Mikroplasty: koľko ich obsahuje naše telo?

Vedecký tím z českej Ostravy predstavil v roku 2023 ako prvý na svete dôkazy o prítomnosti mikroplastov v ľudskej plodovej vode a zároveň v placente. Štúdia im vyšla v prestížnom odbornom časopise Chemosphere.

U deviatich z desiatich žien bola potvrdená prítomnosť mikroplastov a aditív v plodovej vode či placente. Výskumníci našli väčšie množstvo týchto častíc v placente než v plodovej vode. Častice mali najčastejšie veľkosť 10 až 50 mikrometrov, pričom najpočetnejšie identifikovaným materiálom bol polyetylén, čo nie je prekvapivé, pretože je najviac používaným plastom na svete.

Docent Ondřej Šimetka, prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky FN v Ostrave, zdôrazňuje význam výskumu: „Teraz bude kľúčové vyhodnotiť, či a akým spôsobom môžu tieto látky poškodiť plod či komplikovať tehotenstvo a či je možné znížiť expozíciu týmto kontaminujúcim látkam v priebehu tehotenstva.“

Len pred mesiacom (v júni 2024) bola publikovaná štúdia, v ktorej vedci odhalili v štyroch z piatich vzoriek tkaniva penisu od piatich mužov sedem rôznych typov mikroplastov. Všetci piati testovaní muži mali erektilnú dysfunkciu. Je to po prvý krát, čo sa našli mikroplasty v tomto tkanive.

Ďalšia štúdia publikovaná tiež tento rok odhalila 12 rôznych typov mikroplastov v semenníkoch psov a ľudí. U psov sa zistilo, že vyššie hladiny určitých mikroplastov korelovali s nižším počtom spermií a zníženou hmotnosťou semenníkov.

Nasleduje otázka, či mikroplasty môžu byť jednou z príčin mužskej neplodnosti, ktorá za posledné dekády významne vzrástla. Doktor Tracey Woodruff z Kalifornskej univerzity predpokladá, že ak bude pokračovať plánovaná výroba plastov, tak do roku 2060 sa obsah mikroplastov v ľudských organizmoch môže strojnásobiť.

Pravú tvár mikroplastov začíname spoznávať najmä v posledných rokoch, i keď história plastov sa píše už vyše 100 rokov. Plasty sú ľahké, tvárne, odolné voči vlhkosti, do istej mieri sú odolné voči zmene teplôt, voči UV žiareniu a niektorým chemikáliám. Ich neposledná výhoda je, že sú lacné. Z tohto pohľadu sú výbornou náhradou za iné materiály. Plasty dnes predstavujú enormnú ekologickú záťaž kvôli vysokej produkcii a obmedzenými možnosťami recyklácie či rozkladu. Poďme ku faktom získaných z európskych inštitúcií.
Svetová produkcia plastov narástla za posledné desaťročia exponenciálnym tempom. Zatiaľ čo v roku 1950 sa vyrobilo 1,5 milióna ton plastov, v roku 2018 ich bolo vyprodukovaných až 359 miliónov ton. Najčastejším spôsobom nakladania s plastovým odpadom je spaľovanie, za ním nasleduje recyklácia a okolo 25 % plastového odpadu končí na skládkach. Polovica tohto odpadu určeného na recykláciu sa vyváža z Európskej únie do tretích krajín. Najviac odpadu sa kedysi vyvážalo do Číny, no tá nedávno uvalila zákaz na jeho dovoz. To môže viesť k tomu, že v Európe budeme plasty viac spaľovať a vyvážať na smetiská. EÚ sa však snaží nájsť nové, ekologickejšie spôsoby nakladania s plastovými odpadmi.

Plasty sa v prírode rozkladajú niekoľko desiatok rokov. Vrásky vedcom robia drobné častice, ktoré vznikajú z plastových predmetov eróziou vonkajšími vplyvmi ako vlhkosť, mechanické užívanie, UV žiarenie a iné. Tieto častice menšie ako 5 mm vedci pomenovali mikroplasty a častice menšie ako 1 mikrometer nazvali nanoplasty.

Mikroplasty sú veľmi ľahké, a tak sa ľahko distribuujú vodou či vetrom doslova všade. Sú prítomné v moriach, v pôde, v pitnej vode aj vo vzduchu. Dostávajú sa z pôdy koreňmi do rastlín, a tým sa stávajú súčasťou potravinových reťazcov. Potvrdili sa v mäse, mlieku, krvi hospodárskych zvierat a tak nie je prekvapením, že sa našli aj vo fekáliách, krvi, pľúcach, v placente a dokonca i v materskom mlieku ľudí!
Vedci z Kolumbijskej univerzity v New Yorku uverejnili v tomto roku výsledky svojej štúdie, v ktorej zistili, že v priemere v jednom litri vody balenej v plastovej fľaši sa nachádza približne 100 000 plastových častíc, z ktorých väčšinu tvoria nanoplasty.

Už bábätká môžu čeliť obzvlášť vysokej expozícii mikroplastov. Pilotná analýza z roku 2021 so šiestimi dojčatami a 10 dospelými ukázala, že dojčatá mali vo výkaloch viac mikroplastových častíc ako dospelí. Výskum naznačuje, že mikroplasty môžu vstúpiť do plodu cez placentu a deti môžu tiež prehltnúť častice cez materské mlieko. Používanie plastových fliaš na kŕmenie a hračiek na prerezávanie zúbkov zvyšuje vystavenie detí mikroplastom.

Mikroplasty sa dostávajú do ľudského organizmu spolu s potravou alebo vdychovaním. Je zatiaľ sporné, či prenikajú kožnou bariérou. Limitované svojou veľkosťou sa dostávajú cez bariéru čreva do krvi, ktorá ich distribuuje do tkanív. Je známe ich vylučovanie stolicou.

Menej už vieme o účinkoch mikroplastov na rastliny, zvieratá a na ľudský organizmus.
Štúdie naznačujú, že mikroplasty môžu spôsobovať chronické dýchacie ochorenia, môžu narušiť črevný mikrobióm, viesť ku zápalu čreva, ku nižšej kvalite spermií, ku nižšej hladine testosterónu a negatívne ovplyvniť učenie a pamäť. Môže trvať roky, kým sa tieto štúdie potvrdia a objasnia.

Ďalším negatívnym článkom sú toxické látky, ktoré sa používajú pri výrobe plastov, a teda sú súčasťou mikroplastov. Je ním napríklad bisfenol A, ktorý je známym endokrinným disruptorom. V štúdiách sa dokázalo, že negatívne ovplyvňuje erekciu, ejakuláciu, pravdepodobne spôsobil zvýšený nárast rakoviny prsníka a úbytok spermií. Od roku 2011 sa v Európskej únii nesmú predávať dojčenské fľaše s obsahom bisfenolu A. Podobné toxické účinky sa našli aj v ďalších látkach používaných pri výrobe plastov.

Zdá sa, že mnohé okolnosti vystavovaniu sa plastom nemáme v našich rukách. No niektoré zásady istotne môžeme dodržiavať, ako vyhnúť sa plastom na jedno použitie, vyhnúť sa plastovým fľašiam či miskám, filtrovanie vody z vodovodu, výber čerstvých potravín pred mrazenými v plastových obaloch a podobne.