Koniec jednej éry – nielen politický, ale aj morálny problém

Donald Trump vyhral prezidentské voľby v USA. Debata o jeho možnom víťazstve prebieha už roky, pretože magnát z New Yorku vždy hovoril, že sa chce vrátiť k moci, ba že predstavuje alternatívu voči Amerike Bidena, Kamaly Harrisovej a Demokratov.

Jeho návrat nie je obyčajnou zmenou prezidentského úradu. Nehovorím to preto, aby som dramatizoval. Odhaľuje to však hlboko zakorenenú orientáciu značnej časti Američanov, ktorí sú stratení. V núdzi hľadajú „ochranu“ v charizmatickej, odvážnej a agresívnej osobnosti, ktorá sa stará o svoje záujmy, vzhliadajú k „Bohom pomazanému“, ktorý unikol pokusu o atentát.

Táto postava má však mnoho ambivalentných profilov z právneho i demokratického hľadiska: stačí si spomenúť na zarážajúci útok jeho stúpencov na Kapitol v roku 2021. Bidenovo volebné víťazstvo pritom vyhlásil samotný Trumpov viceprezident Mike Pence ako predseda Senátu, za čo bol napadnutý ultrakonzervatívcami.

V tomto zložitom svete sa ľudia cítia byť stratení a hľadajú niečo a niekoho, kto by ich uistil.

Trumpovo víťazstvo znamená koniec jedného sveta – tradičnej Grand Old Party, ktorá má svoje korene v polovici 19. storočia a teraz sa stala populistickou a trumpovskou stranou. V istom zmysle však toto víťazstvo kladie vážne otázky aj stúpencom Kamaly Harrisovej a Demokratov. V kampani Harrisovej, ktorá silno trvala na individuálnych právach, je príliš veľa woke ideológie.

To však nestačí: v niektorých štátoch, kde zvíťazil Trump, referendá schválili rozšírenie potratových práv. Stavať na právach nestačí. V tomto zložitom svete sa ľudia cítia byť stratení a hľadajú niečo a niekoho, kto by ich uistil.

V Spojených štátoch – podobne ako v ostatných krajinách Západu – je hlboká kríza hodnôt a identity. Protestantský svet je v kríze už roky. Práve to oživovalo veľkú časť vedenia WASP (White Anglo-Saxon Protestants), ktoré až donedávna zohrávalo v krajine rozhodujúcu úlohu.

Zatiaľ neoprotestantizmus, teda teológia prosperity a novoevanjelikalizmus prekvitajú. Trump sa emocionálne, ale účinne stavia do hodnotového vákua. Nie je vzorovým kresťanom, ale tvrdí, že Amerika „potrebuje náboženstvo. Je to ako lepidlo, ktoré ju drží pohromade, a my ho nemáme“.

Inštrumentalizácia hodnôt a viery sa zdá byť zrejmá, ale pre väčšinu Trumpových voličov a populistov nie je. Nový prezident – ako trefne píše New York Times – mení Republikánsku stranu na akúsi Trumpovu cirkev. Politika, záujmy, viera, mesianistická viera v budúcnosť Ameriky sa miešajú dohromady.

Otázky o budúcnosti politiky nového prezidenta, nad ktorými sa v týchto hodinách mnohí zamýšľajú, pretrvávajú. Niektoré však rezonujú aj v európskej politike. Nie je ľavica opotrebovaná v dôsledku prílišného zamerania sa na práva jednotlivca?

Aj v srdci európskych más sa udomácnila dezorientovanosť a prázdnota styčných bodov a hodnôt. Vážne oslabenie protestantských cirkví v Európe vyvolalo nedostatok styčných bodov, ktoré boli v minulosti podstatné.

Od prázdnoty k myšlienke, že odpoveďou môže byť populistický vodca, nie je až taký dlhý krok. Trumpovo víťazstvo tak jasne poukazuje na to, že nenastal koniec sveta, ale že sa skončil svet prvých dvoch dekád 21. storočia a že dnes už nejde len o problém politický, ale aj morálny, ba dokonca duchovný.

Prevzaté z Famiglia Cristiana.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov Luigina Bruniho,  Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.