Lekárka a bioetička Eva Grey: Biológia ľudského tela po smrti nesvedčí o etickom získaní tiel výstavy Body Worlds

Bratislava hostí výstavu BODY WORLDS, predstavuje ju ako výnimočnú príležitosť poznať ľudské telo. Je to tak aj z pohľadu lekára? Aké odborné výhrady máte voči spôsobu prezentácie tiel pod názvom edukácia o anatómii?

Viaceré lekárske spoločnosti sa vyjadrili, že takáto výstava nie je vhodná na pochopenie ľudskej anatómie a fungovania ľudského tela. Mŕtve ľudské telá zakonzervované technikou plastinácie sú na výstave často rozobraté a naaranžované do neprirodzených pozícií. Pre lekára je jasné, že tak boli naaranžované posmrtne, keďže napríklad napnutie konkrétnych svalov nezodpovedá pohybu alebo športu, ktorý majú znázorňovať.

Lekári z Českej anatomickej spoločnosti sa vyjadrili, že informácie o ľudskom tele sú zrozumiteľnejšie prezentované v anatomických atlasoch, učebniciach a na mnohých internetových stránkach.

Ako sa k výstave stavajú lekárske stavovské organizácie, ktorých sa po odbornej stránke výstava najviac dotýka?

Na nezákonnosť takejto výstavy už v minulosti upozornili Slovenská lekárska komora (SLK) aj Ústav zdravotníckej etiky Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) v Bratislave, ako aj Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.

Prednostka Anatomického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Eliška Kubíková sa vyjadrila, že ide skôr o atrakciu, ktorá vzbudzuje zvedavosť a je zdrojom komerčného zisku. Na vzdelávacie účely odporúča anatomické atlasy, ako aj 3D aplikácie ľudského tela. Jednu takúto aplikáciu, v ktorej možno „vojsť“ do virtuálneho tela, vytvorili aj študenti zo Slovenska.

Informácie o ľudskom tele sú zrozumiteľnejšie prezentované v anatomických atlasoch, učebniciach a na mnohých internetových stránkach.

Na výstavu lákajú aj školy, podľa organizátorov je to výnimočná príležitosť rozumieť, ako vyzerá ľudské telo pod povrchom. Je to ozaj vhodné pre všetky vekové kategórie? Je výstava prínosom vo vzdelávaní? Viete si predstaviť, čo sa deje v hlave dieťaťa, keď sa na toto pozerá?

Dnes deti chránime pred šokujúcimi obrazmi na internete, filmy povinne uvádzajú, od koľkých rokov sú prístupné pre deti, v televízii môžu filmy s explicitným obrazom vysielať až v neskorých večerných hodinách. I pri zobrazovaní správ z autonehôd im predchádza upozornenie, že obsah nie je vhodný pre citlivé povahy. Mnohí dospelí deti nevezmú ani na pohreb blízkeho príbuzného z obavy, že by to mohol byť pre dieťa ťažko spracovateľný zážitok.

Psychologička, s ktorou som to konzultovala, mi potvrdila, že nielen dieťa, ale i dospelý má v podstate dve možnosti: buď sa od vystavených mŕtvych ľudí odosobní a bude ich vnímať ako neživé objekty, alebo sa s nimi stotožní, bude ich vnímať ako ľudí a ich situáciu môže vnímať ako ponižujúcu, až traumatizujúcu. Dieťa nám o tom nemusí povedať, ale môže sa to neskôr prejaviť v jeho strachoch a nočných morách.

Organizátori argumentujú, že vystavením napríklad pľúc fajčiara môžu mnohí zvážiť svoj životný štýl. Funguje takýto spôsob ako zdravotná výchova?

Preparáty zafajčených ľudských pľúc nájdete aj v starých zbierkach niektorých prírodovedných múzeí. Patria ľuďom, ktorí vedeli, že zomierajú, a mohli dať súhlas na takéto posmrtné vystavenie svojich pľúc, ktoré však nedehumanizuje celé ľudské telo. Dnes na internete nájdete oveľa lepšie obrázky a vysvetlenia, prečo je fajčenie škodlivé. Napriek tomu, že vedia o škodlivosti fajčenia, sa mnohí ľudia nevedia tohto zlozvyku zbaviť. Dokonca som v nemocnici zažila pacienta s rakovinou pľúc, ktorý chodil tajne fajčiť na záchod.

Výstava nie je v Bratislave prvý raz, predtým mali organizátori problém dokázať, že telá sú získané v súlade so zákonom. Teraz má údajne každé telo certifikát pravosti, telá by mali pochádzať od darcov, ktorí s tým vopred súhlasili. Prečo teda čelia organizátori obvineniam, že vidíme aj telá politických väzňov?

Osoby zodpovedné za takéto výstavy mali opakovane problém dokázať, že ľudia pred smrťou dali dobrovoľný súhlas na plastinovanie svojho tela a jeho vystavovanie na verejnosti v neprirodzenej a niekedy naschvál šokujúcej polohe. Vo svete boli výstavy zakázané aj kvôli podozreniam, že ide o telá popravených politických väzňov z Číny alebo osoby, ktoré zomreli v ústavoch pre duševne postihnutých. U väzňov a ľudí, ktorí sa nachádzajú v pobytovej inštitúcii, nie je možné splniť podmienku slobodného dobrovoľného súhlasu.

