Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Kardinál Koch počas svojho prejavu na pôde Teologickej fakulty Trnavskej univerzity pripomenul dva zásadné dôvody, pre ktoré je dnes dôležité prinášať tému židovsko-kresťanského dialógu do povedomia spoločnosti. V prvom rade si musíme uvedomiť, že pre nás kresťanov je judaizmus náboženstvom, v ktorom máme svoje korene. Na túto skutočnosť upozornil i svätý Ján Pavol II. pri návšteve židovskej synagógy v Ríme, keď povedal, že židov a kresťanov spája najmä silné rodinné puto. „Ste našimi milovanými bratmi a v istom zmysle by sa dalo povedať, že ste našimi staršími bratmi,“ podčiarkol Ján Pavol II.
Musíme urobiť všetko pre to, aby sa politika národného socializmu, ktorá pripravila o život viac ako šesť miliónov židov, už viac neopakovala.
Pokiaľ ako kresťania nepoznáme svoje rodinné zázemie, ktoré máme v judaizme, nemôžeme podľa predchodcu Benedikta XVI. tvoriť skutočnú rodinu. Po druhé, ako doplnil kardinál Koch, si táto téma zaslúži našu pozornosť aj pri zohľadnení nedávnej histórie, v ktorej židia čelili krutému prenasledovaniu a vyhladzovaniu.
„Musíme urobiť všetko pre to, aby sa politika národného socializmu, ktorá pripravila o život viac ako šesť miliónov židov, už viac neopakovala,“ povedal kardinál. Zároveň upozornil, že dnes sme v Európe svedkami novej vlny antisemitizmu, voči ktorej sa musia židia s kresťanmi zomknúť, aby jej spoločne dokázali čeliť. Jedine tak môžeme dať všetkým nenávistným prejavom voči židom jasný signál, že chceme vykoreniť všetky pozostatky antisemitizmu, ktoré dodnes v spoločnosti prežívajú.
So židmi nás podľa kardinála spája spoločné duchovné dedičstvo, na ktoré vo svojom dekréte o židovsko-kresťanskom dialógu upozornil aj Druhý vatikánsky koncil. „Nemôžeme zabúdať, že i sám Kristus bol židom, rovnako ako i jeho matka a všetci apoštoli. Popieranie tohto židovského odkazu by bolo preto popretím samotného kresťanstva,“ podotkol kardinál.
Cesta spoločného kráčania sa začína tam, kde máme záujem spoznávať vieru toho druhého a tým sa učiť pozerať sa na svoje vlastné presvedčenie inými očami.
Podľa kardinála Kocha sa v mene lepšieho vzájomného pochopenia spravilo od čias Druhého vatikánskeho koncilu už veľmi veľa, no pre ďalšie generácie, ktoré neboli svedkami prenasledovania, je dôležité si túto históriu stále nanovo pripomínať. Kardinál je presvedčený, že každá generácia potrebuje nanovo vykročiť na cestu vzájomného židovsko-kresťanského dialógu, aby tým dokázala odbúravať predsudky panujúce v spoločnosti. Cesta spoločného kráčania sa začína podľa kardinála tam, kde máme záujem spoznávať vieru toho druhého a tým sa učiť pozerať sa na svoje vlastné presvedčenie inými očami.
Za významný obrat a nový začiatok dialógu medzi Katolíckou cirkvou a židovstvom považuje kardinál koncilovú deklaráciu Nostra aetate, v ktorej sa po prvýkrát v histórii ekumenický koncil vyjadril o judaizme explicitne a pozitívne. „Je to východzí dokument pre nový pohľad na vzájomný dialóg. Ako zdôraznil vtedajší poradca koncilu Joseph Ratzinger, ,v knihe vzájomných vzťahov sa otvorila nová stránka‘,“ zhrnul Ratzingerove slová kardinál.
