Komédia Mimoriadna udalosť na miniatúrnej ploche paroduje českú spoločnosť

V roku 2019 sa na českej železničnej dráhe Studenec-Križanov pokazil motorový vlak. Vlakvedúci z neho vystúpil, aby zistil, čo sa deje, a nešťastnou náhodou si zavrel dvere. Vlak sa samovoľne začal posúvať do stanice, z ktorej vyšiel, aby tam napokon zastavil. Cesta trvala 14 minút a nikto sa nezranil.

Táto udalosť poslúžila ako inšpirácia komediálnemu filmu Mimoriadna udalosť Jiřího Havelku z roku 2022, ktorý cez tieto prázdniny odvysielala slovenská Dvojka. Štrnásťminútová udalosť sa natiahla na dve hodiny a Havelka, ktorý scenár napísal s Davidom Dvořákom, do vlaku posadil svojrázne postavičky, ktoré majú parodovať české obyvateľstvo.

Stretneme sa tak napríklad s konšpiračne mysliacim a xenofóbnym poľovníkom, slobodnou matkou, ktorá len ťažko zvláda starostlivosť o svoju dcéru, majiteľom pohrebnej služby, ktorý je ako vystrihnutý zo Spaľovača mŕtvol, či začínajúcou kapelou s rómskym frontmanom.

Tieto a ďalšie postavy si v prvej – trochu vydarenejšej – polovici filmu pomaly uvedomujú, čo sa s ich vlakom deje, a verbálne sa ostreľujú vtipnými hláškami, ktoré sú v súlade s ich jednoduchými charaktermi.

Film sa pokúša o satiru

Nikto sa však nehodlá situáciu chytiť do vlastných rúk a zistiť, v akej situácii sa presne ocitli. Cestujúci čakajú, kým sa medzi nimi zjaví nejaký silný vodca, ktorý by zodpovednosť prevzal za nich. (V jednej scéne filmu je táto otázka formulovaná takmer explicitne.) Je jasné, na čo tento dejový prvok odkazuje.

Medzi vydarenejšie dejové prvky parodujúce českú spoločnosť patrí napríklad aj to, ako sa video zachytávajúce „unesený“ vlak (tak to totiž zvonku vyzerá) stane hlavnou témou televízneho spravodajstva a svoj kapitál sa z celej situácie pokúsia vytĺcť aj politici.

Nie všetky satirické prvky však padli na úrodnú pôdu. Satira je účinná vtedy, keď je nadčasová a nie písaná príliš ad hoc spôsobom. Niektoré skutočné udalosti prenikajúce do deja filmu, ako napríklad prípad dôchodcu, ktorý chcel konárom stromu vykoľajiť vlak a zvaliť to na moslimských teroristov, nemusia diváci neznalí českých reálií pochopiť, a preto komediálnej hodnote filmu skôr škodia.

Podobne dopadli aj odkazy na iné mediálne „kauzy“, ktoré sa napriek svojej nedôležitosti dostali do vysielania celonárodných televízií, napríklad jeleň, ktorý poľovníkovi ukradol zbraň, či prípad staršej pani, ktorá sa zasekla pod koreňom stromu.

Úmysel scenára – zaradiť dej celého filmu medzi tieto nafúknuté prípady a tým poukázať na zlozvyky médií – je jasný, no správne zafunguje len vtedy, keď divák pochopí, na čo všetko tie miniatúrne scénky odkazujú. A to môže byť problémom už pre slovenských divákov, ktorí sú pritom Česku geograficky aj kultúrne blízko.

Filmoví cestujúci však dôchodcovi, ktorý sa pokúsil vandalizmus zhodiť na moslimov, naletia a časť z nich zostane presvedčená o tom, že sa naozaj stali terčom islamistického útoku. Dôjde dokonca aj na napätý ozbrojený konflikt medzi cestujúcimi, ktorý upokojí až to, keď jeden z nich odrecituje modlitbu Otče náš (ako dôkaz, že nie je moslim).

Filmu škodí neochota strihať

Takýchto vtipných momentov je vo filme neskutočne veľa a počas prvej polovice filmu som bol pozitívne prekvapený tým, akú dobrú českú komédiu mám pred očami. Väčšina vtipov pritom vďaka obmedzenému priestoru, v ktorom sa film odohráva, zostávala na verbálnej rovine, čo je oproti fyzickým gagom „poctivejšou“ formou komédie.

V druhej polovici však divákovi začne pomaly dochádzať, že film (podobne ako samotný vlak) v podstate ani sám nevie, kam chce smerovať. Je samozrejmé, že nechce zostať na úrovni jednoduchej komediálnej zábavy, no napríklad jeho satirický rozmer deja uteká do toľkých smerov, že je ťažké ich všetky správne vyložiť a užiť si ich.

Čo sa filmom všeobecne odpúšťa len veľmi ťažko, je to, keď niektoré z ich dejových elementov pôsobia arbitrárne a dajú sa z filmu odstrániť bez toho, aby celku výrazne uškodili. V tomto filme sa takýchto prvkov nájde viac (ako príklad môžem uviesť nepochopiteľnú a nepríjemnú scénu zahŕňajúcu „spaľovača mŕtvol“ ku koncu filmu) a pôsobí to tak, akoby vznikal lepením jednotlivých nápadov k sebe bez premýšľania nad celkom ako takým.

Keby bola Mimoriadna udalosť o štvrtinu kratšia a scenáristi sa nebáli nechať niektoré nápady nepoužité, mala by našliapnuté na titul českej komédie roka. Napriek všetkým svojim chybám je však Mimoriadna udalosť stále stráviteľným počinom, ktorý autorovi tohto textu spríjemnil vianočné prázdniny.