Ktorú emóciu chcem častejšie prežívať v roku 2024?

Ako emócie Vianoc som si vybrala štedrosť a veľkodušnosť.

Príbeh štedrosti hovorí o tom, že túžim dávať iným, aby mali podiel na mojom šťastí. Štedrosť vie dávať bez toho, aby si kládla podmienky alebo očakávania.* Pre mňa to znamená deliť sa o to, čo mám (financie, čas, energia, radosť…).

Pod veľkodušnosťou rozumiem nelipnúť na svojej predstave, ale nechať priestor aj druhým, aby spravili veci podľa seba (a potom sa tým nenechať rozladiť). Jej príbeh hovorí: Chcem využiť svoje zdroje, aby som sa postaral o druhých. Je podobná štedrosti, ale nie je natoľko o dávaní ako o starostlivosti.*

Emočný experiment mi priniesol do života viac vedomého prežívania.

K tomu už len posledná poznámka – aby som vedela byť štedrá a veľkodušná, potrebujem sa postarať najmä o seba. Lebo keď som nevyspatá, hladná a podráždená, nemám z čoho dávať, o čo sa deliť, moje vnútorné zdroje postačia len na to nevyhnutné a pri starostlivosti o druhých už nemám z čoho čerpať.

Čo som si uvedomila?

• Čomu venuješ pozornosť, to rastie

Keď na niečo myslíš každý deň, naozaj to máš prítomné v živote. Buď kvôli vlastnej aktivite, alebo preto, že si na danú tému citlivý a ľahšie ju vnímaš v každodenných drobných situáciách. Zastavíš sa pri nich a pomenuješ ich.

V podstate ma každý deň posledného týždňa sprevádzala myšlienka, ako by som dnes mohla byť viac štedrá či veľkodušná. Zároveň som nechcela žiadne veľké gestá ani na ne popri bežnom chode rodiny nebol veľký priestor. Skôr som hľadala drobné úkony, ktoré sa dali ľahko zakomponovať do reality bežného dňa. Boli dni, keď to šlo ľahšie, a dni, keď ma toto hľadanie stálo viac úsilia.

Hneď v prvý deň môjho experimentu nastal moment, keď som mohla venovať pozornosť istému človeku, a neurobila som to. Bola to chvíľočka a nestalo sa nič hrozné, ale aj tak ma to mrzelo a povedala som si, že po zvyšok týždňa si už chcem dať pozor. A tak som sa snažila využiť momenty, ktoré počas dňa prichádzali, aby som mohla byť štedrá či veľkodušná.

• Zapnúť všímavosť

Prekvapilo ma (hoci to vlastne ani nie je až také prekvapujúce), že ak chcem mať viac štedrosti vo svojom dni, nemusím ju mať len vlastnou aktivitou, ale aj vtedy, keď „zapnem všímavosť“ a som vnímavá na prejavy štedrosti druhých voči mne. A tak som si v jeden deň zapísala: „Dnes som tieto emócie mohla zažiť vďaka drobnej pozornosti a úsmevu od babičky sediacej vedľa mňa v kostolnej lavici, štedrosti času a plnej pozornosti od niekoľkých vzácnych ľudí a tiež veľkodušnosti voči svojim chybám a zlyhaniam od láskavého Otca vo svätej spovedi.“

• Jedna emócia otvára cestu aj k iným príbuzným emóciám

Teória hovorí, že emócie neprichádzajú samy, ale v celých trsoch. Potvrdilo sa mi to aj teraz – štedrosť s veľkodušnosťou so sebou prinášali aj vďačnosť, radosť, lásku, pochopenie…

Keď som hľadala spôsob, ako byť štedrá, ako sa deliť s druhými, automaticky ma to privádzalo k vďačnosti za všetko, čo mám. Drobné prejavy pozornosti mi prinášali tiež radosť – a podľa úsmevu druhej strany usudzujem, že nielen mne.

• Keď sa téma rodičov stáva témou celej rodiny

Myslím si, že potenciál tohto bodu som celkom nevyužila, ale do istej miery sa téma štedrosti pred Vianocami otvárala aj akosi sama.

• Vedomé prežívanie ako priestor osobného rastu

Téma veľkodušnosti mi napríklad priniesla otázky, prečo ma niektoré situácie tak vytáčajú, čo je za tým a ako to vlastne chcem mať ja… Niekedy to môže byť celkom užitočné, keď sa dokážeme nad svojím bežným správaním pozastaviť, spochybniť ho a premyslieť si, či som s ním spokojná a chcem v ňom pokračovať alebo by bolo lepšie zmeniť ho…

Keď som hľadala spôsob, ako byť štedrá, ako sa deliť s druhými, automaticky ma to privádzalo k vďačnosti za všetko, čo mám.

Emócia roka 2024

Je čas bilancovania a plánovania nového roku. Musím sa priznať, že sa mi môj emočný experiment celkom páčil. Priniesol mi do života viac vedomého prežívania. Už dávnejšie som si pomenovala, že chcem mať v živote viac radosti, len akosi som s tým zatiaľ dokopy nič neurobila. Takže teraz som sa rozhodla využiť príležitosť a pokračovať vo svojom emočnom experimente. A keďže potrebujem bližší míľnik ako 365 dní, dávam si čas do Veľkej noci. To sú približne tri mesiace. Každý týždeň sa na svojich sociálnych sieťach podelím o to, ako sa mi darí.

Tentoraz si z emócií vyberám radosť. Jej príbeh je krásny – hovorí, že život je dobrý a ja ho chcem oslavovať. Vedie ma k tomu, aby som si vychutnávala moment, cítila rozkoš alebo potešenie a pokračovala v živote. Je podobná šťastiu a uspokojeniu. Radosť nastáva vtedy, keď prežívame niečo, čo je príjemné alebo čo nás obšťastňuje. Má príchuť vyrovnanej a jasnej pohody, predispozíciou radosti je zachovať a oceňovať tento zážitok, pokiaľ trvá.*

Pozývam vás pridať sa. Rozmyslite si, akú emóciu by ste chceli mať vy či vaša rodina vo väčšej miere, a poďte do toho. Po svojej skúsenosti hovorím, že netreba robiť veľké gestá, stačí zapnúť všímavosť a nemáte čo stratiť. Áno, stojí to trochu energie, ale myslím si, že aj malý krôčik želaným krokom je viac než ostať stáť na mieste.

Ktorá bude vaša emócia roku 2024? Čo vám prinesie, ak jej budete mať v živote hoci len o kúštiček viac?

*Kniha Neotvorený dar – príručka emocionálnej gramotnosti, autori Dan Newby a Lucy Nunez.