Deklarácia Nostra aetate, ako vyzdvihol kardinál, jasne odsudzuje antisemitské správanie a obzvlášť sa vymedzuje voči akýmkoľvek prejavom „nenávisti, prenasledovania a antisemitizmu namiereným proti židom v každej dobe a od kohokoľvek“. Spolu s rozhodným áno „spoločnému duchovnému dedičstvu“ judaizmu a kresťanstva, ako ďalej dopĺňa, sa v koncilovej deklarácii hovorí aj kategorickom nie všetkým formám antisemitizmu.
Ako kresťania si musíme priznať, že náš odpor voči bezhraničnej brutalite rasistického režimu neprejavil dostatočnú jasnosť a šírku, aká sa mohla právom očakávať.
Kardinál sa vo svojom prejave dotkol i kritiky nedostatočnej reakcie kresťanov voči narastajúcemu prenasledovaniu židovského národa v európskej histórii. „Hľadiac na bezprecedentnú hĺbku, ktorú v európskych dejinách dosiahla nenávisť a prenasledovanie židov zo strany národného socializmu, musíme my kresťania hlboko ľutovať, že sme museli čakať až na neslýchanú krutosť šoa, aby sme sa skutočne zamysleli,“ uviedol Koch. Ako kresťania si podľa neho musíme priznať, že náš odpor voči bezhraničnej brutalite rasistického režimu neprejavil dostatočnú jasnosť a šírku, aká sa mohla právom očakávať. „My kresťania máme preto všetky dôvody vážne sa pýtať, či sme spoluzodpovední za tieto hrozné udalosti,“ zakončil svoje obavy kardinál.
Šírenie kresťanského teologického antijudaizmu a antipatie voči židom sa podľa kardinála stalo živnou pôdou pre protižidovské náboženské cítenie, ktoré sa po stáročia zakoreňovalo v dušiach mnohých kresťanov. „Toto ťažké dedičstvo našlo svoj osobitný výraz v odsúdení židov ako bohovrahov a následne v domnienke, že Cirkev ako nový Boží ľud nahradila starozákonný Boží ľud v rámci dejín spásy, čím ho urobila prekonaným ako niečo, čo je zatemnené nádherou nového,“ vysvetlil Kurt Koch.
Hoci, ako neskôr kardinál dodal, kresťanstvo nebolo príčinou šírenia národnosocialistickej propagandy, no zároveň svojím nastavením oslabovalo odpor voči antisemitskej mašinérii. Katolícka cirkev stojí podľa kardinála pred výzvou prekonať historicky podmienený tradičný pohľad na židov ako tých, ktorí sú vylúčení zo spásneho dedičstva, a zamyslieť sa nad tým, „ako sa pohľad na židovské korene kresťanstva konkretizuje vo vývoji a rôznych variantoch takzvanej ,kresťanskej teológie po Osvienčime‘ a vo vývoji ,kresťanskej teológie judaizmu‘“.
Ak nebude v spoločnosti prítomné náboženstvo, nebude schopná medzináboženského dialógu, ktorý je základom pokoja.
Kardinál v rozhovore pre Rádio Lumen vyslovil osobné potešenie z toho, že snahy o vzájomné zlepšenie židovsko-kresťanských vzťahov prichádzajú tak zo strany kresťanov, ako i zo strany židov. Ako príklad uviedol výzvu predsedu Svetového židovského kongresu Ronalda Laudera, ktorý upozornil práve na prenasledovanie kresťanov a na potrebu pomôcť im. Podľa kardinála by mala židovsko-kresťanská spolupráca spočívať predovšetkým v obrane náboženskej slobody v našich spoločnostiach a vo vydávaní svedectva o prítomnosti Boha v nich. „Dnes je veľkým pokušením povedať, že viera je súkromnou vecou. Je osobnou, ale nie súkromnou vecou. Ak nebude v spoločnosti prítomné náboženstvo, spoločnosť nebude schopná medzináboženského dialógu, ktorý je základom pokoja.“
Na záver sympózia sa kardinál dotkol aj otázok, ktoré napriek zintenzívneniu vzájomného židovsko-kresťanského dialógu ostávajú otvorené a vyžadujú si veľmi citlivé riešenia. Jednou z týchto otázok je podľa kardinála hľadanie možností teologického zosúladenia medzi spoločným presvedčením židov a kresťanov o zmluve uzavretej medzi Bohom a vyvoleným izraelským národom a presvedčením kresťanov o platnosti novej zmluvy danej Ježišom Kristom. „Treba to urobiť koherentným spôsobom, aby sa zachovala hlboká jednota medzi Starou a Novou zmluvou a aby sa ani židia, ani kresťania necítili ukrivdení, ale vedeli, že ich presvedčenie je brané vážne,“ uviedol kardinál Koch.
