Migranti: Váha nadnárodných mafií

Migranti utekajú pred hrôzami vo svojich krajinách (Afganistan, Bangladéš, ale aj Tunisko, Egypt, Pobrežie Slonoviny, Guinea). Potrebujeme obojstrannú reakciu proti vykorisťovateľom a agitátorom.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Čo núti migrantov opustiť svoju krajinu? Treba sa pozrieť na národnosti migrantov, aby sme pochopili, prečo sa vydávajú na „cestu“. Afganci nemajú budúcnosť s režimom Talibanu. Sám som pred nedávnom navštívil afganský utečenecký tábor v Pakistane v hlavnom meste Islamabad. Ľudia v neľudských podmienkach: boli to učitelia, policajti, príbuzní zavraždených ľudí. Dôverovali Západu a prijali slobodný život, najmä ženy. Teraz sú bez vlasti. Iránci zasa opúšťajú režim ajatolláhov, ktorý nás prekvapuje svojou bezohľadnosťou. Potom sú tu Sýrčania, ktorí opúšťajú krajinu zničenú viac ako desať rokov trvajúcou vojnou, kde 90 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby.

Migranti môžu byť politickým nástrojom.

Bangladéš je potom piatou najväčšou krajinou na svete podľa počtu migrantov, ktorých ženie bieda a preľudnenie. Prebytok pracovnej sily a chudoba sú tiež motiváciou pakistanskej emigrácie. Politická a hospodárska kríza v Tunisku núti mladých ľudí prechádzať cez more. Egypt je krajinou s nízkou zamestnanosťou. Z Afriky prichádzajú migranti z Pobrežia Slonoviny, stabilnej a nie chudobnej krajiny, a z Guiney. V Tunisku sú migranti tiež nástrojom tlaku na Európanov. Predovšetkým „prechody“ po mori a po súši sú jedným z najväčších obchodov v Stredomorí, do ktorého sú zapojené rozsiahle zločinecké siete. V Líbyi sú mafie prepojené s vládnucimi skupinami. Nadnárodné mafie zahŕňajú Líbyu a Egypt, ale aj Talianov. Pakistanské a kurdské siete sú prepojené s tureckými mafiami. Za úplatky sa zarába veľa peňazí. Na balkánskej trase sú aktívne mikrokriminálne reálie, ktoré preberajú tých, ktorí chcú utiecť do Európy.

To, že migranti môžu byť politickým nástrojom, nie je prekvapujúce. Táto prax pochádza ešte z čias Kaddáfího a proti Európe ju využíval aj Erdogan. Mohla by tak robiť aj ruská politika. Najmä využívaním ruskej žoldnierskej milície, tzv. wagnerovcov, ktorá je prítomná v niektorých afrických krajinách, ako je Stredoafrická republika, Mali, Burkina Faso, Sudán, na kontrolu diamantových baní. Nezdá sa mi, že by to bol rozhodujúci prvok určujúci migračnú snahu, ktorá má, naopak, hlboké korene.

Migrácia je dôležitou a bolestivou skutočnosťou, ktorá je už dlho v centre politickej polarizácie. Keďže ide o taký vážny národný problém a o rozhodujúcu humanitárnu otázku, bolo by výrazom veľkej zodpovednosti, keby sa stala predmetom obojstrannej pozornosti všetkých politických síl. Bola by to civilizovaná odpoveď tým, ktorí vo svete zneužívajú životy ľudí na vykorisťovanie alebo destabilizáciu.

Prevzaté z famigliacristiana.it. Redakčne upravené.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov Luigina Bruniho,  Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články