Kultúra v podaní ministerky: škandály a hľadanie nepriateľa

Kde sa Martina Šimkovičová objaví, tam spôsobí škandál. A to už od svojho nástupu na ministerstvo kultúry – od snáh o ovládnutie verejnoprávnej televízie cez anglický prejav na konferencii UNESCO až po diskrimináciu niektorých mimovládok. Najnovšie si neodpustila niekoľko kontroverzných výrokov na adresu LGBT. Kritizovala takzvanú ideológiu LGBT, ktorá je podľa nej príčinou spoločenského rozvratu, a varovala aj pred vymieraním Európy, za ktoré viní práve ľudí z komunity LGBT.

Populistická rétorika

Šimkovičová mala kontroverzné výroky o bielej rase a LGBT v rozhovore pre topky.sk, pre TASR hovorila o chorej spoločnosti. Podľa politológa Radoslava Štefančíka je Šimkovičovej politika už od nástupu do funkcie zameraná na hľadanie nepriateľa, ktorý stelesňuje negatívne vlastnosti a je príčinou všetkého zla v spoločnosti. „Videli sme to na jej nacistickej rétorike voči Rómom, neskôr voči migrantom a teraz je to komunita LGBT.“ Touto rétorikou mieri na časť voličov, ktorí ju počúvajú a následne si ju osvoja.

Ako Štefančík vysvetlil, Šimkovičová postupuje podľa komunikačného manuálu typického populistu. „Využíva stratégiu dramatizácie. Teda snahy z bezvýznamnej záležitosti urobiť veľmi podstatnú tému. Náš komunikačný priestor je potom zahltený takýmito marginálnymi témami, ktoré sú v centre politického diskurzu.“

Toto sú práve zástupné témy, ktoré koalícia podsúva verejnosti, aby zakryla svoju neschopnosť pri riadení štátu.

V tejto súvislosti poukázal na škandál pri otváracom ceremoniáli olympijských hier a tiež na rozhorčenie okolo alžírskej športovkyne, ktorá má viac testosterónu ako ostatné ženy. Paradoxné podľa neho je, že o týchto témach dokáže slovenská spoločnosť diskutovať oveľa intenzívnejšie ako o stave zdravotníctva, školstva, verejných financií alebo cien potravín, ktoré sú na Slovensku stále vysoké.

„Toto sú práve tie zástupné témy, ktoré vládna koalícia podsúva verejnosti, aby zakryla svoju neschopnosť pri riadení štátu. Navyše, je zaujímavé, že tieto kultúrno-etické dilemy sa objavia vždy v momente, keď sa vláda dostáva do úzkych.“ Štefančík si myslí, že vláde hrá do karát aj polarizácia v spoločnosti, ktorá dokáže viesť žabomyšie vojny o naoko dôležitých témach, ku ktorým má každý potrebu vyjadriť sa.

Diskriminácia bez postihu

Hoci sa ministerka podľa Štefančíka dopustila otvorenej diskriminácie, na ktorú sa vzťahujú platné zákony, postihu sa obávať nemusí. Aj keby na ňu bolo podané trestné oznámenie, je otázne, či bude možné jej čokoľvek dokázať. „V tomto som prudko skeptický. Takéto správanie si môže dovoliť práve preto, že si veľmi dobre uvedomuje, že jej aj tak nijaký postih nehrozí. Keď sa navyše pozrieme na všetko, čo sa teraz deje v súdnictve a ako si tí, ktorí boli v minulosti obvinení, sami píšu legislatívu, je naivné očakávať, že ministerke niekto zaklope na dvere, aby si ju predvolal.“

Odstúpenie Šimkovičovej – utopický scenár

V zahraničí sa v podobných prípadoch stáva, že ak politik poruší základné etické princípy, odstúpi. Štefančík v tejto súvislosti pripomenul abdikáciu bývalého ministra obrany Juraja Lišku a bývalej premiérky Ivety Radičovej. Ale to sú podľa neho skôr tie výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo, že toto nie je súčasťou slovenskej politickej kultúry.

Ľudia nadávajú druhým do ,buzerantov‘, ale keď príde na konkrétne osoby, tak im to zrazu akoby neprekáža.

„Keď sa pozrieme len na Andreja Danka ako usvedčeného plagiátora a človeka, ktorý si bez postihu ujde z miesta dopravnej nehody, pričom má stále ambíciu byť druhým najvyšším ústavným činiteľom, tak nemožno očakávať, že pani Šimkovičová vôbec pomyslí na abdikáciu.“

Radoslav Štefančík upozornil, že „hoci nám ministerka robí hanbu, podobne neschopných ministrov by sme našli aj v iných štátoch“.

Šimkovičová v EÚ veľa vody nenamúti

Viaceré kroky tejto vlády výrazne naštrbili reputáciu Slovenska v EÚ. Šimkovičovej vyjadrenia však podľa Štefančíka reputáciu výrazne nezhoršia. To, čo je v súčasnosti kameňom úrazu našej pozície v Európe, je trestná legislatíva a to, či sa dokážeme vysporiadať so zločinmi korupcie.

„Aj keď je otázne, či pri tejto vláde tu nejaká korupcia ešte bude, pretože na korupciu treba aj orgány, ktoré ju dokážu vyšetriť, a sudcov, ktorí by obvinených odsúdili. Ale vzhľadom na to, že táto koalícia hodlá trestať tých, ktorí si robia poctivo svoju robotu, tak práve toto uškodí Slovensku viac ako pomýlená ministerka kultúry,“ vysvetlil Štefančík.

Paradoxné pritom je, že ministerka prezentuje svoje negatívne názory na komunitu ľudí, ku ktorej podľa niektorých médií patrí aj prezident Peter Pellegrini. „Ľudia nadávajú druhým do ,buzerantov‘, ale keď príde na konkrétne osoby, tak im to zrazu akoby neprekáža.“ Podľa Štefančíka je za tým snaha vybiť si svoju frustráciu, pričom ľudia sú veľmi radi, keď im podhodia nejakého fiktívneho nepriateľa.

Úskalia nenávistnej rétoriky

Riziko nastane vtedy, ak táto verbálna nenávisť prerastie do fyzickej agresie. Ako príklad spomenul aktuálny prípad z Británie, kde zástupcovia krajne pravicových subjektov prepadli hotel, v ktorom sú ubytovaní utečenci. Niečo podobné sa v minulosti udialo aj v Nemecku. Mnohí štátni predstavitelia si na tom budujú kariéru, čím vytvárajú podhubie pre polarizáciu v spoločnosti. „Keď sme zažili atentát na predsedu vlády Roberta Fica, ktorý mohol byť ten zlomový na ceste k zmiereniu, ukázali, že oň nemajú záujem.“

Podľa politológa predstavitelia súčasnej koalície dlhé roky premyslene budovali napätie a práve na ňom stavali svoju značku viac ako na hľadaní rozumných návrhov.