Znovu sa tak podľa jeho slov ukazuje, že jadrom židovsko-kresťanského dialógu je a zostáva vnímanie postavy Ježiša Krista. „Na jednej strane je to Ježišovo židovstvo, ktoré spája židov a kresťanov. Na druhej strane kresťania nemôžu v Ježišovi vidieť len vzácneho predstaviteľa židovského národa; pre nich je aj Mesiášom a Božím Synom.“
Hoci sa téma náboženskej slobody na Slovensku často bagatelizuje, určitá forma prenasledovania je prítomná aj u nás. Zo štatistík sa ukázalo, že až osem percent detí je pre svoju vieru na škole šikanovaných.
Kardinál Koch zároveň upozornil, že je veľmi dôležité, aby sa židovsko-kresťanský dialóg o týchto otázkach viedol obzvlášť citlivo, no otvorene. Pomohol si pri tom slovami emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý počas svojej návštevy kolínskej synagógy v roku 2005 povedal: „Tento dialóg, ak má byť úprimný, nesmie existujúce rozdiely mlčky prechádzať alebo ich minimalizovať: aj vo veciach, ktoré nás kvôli nášmu dôvernému presvedčeniu o viere od seba odlišujú, ba práve v nich sa musíme navzájom rešpektovať a milovať.“
Splnomocnenkyňa vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia Anna Záborská je presvedčená, že kresťania a židia sú povolaní spolupracovať na ochrane a podpore náboženskej slobody ako základného ľudského práva. Hoci sa podľa bývalej europoslankyne táto téma na Slovensku často bagatelizuje, určitá forma prenasledovania je prítomná aj u nás. „Zo štatistík sa ukázalo, že až osem percent detí je pre svoju vieru na škole šikanovaných. A to je dosť,“ poukázala Záborská. Zároveň dodala, že za jednu z najvyšších priorít svojho úradu považuje prinášanie témy vzájomného rešpektovania a prijímania iného vierovyznania do školského prostredia.
Ak nezačneme deti učiť viesť dialóg a pristupovať s rešpektom k tomu druhému, tak sa môže ľahko stať, že nedávna história nezmyselného zabíjania a vyhladzovania národov sa bude opakovať.
Práve výchovu detí k tomu, že všetci ľudia majú rovnakú hodnotu bez ohľadu na národnostné či náboženské pozadie, považuje za najlepšiu formu prevencie pred náboženským prenasledovaním a extrémistickými prúdmi, pretláčajúcimi sa do spoločnosti. „Ak nezačneme deti učiť viesť dialóg a pristupovať s rešpektom k tomu druhému, tak sa môže ľahko stať, že nedávna história nezmyselného zabíjania a vyhladzovania národov sa bude opakovať.“
Tak Anna Záborská, ako aj kardinál Koch sa zhodujú, že židovsko-kresťanské priateľstvo môže zohrať významnú rolu v globálnom úsilí o nastolenie mieru vo svete. „Keď sa židia a kresťania navzájom prijmú vo vnútornom zmierení, v hĺbke svojho vieroučného presvedčenia, môžu sa stať spoločným nástrojom svornosti a pokoja v dnešnom svete,“ povedal kardinál. Vzhľadom na zásadný význam židovsko-kresťanského dialógu je podľa neho nevyhnutné, aby toto sympózium nebolo len výkrikom do tmy, ale aby dialóg plodne pokračoval aj naďalej.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
