Evanjeliá nevznikli jedným dychom, na základe priamych spomienok svedkov Ježišovho života a učenia. Svedectvo apoštolov bolo odovzdávané v komunitách najprv ústne (bolo veľmi dôležité učenie sa naspamäť), potom prehlbované a usporiadané podľa potrieb; a boli to komunity (prostredníctvom určených osôb ako kresťanskí proroci, evanjelizátori a iné charizmy), ktoré poskytli evanjeliovú tradíciu evanjelistom. V krátkosti, evanjelista pracoval s materiálom, ktorý existoval už predtým.
Medzi Ježišovým ohlasovaním, ktoré počuli (a zapamätali si) prví učeníci, a konečným vyhotovením našich evanjelií jestvuje teda časová vzdialenosť, počas ktorej sa evanjeliový materiál vyvíjal a rozvíjal nielen čo do literárnej formy, ale aj čo do významu Ježišových slov a skutkov.
Rozoznávame tri etapy v tomto vývoji:
V prvej etape, ktorá trvá do Ježišovej smrti, učeníci, svedkovia Majstrovej aktivity, počúvajú jeho ohlasovanie a vidia jeho konanie.
V druhom období, ktoré sa začína zrodom Cirkvi, samotní predveľkonoční svedkovia a ďalší ohlasujú svetu to, čo Ježiš spravil a povedal, ale s novým pochopením, ktoré vzniklo vďaka svetlu viery, ktorá sa zrodila Ježišovým zmŕtvychvstaním a darom Ducha a predsavzatím aplikovať takéto učenie na nové situácie, problémy, v ktorých sa ocitajú kresťanské komunity.
V tretej etape sa rôzne evanjeliové tradície zbierajú a usporadúvajú v napísaných evanjeliách, stále však s cieľom predstaviť pravú tvár Pána pre vieru a odpovedať na potreby a problémy komunít, pre ktoré boli evanjeliá napísané.
Jedným slovom, vypracovanie súčasných evanjelií sa skladá z troch etáp: Ježiš – komunita – evanjelista.
Tieto etapy vývoja platia nielen pre evanjelium ako také, ale pre každý text a Ježišovo slovo v nich obsiahnuté. Pri čítaní Ježišovho rozprávania alebo výroku treba brať do úvahy: redakčnú prácu evanjelistu; tradíciu existujúcu predtým, odovzdávanú v Cirkvi a použitú evanjelistom; a prísť až, nakoľko je to možné, k východisku takejto tradície, t. j. k pôvodnému Ježišovmu učeniu a postojom, ako mohli byť prijaté svedkami spred Veľkej noci.
Pri takomto postupe môžeme objaviť: pôvodný zmysel slov a skutkov počas Ježišovho poslania; význam, aký nadobúdajú v živote komunít po Veľkej noci; zmysel, ktorý im dávajú evanjelisti na redakčnej úrovni.
Ale pozor: všetko toto nie je zamerané na cieľ vyradiť nasledujúce etapy, aby sa udržal ako platný iba pôvodný a historický význam Ježišovho výroku alebo skutku. Všetky rôzne etapy majú hodnotu v evanjeliovom texte: „Všetko je posvätné v tomto texte: Ježišovo učenie, pretože to hovorí Boží Syn; učenie apoštolov, pretože boli poslaní nie opakovať čisto materiálnym spôsobom to, čo počuli, ale odovzdať to vzhľadom na nové situácie, vo svetle Ježišovho Ducha; učenie evanjelistov inšpirovaných Duchom Svätým na odovzdávanie apoštolských tradícií Cirkvi“ (Les Béatitudes / I, Gabalda, Paris 1969, s. 14n.).