Kresťanskí novinári v obrannej pozícii. Na opačnom póle je agresívna žurnalistika

Diskusia Potrebujeme kresťanských novinárov? Hostia: (sprava) Jaroslav Barborák, Ivo Novák, Terézia Rončáková. Foto: facebook/hanusovednifestival
„Keď svetové médiá prebrali bez overenia správu, že Svätý Otec zomrel, ja som mal informáciu, že to nie je pravda. Prihlásil som sa naživo do vysielania s tým, že Ján Pavol II. žije. A vtedy nás dokonca citovali v CNN,“ zaznelo na diskusii s názvom Potrebujeme kresťanských novinárov? v rámci pilotného ročníka Ružomberských Hanusových dní.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Agresívna žurnalistika ako bežná prax?

Moderátor Jaroslav Barborák z pozície veriaceho novinára v sekulárnom médiu konštatoval, že rozhodujúcim kritériom pri hodnotení novinára by nemala byť viera, ale profesionalita. „My žurnalisti by sme mali byť v prvom rade profesionáli, či už v službe ochrany demokracie, alebo hodnôt. Cnosti ako láska, milosrdenstvo, spravodlivosť by mali byť pre ostrieľaného žurnalistu ,len‘ nadstavbou.“ Kresťanské médiá podľa neho v tomto smere ťahajú za kratší koniec.

Podľa profesorky z Katolíckej univerzity Terézie Rončákovej kresťanský novinár bez silného profesijného základu robí žurnalistike skôr medvediu službu. Vo výsledku sa potom nekvalitná žurnalistika stane pre ľudí synonymom kresťanských médií.

Zároveň sa podľa nej kresťanská morálka nevyhnutne pretaví do spôsobu, akým kresťanský novinár pracuje s respondentom. Či s ním skutočne vstupuje do dialógu alebo sa ho snaží svojimi otázkami pritlačiť k stene a z jeho odpovedí vyťažiť pútavý titulok. Toto je cesta, ktorú razí agresívna žurnalistika, ktorá je dnes bežnou praxou v mnohých redakciách.

Problém nastáva, keď na seba rôzne strany začnú štekať, kto je viac liberálny či konzervatívny.

Ivo Novák z Rádia Lumen si myslí, že kľúčové je zohľadňovať poslanie, ktoré médium má. Pokiaľ je jeho misia na prvý pohľad katolícka, je pochopiteľné, že aj ľudia, ktorí v ňom pracujú, budú v cirkevných témach doma. Zároveň však pripustil, že výzvou je pretavovať kresťanské hodnoty do mediálneho prostredia tak, aby boli aj pre sekulárny svet atraktívne. „Určité mantinely tvoria aj financie, ktoré im neumožňujú profesionálnych žurnalistov adekvátne ohodnotiť.“

Práve financie sú podľa Barboráka pre kresťanské médiá kameňom úrazu. V tejto súvislosti spomenul príklad z vlastnej minulosti, keď si po pôsobení vo Vatikánskom rozhlase hľadal prácu na Slovensku v mediálnej brandži, no kvôli financiám musel napokon svoj zámer prehodnotiť.

Kresťania v obrannej línií

Kresťania sa často stavajú do roly tých, ktorí si musia ochrániť svoje hodnoty pred sekulárnym svetom. Podľa štúdie, ktorú vypracovala Rončáková, sa tento naratív odráža aj v žurnalistike, kde kresťania vystupujú ako tí, ktorí sa len bránia a píšu petície.

Pritom je zaujímavé, že druhá strana túto tendenciu nemá. Sú tu však aj takí, ktorí majú charizmu láskavejšieho dialogickejšieho prístupu. „Problém nastáva, keď na seba rôzne strany začnú štekať, kto je viac liberálny či konzervatívny a kto sa spreneveril kresťanským hodnotám.“

Ak niekto dostal do vienka inú orientáciu, nemal by som ho vnímať ako toho, kto je podmanený ideológiou

Podľa Nováka sa katolícke médiá dostávajú do obrannej pozície aj preto, že prestávajú byť tými, ktoré prinášajú nové témy. Ako príklad uviedol blížiaci sa Pochod za život, ktorý dostáva často nálepku akcie proti potratom. Zároveň pripustil, že ako rozhlasové médium strácajú poslucháčov aj tým, že nedokážu dostatočne promptne reagovať na aktuálne dianie vo svete.

Podľa Rončákovej stojí za zamyslenie, či majú cirkevné médiá vôbec ambíciu robiť žurnalistiku v pravom zmysle slova. Až kým sa nestretla v zahraničí s tým, že cirkevné médiá fungovali ako PR, mala tendenciu ich za nedostatočnú promptnosť kritizovať.

