Dnes si pripomíname Medzinárodný deň žien. Časť populácie na Slovensku ho už možno považuje za akýsi prežitok socializmu. No jeho pôvod siaha do hlbšej histórie. Pozrime sa na dejinný vývoj tohto dňa.
História
Počiatky tohto sviatku môžeme nájsť v štáte New York v roku 1848, keď Američanky, pobúrené tým, že ženám nebolo umožnené vystúpiť na zhromaždení proti otroctvu, zorganizovali ďalšie stretnutie, na ktorom požadovali občianske, sociálne, politické a náboženské práva pre ženy.
Miesto, kde sa tento deň prvýkrát oslavoval, je potrebné hľadať taktiež v USA – 28. februára 1909 sa tu slávil prvý Národný deň žien. Až do roku 1913 ženy tento deň oslavovali každú poslednú februárovú nedeľu.
Súčasný dátum Medzinárodného dňa žien však úzko súvisí s generálnym štrajkom a demonštráciami ruských žien v Petrohrade 23. februára 1917 (podľa juliánskeho kalendára tomuto dátumu zodpovedá 8. marec), keď požadovali návrat svojich manželov zo zákopov prvej svetovej vojny. No treba pripomenúť, že deň žien sa slávil v cárskom Rusku už od roku 1913.
Z histórie vyplýva, že v pozadí tohto dňa je potrebné hľadať prelínanie sociálnych hnutí v Severnej Amerike a v Európe na prelome 19. a 20. storočia.
Spomínaná februárová demonštrácia sa následne stala pre komunistov príležitosťou na to, aby mobilizovali ženy a ustanovili Medzinárodný deň žien, ktorý sa postupne rozšíril po celom východnom bloku.
Na celosvetovej úrovni vyhlásila Medzinárodný deň žien oficiálne v roku 1977 Organizácia Spojených národov. Z histórie vyplýva, že v pozadí tohto dňa je potrebné hľadať prelínanie sociálnych hnutí v Severnej Amerike a v Európe na prelome 19. a 20. storočia.
Oslava ženskosti?
V našich končinách sa oslava MDŽ často spája s oslavou ženskosti, s karafiátmi a nejakým kultúrnym programom pre ženy. Inde vo svete sa však tento deň asociuje, a to už od svojich počiatkov, s právami žien. Aj dnes sa totiž nájdu krajiny, kde sa práva žien nerešpektujú. Stačí spomenúť rozdielnu výšku mzdy zamestnankýň v porovnaní s ich mužskými kolegami, nezanedbateľné ponižovanie, sexuálne násilie, diskrimináciu pri prijímaní do práce, celkové postavenie žien v spoločnosti atď. Prítomnosť týchto problémov si musí priznať dokonca aj západný svet, takzvané vyspelé krajiny.
Oslava ženskosti je prázdnou, ak jej nepredchádza efektívne rovnocenné postavenie žien v spoločnosti.
Čo z toho všetkého vyplýva? Po prvé, posolstvo tohto dňa nie je socialistickým prežitkom, aj keď forma, akou si ho pripomíname, môže časy socializmu evokovať. Po druhé, oslava ženskosti je prázdnou, ak jej nepredchádza efektívne rovnocenné postavenie žien v spoločnosti.
Ostáva nám položiť si otázku, aké miesto majú ženy v našej spoločnosti.