Po akých emóciách na Vianoce túžim?

Foto: Unsplash
Hovorí sa: šťastná mama rovná sa šťastné dieťa. A je to tak. Deti (tie menšie určite) sú odrazom našej nálady, našich emócií, vnútorného rozpoloženia. Poďme sa preto pozrieť, ako naše vnútorné nastavenie môže pozitívne ovplyvniť aj blížiace sa sviatky.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Často túžime po dokonalých Vianociach. A potom sme sklamaní, keď dokonalé nie sú. Čo ich však tými dokonalými robí práve pre mňa? Je to vôňa koláčov, vianočného punču či sviečok? Ligotajúca sa domácnosť, výzdoba a svetielka? Alebo rodinné stretnutia, pocit spolupatričnosti, všímavosť a štedrosť voči druhým? Ponorenie sa do Ježišovho príbehu narodenia a…

Na prvý pohľad si povieme, že všetky vymenované veci! Ale zároveň ten kokteil, ktorý robí Vianoce Vianocami, má každý jeden z nás trošku odlišný.

Vianočné emócie

Do Štedrého dňa nám ostáva týždeň. Chcela by som vás pozvať zamyslieť sa nad jednou, maximálne troma vecami, ktoré robia Vianoce výnimočnými práve pre vás. Ide o to, že dokonalé Vianoce sú utópia. Niekedy sa za nimi naháňame a potom sme nespokojní, že to opäť nevyšlo. Inokedy sa pokazí práve tá jedna vec, ktorá je pre mňa najdôležitejšia, a mám pocit, že Vianoce boli celé zlé, hoci to tak objektívne nemuselo byť.

Aby som sa vrátila k emóciám. To, ako Vianoce naša rodina prežije, závisí vo veľkej miere od nás, rodičov. A teraz nemyslím na všetko to zabezpečenie – že keď ho nespravíme my, nespraví ho nikto iný za nás. To je tiež pravda. Skôr by som to vzala z iného konca.

Ktoré emóciu chcem počas vianočných sviatkov zažívať? Ktoré by mali u nás v rodine vládnuť? Radosť? Pokoj? Spolupatričnosť? Láska? Vďačnosť? Štedrosť? Nadšenie? Súcit? Akceptácia?

Alebo nespokojnosť, hnev, frustrácia, strach, bezmocnosť…?

Čo chcem, aby aká emócia či nálada u nás v rodine vládla počas týchto vianočných sviatkov?

Je prirodzené, že budú prichádzať emócie z oboch kategórií. A často prichádzajú veľmi rýchlo – emócie sú až šesťkrát rýchlejšie ako racionálne myšlienky. Nevieme ovládať ich príchod. Teória však hovorí, že nemusíme byť ich obeťami, ale vieme ich aj ovplyvňovať – navigovať.

Môžeme sa do nich bez hlbšieho uvažovania ponoriť a nechať sa nimi zaplaviť. Emócie však vieme aj skúmať – akoby sa od nich odosobniť a hľadať, čo sa nám snažia povedať. A dokonca si ich vieme aj sami privolať – skúmať, ktorá emócia by sa nám v danej situácií hodila, a hľadať, ako by sme jej v živote mohli mať viac.

Pozývam vás preto zamyslieť sa nad kľúčovou otázkou: Čo chcem, aby aká emócia či nálada u nás v rodine vládla počas týchto vianočných sviatkov? A ako by som jej mohla mať viac? Ako by som ju mohla každý deň tohto predvianočného týždňa pozývať do svojho života, do svojej rodiny?

Ako mať viac radosti?

Skúsim byť konkrétnejšia. Napríklad chcem, aby u nás doma cez Vianoce vládla radosť. Radosť z Ježiškovho narodenia, radosť jeden z druhého, radosť z toho, že sme všetci spolu doma, že máme čo jesť, kde bývať a je u nás mier, radosť z dobrého jedla, radosť z darčekov.

Možno je to aj taký trs emócií – radosť, vďačnosť, láska, pokoj… Ale zameriam sa najmä na radosť. Ak platí, že spokojný rodič rovná sa spokojné dieťa, tak potom platí aj radostný rodič rovná sa radostné dieťa. Nálada, ktorú máme, ovplyvňuje našich najbližších. Najmä tých najmenších.

Ako by som mohla každý deň tohto predvianočného týždňa pozývať vybranú emóciu do svojho života?

Ak ja budem mať radosť hlboko zakorenenú v srdci, tak lepšie ustojím aj všetky nezhody a neočakávané situácie, ktoré zaručene prídu. Kľúčové je, či si tú radosť v srdci nechám prekryť inými emóciami alebo ju ustojím, respektíve „po vykoľajení“ sa do nej dokážem späť vrátiť.

Musím teda hľadať, čo mi radosť prinesie. Skúmať, ako radosť pre mňa vyzerá – aké to je, keď ju mám, keď sa teším. Ako sa to prejavuje. Kde v tele ju cítim. Čo mi ju prináša. Ako by som si ju mohla cielene pozývať do života.

Vianočný emočný experiment

Pozývam vás tento rok k malému vianočnému emočnému experimentu. Zamyslite sa počas víkendu nad tým, ktorá je tá vaša emócia Vianoc. Uvažujte, čo vám ju prináša, ako to vyzerá, keď ju máte. A každý deň tohto posledného predvianočného týždňa si ju pripomínajte.

Noste ju v srdci, cielene ju vyhľadávajte, robte aktivity (denne aspoň jednu), aby ste ju cez deň stretli, a večer sa sami seba spýtajte, či dnes s vami bola a v akej forme by s vami mohla byť zajtra.

Verím, že po takomto intenzívnom týždni bude s vami aspoň o trochu viac prítomná aj počas Štedrého dňa.

Prajem vám požehnané sviatky a v nasledujúcom článku o dva týždne sa s vami rada podelím o to, ako dopadol môj vianočný emočný experiment v našej rodine.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články