Jedným z argumentov proti výstave na Slovensku je kolízia so zákonom o pohrebníctve. Prečo?

Zákon o pohrebníctve stanovuje, že ľudské pozostatky musia byť pochované na pohrebisku alebo spopolnené. Zároveň hovorí, že je zakázané zaobchádzať s ľudskými pozostatkami alebo ľudskými ostatkami spôsobom, ktorý sa dotýka dôstojnosti mŕtveho, etického cítenia pozostalých alebo verejnosti. K tomu patrí najmä dôstojná poloha a oblečenie alebo zahalenie ľudskej mŕtvoly plachtou.

Antropológovia považujú pochovanie mŕtveho ľudského tela za to, čo ľudí odlišuje od zvierat, to, čo nás robí ľuďmi. Zároveň je to úkon úcty k človeku, ktorý reflektuje vieru v existenciu života po smrti.

Na výstave je tiel veľa, sú naaranžované v rôznych polohách. V minulosti nechýbali telá naaranžované pri sexuálnom styku alebo žena s plodom v maternici. Sú to jediné etické výhrady voči výstave?

Etických výhrad je viacero: hlavnou výhradou je podozrenie, že telá patria politickým väzňom alebo iným osobám, ktoré nemohli dať na takéto vystavovanie slobodný súhlas. Viaceré ľudsko-právne organizácie vyjadrili obavy, že môže ísť o telá popravených politických väzňov, ktorým boli nedobrovoľne odobraté orgány.

Treba vedieť, že už krátko po smrti vznikajú na ľudskom tele posmrtné zmeny a následne sa začína rozkladať. Konzervovanie plastináciou sa musí uskutočniť do niekoľkých hodín po smrti. Pravdepodobnosť, že sa to stihne pri prirodzenom úmrtí človeka doma alebo vonku, je malá. Vystavované telá pôsobia pomerne mlado a väčšinou nevykazujú známky takého poškodenia alebo úrazu, kvôli ktorému by mladý človek zomrel napríklad v nemocnici.

Hlavnou výhradou je podozrenie, že telá patria politickým väzňom alebo iným osobám, ktoré nemohli dať na takéto vystavovanie slobodný súhlas.

Neetické je tiež samotné nedôstojné a dehumanizujúce vystavenie tiel v naaranžovaných polohách. Ďalším etickým problémom je porušenie Medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka, ktorý zakazuje komerčné používanie mŕtvych ľudských tiel alebo ich častí za účelom zisku. Vstupenky však stoja od šesť eur pre dieťa až po pätnásť eur pre dospelého.

V iných krajinách, napríklad vo Francúzsku, boli predchádzajúce výstavy zakázané a zatvorené kvôli porušeniu zákonov. Čo by mali urobiť po správnosti naše orgány, ak aj tu prichádza k tomu istému?

Áno, vo Francúzsku, Nemecku, Izraeli, vo Švajčiarsku a ďalších krajinách boli výstavy zakázané kvôli porušeniu zákonov a morálky. K výstavám sa opakovane vyjadrili prominentní lekári, bioetici i politici. Niektorí prirovnávajú vystavenie dôstojnosti zbavených ľudských tiel k pornografii, iní k verejným popravám, na ktoré sa ľudia chodili pozerať. Závažné sú najmä dôvodné podozrenia, že ide o telá mladých politických väzňov, najmä z nenásilného hnutia Falun Gong, ako aj obavy, že výstavy tiel sú prepojené s nemorálnym obchodom s ľudskými orgánmi.

Kompetentné orgány by mali bezodkladne prešetriť, či výstava mŕtvych ľudských tiel neporušuje zákony Slovenskej republiky, ako aj medzinárodné dohovory, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala. V médiách som zachytila, že už bol podaný podnet na Krajskú prokuratúru na prešetrenie zákonnosti tejto výstavy. V prípade, že sa dokáže porušenie, mali by výstavu zrušiť a aj do budúcna zabezpečiť, aby sa takéto výstavy neumožňovali. Niekedy organizátori totiž bez problémov zaplatia pokutu, lebo na vstupnom do zatvorenia výstavy zarobia viac.

V Prahe 7 v minulosti starosta mestskej časti navrhol, aby tieto telá boli pochované v súlade so zákonom. Ľudské telo si zaslúži úctu a dôstojné zaobchádzanie aj po smrti.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí sa na výstavu chystajú a nevidia v nej problém?

Chcela by som sa ich opýtať, či by takto chceli vidieť svojho otca, mamu, brata, niekoho z rodiny. Či sú si istí, že to, čo uvidia, im naozaj prospeje a nestratia kus ľudskosti a úcty ku každému človeku, ktorý sa môže neskôr prejaviť v inom konaní aj voči živým ľuďom. A ak majú čo len trošku rozvážnosti, úsudku a tým aj pochybností o tom, či sú telá tejto výstavy získané eticky, nech ju nepodporia svojou návštevou.