v stávke sú ľudské životy. To už nie je len politický zápas, ale aj morálny. Z toho sa nedostaneme za krátky čas, a to je zlá správa pre budúcnosť našej krajiny.

Komunikácia, ktorá s istotou chrlí tvrdenia, ktoré o pár mesiacov neplatia, nepomáha budovať dôveru. Stačí spomenúť plošné testovanie ako falošnú alternatívu, vakcínu ako stopercentnú slobodu, covid automat ako riešenie proti plošnému lockdownu atď. Zdá sa, že občas chýba určitá pokora, transparentnosť a schopnosť pomenovať veci aj ich limitmi. Z dlhodobého hľadiska skôr buduje dôveru a istotu výrok, že nevieme, ako veci dopadnú.

Neustále sa meniace opatrenia sú v podstate len polo-opatreniami. Nedávny zákaz vychádzania bol viac menej len formálny, keďže bolo možné ísť takmer hocikam. Stretávanie sa s rodinou bolo zakázané, ale do práce či do fitnescentra sme ísť mohli. Kultúra bola zatvorená, ale lyžiarske vleky nie. Niektoré prevádzky boli, respektíve stále ostávajú otvorené a iné zatvorené. Za tým všetkým ťažko hľadať nejaký zrozumiteľný a logický kľúč, ak ním nie je len točenie peňazí. Potom sa niet čomu diviť, že azda prvá vec, na ktorú niekto pomyslí, je, ako obísť opatrenia, ktoré sa následne nerešpektujú.

Áno, politici majú svoju zodpovednosť za riešenie krízy, ale aj každý z nás má v tejto pandémii individuálnu zodpovednosť.

Čo je isté

Isté je, že vírus spôsobuje úmrtnosť a zapĺňa nemocnice, čoho dôsledok je preťaženie nášho zdravotného systému, ktorý je už aj tak v zlom stave. Otázka je, prečo ani po viac ako roku nášho spolužitia s novým príživníkom sa nesnažíme zlepšiť práve tento, taký nevyhnutný systém.

Isté je, že vakcína pomáha znižovať predovšetkým ťažký priebeh choroby. Čo však ešte nevieme, je to, aké bude mať dlhodobé následky. Možno niektorým by pomohlo, ak by sa začalo hovoriť aj o týchto limitoch bez alarmujúceho tónu. Strach sa prekonáva a skutočná dôvera sa buduje kritickým, otvoreným a objektívnym postojom, ktorý neobhajuje niečie záujmy, ale záujmy nás všetkých – spoločné dobro.
Isté je, že vírus tu s nami ešte pobudne, a preto sa potrebujeme naučiť s ním žiť. Je preto nevyhnutné sa zamyslieť, ako pracujeme s prevenciou. Nie je predsa normálne, ak všetko necháme na poslednú chvíľu a ideme hasiť, keď už horí. A ešte je tu otázka, ako investujeme do výskumu…

V každom prípade vývoj situácie závisí len od nás a od našej opatrnosti. Naše správanie ukazuje náš postoj k životu, a to nielen k vlastnému, ale hlavne k životu toho druhého. Toho, ktorého možno nevidíme a ani nepoznáme. Toho, ktorý sa obetuje, aby liečil a staral sa. Áno, politici majú svoju zodpovednosť za riešenie krízy, ale aj každý z nás má v tejto pandémii individuálnu zodpovednosť. Aj od toho závisí, či z tejto krízy vyjdeme lepší, alebo horší.

Foto: Vladimir Fedotov/unsplash.com

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Podobné články