Foto: facebook/hanusovednifestival
Dialóg ako cesta

Barborák upozornil, že pri vstupovaní do dialógu s opozičným myšlienkovým táborom by sme v prvom rade nemali strácať zo zreteľa konkrétneho človeka s jeho príbehom. „Ak niekto dostal do vienka inú orientáciu, nemal by som ho vnímať ako toho, kto je podmanený ideológiou a nemá svoje práva. Títo ľudia sú tu a nemôžeme si pred nimi zatvárať oči.“

Ako kresťania vychádzame z daru viery, ktorý však nie každý dostal, a tento fakt musíme rešpektovať

Zároveň zdôraznil, že ako kresťania si musíme uvedomiť, že žijeme v pluralitnej spoločnosti, v ktorej musíme prijímať zákony, ktoré budú platiť pre celú spoločnosť, nielen pre nás. „Keď hovoríme o katolíckych princípoch, tie viažu katolíkov. Nemôžeme nimi viazať aj ostatných. Môže to byť pozvanie, ale nie zaväzovanie. Musíme rešpektovať ich vnútornú slobodu.“ Ako kresťania vychádzame z daru viery, ktorý však nie každý dostal, a tento fakt podľa neho musíme rešpektovať.

Podľa Nováka vzniká problém vtedy, ak novinári zo sekulárnej spoločnosti prestanú rešpektovať, že žijú v spoločnosti sekulárnej, a snažia sa o vytvorenie spoločnosti ideologickej. Je to pekne vidieť na tom, že na témy, ktoré sú citlivé pre veriacich, prestávajú hľadieť kriticky a presadzujú len jeden uhol pohľadu. „To potom vytvára podhubie pre vznik alternatívnych médií, ktoré si razia vlastnú cestu,“ vyjadril svoje presvedčenie Novák.

Kresťanské médiá v sekulárnom svete

Druhá časť diskusie bola venovaná otázkam z publika. Jedna z nich sa týkala roly katolíckych médií pri odhaľovaní káuz z prostredia Cirkvi, akou bola napríklad kauza zneužívania zo strany kňaza Marka Rupnika. Novák upozornil, že netreba robiť unáhlené závery a radšej si počkať na overené fakty, inak sa to môže skončiť ako v prípade obvinení austrálskeho biskupa, ktoré sa napokon ukázali ako vykonštruované.

Rončáková však zastáva názor, že Cirkev by sa zároveň nemala strániť otvorenej konfrontácie so sekulárnym svetom. Ako príklad spomenula sériu rozhovorov o eutanázii od Karola Sudora, ktorému sa napriek opakovanému úsiliu nepodarilo získať stanovisko od žiadneho duchovného. Dôvodom ich odmietnutia bol zákaz zo strany biskupa. „Keď vlastných ľudí nevyzbrojíme argumentačnou výbavou, nemôžeme sa čudovať, že nebudú schopní reagovať na argumenty z druhej strany.“

Barborák si myslí, že v takom prípade je namieste položiť si otázku, do akej miery hovoríme stále o slobodnej novinárčine, ktorá sa nebojí pustiť si kritiku aj do vlastných radov. Novák však vidí v tomto smere na Slovensku posun vďaka generačnej výmene: „Určite by sa inak o tejto téme rozprávalo s biskupom Františkom Trstenským a úplne inak s emeritným arcibiskupom Jánom Babjakom, ktorý vychádza z iného cirkevného kontextu.“

Keď vlastných ľudí nevyzbrojíme argumentačnou výbavou, nebudú schopní reagovať na argumenty z druhej strany.“

Moderátor webu Aktuality.sk vyslovil presvedčenie, že v Cirkvi by to malo fungovať podobne ako v rehoľnom spoločenstve či v rodine, kde si ľudia na rovinu povedia, čo jednému na druhom prekáža, a tak si „vyčistia stôl“. Takúto funkciu by podľa neho mohli zohrávať katolícke médiá. Pri odhaľovaní kauzy v Cirkvi sa sám stretol s kritikou z vlastných radov namiesto podpory. Rončáková pripustila, že určité napätie je v takýchto prípadoch prítomné vždy, pretože v hre je reputácia Cirkvi.

Ako príklad dobrej praxe, ako môže fungovať prepojenie kléru s novinármi, spomenul Barborák svoje pôsobenie v Ríme, kde sa s nimi ako so začínajúcimi novinármi pravidelne stretával kardinál Jozef Tomko. Keď bol Barborák vo Vatikáne monitorovať zdravotný stav Jána Pavla II., vďaka dobrým vzťahom mal od Tomka informácie z prvej ruky.

„Keď svetové médiá prebrali bez overenia správu, že Svätý Otec zomrel, ja som mal informáciu, že to nie je pravda. Prihlásil som sa naživo do vysielania s tým, že Ján Pavol II. žije. A vtedy nás dokonca citovali v CNN,“ spomenul zážitky z epicentra kresťanstva Barborák.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články