Vo Francúzsku sú moslimovia po katolíkoch druhou najväčšou náboženskou komunitou: zo 67 miliónov Francúzov je ich podľa niektorých údajov približne 6 miliónov, zatiaľ čo iní hovoria o oveľa nižšom počte, približne 3,5 milióna. V niektorých oblastiach je koncentrácia moslimov silná, ako napríklad na parížskych banlieue (predmestiach). V rámci boja proti extrémizmu a antisemitizmu (ktorý vzrástol od vypuknutia izraelsko-palestínskeho konfliktu po teroristickom útoku Hamasu) zakázala vláda od začiatku roka 2024 vstup do krajiny zahraničným imámom. Prezident Macron sa postavil proti moslimskému separatizmu. V Nemecku tvoria moslimovia 6,7 % obyvateľstva, pričom 3,5 milióna z nich je Turkov (jeden milión má dvojité občianstvo, čím Erdogan získava vplyv na nemecké hlasovanie). Homogénnosť prisťahovalcov je spôsobená tým, že Nemecko uprednostňuje turecké prisťahovalectvo.
Islamizuje sa Európa? Sú moslimovia „piatym stĺpom“, ktorý s rastom populácie ovládne starý kresťanský kontinent? Pre niektorých je toto tichá a „mierová“ invázia, keďže ozbrojené invázie v minulosti zlyhali. Pred rokmi vyšiel v Rusku román Mešita Notre-Dame, ktorý hovorí o islamizovanom Francúzsku, kde sú kresťania v getách. V tejto súvislosti koluje mnoho poplašných správ. Henry Kissinger poznamenal: „Bolo vážnou chybou vpustiť toľko ľudí z úplne odlišných kultúr, náboženstiev a koncepcií…“. Je tento ostražitý a obranný postoj oprávnený? Nehrozí riziko islamofóbie?
Problémom pri integrácii býva trpezlivosť a jej rozumnosť.
V Taliansku žije 2,7 milióna moslimov, čo predstavuje 4,9 % obyvateľstva. Ich prítomnosť je historicky novšia ako vo Francúzsku alebo Nemecku. Na rozdiel od iných európskych krajín majú talianski moslimovia diferencovaný národnostný pôvod: najpočetnejšie skupiny pochádzajú z Maroka, potom z Albánska, Pakistanu, Egypta, Senegalu, Tuniska, Severného Macedónska a Kosova. Netvoria jednotný blok. Skutočnosť, že moslimské komunity v Taliansku prechádzajú aj (relatívnym) napätím a extrémistickými výbojmi, sa neustále monitoruje. Nemožno však povedať, že by v súčasnosti predstavovali hrozbu pre bezpečnosť krajiny. Antisemitské napätie vystupňovala vojna vo Svätej zemi.
Alternatívou, ktorej čelíme, nie je ignorovať problémy integrácie ani stavať múry tvárou v tvár „islamskej vlne“. Budúcnosť je zložitejšia a cesta náročná, ale zďaleka nie nemožná. Koniec koncov, prisťahovalci sú nevyhnutnosťou pre hospodárstvo krajiny a pre starostlivosť o starších ľudí. Musíme pracovať na integrácii a výučbe jazyka s vedomím, že tí, ktorí prichádzajú do európskych krajín, sa stávajú súčasťou národného spoločenstva s vlastnou históriou a identitou. Problémom pri integrácii býva trpezlivosť a jej rozumnosť. Treba sa vyhnúť vytláčaniu týchto komunít na okraj miest a vytváraniu get vylúčených.
V našej spoločnosti, v ktorej dominuje ohľad na jednotlivca, sú, naopak, potrební ľudia, ktorí sa venujú budovaniu budúcnosti. Veľa môžu urobiť školy a spoločenstvá všetkého druhu, pričom by sa nemalo zabúdať na vnútrozemské oblasti ohrozené vyľudňovaním. Pred niekoľkými dňami som stretol dvoch Afgancov, matku a dieťa, ktorí prišli cez humanitárne koridory. Opýtal som sa dieťaťa: „Chceš sa vrátiť domov?“ Odpovedalo mi s úsmevom a plynulou taliančinou napriek tomu, že tu strávilo len zopár mesiacov: „Taliansko je krásne!“
Prevzaté z famigliacristiana.it. Redakčne upravené.
V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.