Nič nesmelo narušiť idylku o partizánoch ako len komunistoch a Červenej armáde ako o jedinej hybnej sile pri porážke nacizmu. Zideologizované filmy o kapitánovi Dabačovi, kulisy všade sa opakujúcich besied s partizánmi ovešanými vyznamenaniami z Moskvy či symbolika partizánskych ohníkov ako súčasť loga SNP… na dlho sprofanovali skutočný význam rezistencie nie nevýznamnej časti Slovákov tak voči vtedajšiemu vazalskému postaveniu voči nacistickému Nemecku, ako aj proti domácemu totalitnému usporiadaniu politického a spoločenského života.
Po roku 1989 sa témy SNP programovo chopili nacionalisti. V opačnom extréme začali SPN dávať nálepku “protislovenskosti”. Podľa nich išlo v povstaní o “boľševický prevrat”, ktorý bol zbytočný a stál veľa životov. Extrémisti, ako prebúdzajúci sa neoľudáci, nezabúdali a nezabúdajú dodnes pripomínať, že povstanie bolo “nelegitímne” a malo “protištátny charakter”. Dobre im v tejto argumentácii padne, že SNP bolo vo výsledku pre zlú koordináciu potlačené. To sú fakty, ktoré však nespochybňujú motívy iniciátorov povstania dostať ním Slovensko späť na palubu demokratických štátov.
Slovenské národné povstanie bolo predovšetkým dôkazom toho, že v jadre slovenskej spoločnosti existovala elita a kritická masa, ktorá vedela odlíšiť kolaboráciu od vlastenectva a vzoprela sa aj ozbrojenej totalite. Vtedajší režim tzv. Slovenského štátu na čele s Jozefom Tisom mal totiž krytie ešte stále dobre vyzbrojeného Hitlerovho Nemecka. Ukázalo sa to pri jeho následnom krvavom potlačení a obsadení územia Slovenska. Organizátori povstania si boli sily nepriateľa určite vedomí, a predsa do toho išli. A to je silná správa o životaschopnosti Slovenska.
Kritická chvíľa vyprofilovala osobnosti, akými sú Ján Golián, Rudolf Viest, Imrich Karvaš, Štefan Osuský a ďalší, ktorí išli do osobného nepohodlia. Trpeli ich rodiny, stálo ich to zdravie a niektorých aj život, aby sme ako národ neostali v hanbe potupného kolaborantstva. Na SNP sa podieľali príslušníci dvoch až troch desiatok národov a národností. Organizátori povstania boli inšpirovaní aj prvorepublikovou tradíciou T. G. Masaryka, a po porážke ľudáckeho režimu mali zámer obnoviť Československo. A o tom, že SNP nebolo len akousi dejinnou náhodou, svedčí fakt, že v povojnových slobodných voľbách vyhrala Demokratická strana nad komunistami.
Generál Golian odštartoval slovenský ozbrojený odpor 29. augusta 1944 krátko po 20.00 hod. ikonickým heslom: „Začnite s vysťahovaním!”. 80. výročie od začiatku Slovenského národného povstania si však už tretí rok pripomíname v tieni okupácie druhého najväčšieho štátu Európy. Okupácia tentoraz prichádza z východu, z Ruska. Pohľad na túto tragédiu opäť rozdeľuje Slovensko. Pri moci je v Bratislave elita, ktorá reinkarnuje smutnú tradíciu účelového správania sa v záujeme “prežitia” a úklonu pred mocou, ktorá sa flagrantne a svojvoľne rozhodla prekresliť povojnové hranice Európy.
SNP má v sebe mnohovrstevný odkaz aj pre dnešok. Bol to odpor proti ľudáckemu režimu, ktorý programovo eliminoval svojich politických oponentov. Bol to odpor voči režimu, ktorý v zjavnej nadpráci zbavil občianstva a poslal na smrť desiatky tisíc vlastných občanov len pre ich pôvod. Bol to režim, ktorý arizáciou nazval najväčšiu krádež v novodobých dejinách Slovenska. Toto všetko opäť ožíva v správaní okupanta, ktorý zatiaľ napadol “len” Ukrajinu. A mnohé z toho ožíva aj na Slovensku, ktoré ospravedlňuje agresívne správanie Putinovho Ruska.
Ľahkosť, s akou sa za vojnovej republiky u nás arizovalo, je jedným zo silných faktorov, ktorý je jedným z tuhých koreňov aj dnešnej korupcie na Slovensku. Tolerujeme ju a všetko nasvedčuje tomu, že jej od posledných volieb nepriamo vytvárame aj legislatívny rámec. Ikonické postavy korupčného správania a jeho tolerovania sú zbavované obvinení. Správaním sa k názorovým oponentom sa vraciame do čias minimálne Vladimíra Mečiara. Médiá sú pri prístupe k informáciám seleketované podľa politického kľúča.
Slová o tom, že odkaz SNP je aktuálny aj dnes, možno viac ako inokedy, znejú ako klišé. Ale keď sa pozrieme na pravý význam udalostí spred 80 rokov, pochopíme, že majú veľký význam pre nás aj dnes…
Jedna odpoveď
„odkaz SNP je aktuálny aj dnes, možno viac ako inokedy, znejú ako klišé.“ – neznejú, to je čisté klišé.
snp bolo, podľa mojich vedomostí, značne čudné. predchádzali mu mnohé partizánske doslova ! teroristické činy a po vyvraždení nemeckej misie nasledoval logický krok, mäkká okupácia sa zmenila na reálnu, čoho následkom sú tisíce mŕtvych.
vzopätie to bolo veľké a priviedlo nás do „tábora víťazov“ a napriek všetkému do ruského náručia. doplatili na to nielen židia (tí najviac), ale doslova všetci, vrátane súdr. gottwalda, ktorý sa zo strachu upil. husáka iba zavreli, ale poučil sa rovnako ako fico z atentátu. ani korec v base mu nedokázal pomôcť.
vrátka za bratříčkem sme nedokázali zavrieť