Treba oprášiť zvyk trojkráľového požehnávania príbytkov? Pre Rómov z Plaveckého Štvrtka na Záhorí je to dôležitá udalosť. Deje sa tak už vyše 20 rokov vďaka priateľom z občianskeho združenia Francesco.
Vchádzame do domu, ktorý stojí v tesnej blízkosti rómskej osady v dedine Plavecký Štvrtok na Záhorí. Je tu rušno. Ľudia chystajú lavice, obetný stôl a ambónu. Medzi miestnymi je to miesto stretávania sa, hier, doučovania a teraz sa premieňa na miesto slávenia svätej omše. Prichádzame sem 6. januára na sviatok Zjavenia Pána alebo tiež Troch kráľov. Zo stropu visia detské výtvarné výtvory Santa Klausov a v kúte žiari husto ozdobený stromček. Z ručne maľovaného obrazu sa naň prizerá blahoslavený Zefirín.
„Nesiem vám noviny, počúvajte!“ prichádza spievajúc skupinka ľudí s gitarou a výbornou náladou. Za nimi vchádza miestny farár Leonard Pawlak, rodák z Poľska, s hlasným pozdravom a podáva všetkým ruku, prípadne sa zoznamuje s novými ľuďmi. Hudobníci si ladia nástroje, chlapci si navliekajú miništrantské šaty, rozdávajú sa texty vianočných kolied. Miestnosť sa zapĺňa zväčša deťmi a ženami, muži chýbajú. Začína sa svätá omša.

Farár Leonard sa familiárne prihovára počas kázne ľuďom. Pýta sa ich na troch kráľov, ľudia odpovedajú a spoločne hľadajú zmysel príchodu kráľov k malému Ježiškovi. Dozvedám sa, že Leonard kňazsky pôsobil i v Angole, Brazílii a Portugalsku. V Plaveckom Štvrtku pôsobí len pol roka, no medzi ním a farníkmi cítiť vzájomné priateľstvo a otvorenosť.
Omši predchádzalo trojkráľové požehnanie domovov v osade členmi občianskeho združenia Francesco. „Zaspievali, zavinšovali všetko dobré, pomodlili sme sa a napísali nápis na dvere,“ opisuje Anička (39), ktorá býva v osade. „Mladí priatelia sa venujú našim deťom. Doučujú ich, berú ich na výlety a je to veľmi dobré. Veľká spokojnosť,“ hovorí. Vianoce prežila podľa vlastných slov skromne v kruhu veľkej rodiny.
Dve skupinky mladých ľudí z Francesca navštívili počas troch hodín všetky domy v osade, kde im otvorili. Požehnali okolo štyridsať skromných domov, približuje Malvína Melkovičová (28), profesiou IT konzultantka, ktorá navštevuje deti z osady už päť rokov. „Ľudia nás už čakajú, majú pripravené štedré pohostenie. Koláče, sladené nápoje, chlebíčky… Zaspievame koledu, prečítame úryvok z evanjelia, pomodlíme sa, pokropíme dom svätenou vodou, povieme spontánne prosby, napíšeme kriedou nápis nad dvere, dáme tymián na piecku, pretože si ľudia kúria drevom.“
Tomáš Florián (47), dlhoročný vedúci Francesca, spravuje tiež firmu na výrobu lepidiel na hmyz. S úsmevom dodáva, že pri požehnávaní domov musia byť dopredu dohodnutí, že v každom dome sa ponúkne zo štedrého pohostenia vždy niekto iný, aby sa neprejedli a súčasne neurazili pohostinnosť domácich.

Malvína vidí zlepšenie vzťahov medzi dvoma skupinami v osade, ktoré boli rozdelené aj podľa sympatií ku katolíckej alebo protestantskej cirkvi. „To napätie, hádky či bitky tu už vo veľkej miere pominuli. Deti z oboch častí osady chodievajú spoločne do nášho centra na poškolské aktivity, ktoré voláme tiež ,bunky‘.“
Malvína s Tomášom sa zhodujú, že pre plaveckoštvrtockých Rómov je posviacka domovov veľmi dôležitá, berú ju trochu priam magicky. Vo svojich domácnostiach majú vystavené obrazy svätých či kríže, no počas roka len málo z nich navštevuje pravidelne sväté omše. „Žiadajú pokropiť svätenou vodou každú miestnosť v dome, nech sa vyženú zlí duchovia a aby sa im dobre spalo,“ dodáva Malvína. „Počas 21 rokov nášho pôsobenia tu medzi Rómami sa nám nepodarilo dosiahnuť, aby ľudia chodili vo väčšom počte na sväté omše a k sviatostiam,“ konštatuje Tomáš.
„V porovnaní s ľuďmi v rómskych osadách na východnom Slovensku sa miestni Rómovia nemajú materiálne až tak zle. Áno, žijú pod slovenským priemerom životnej úrovne, bývajú v skromných domoch a áno, niektoré rodiny tu sú veľmi chudobné, no všeobecne netrpia materiálnou núdzou,“ hovorí Tomáš. Malvína dodáva, že do aktivít Francesca by potrebovali zapojiť najmä ďalších dobrovoľníkov a celkovo ľudí, ktorí by za nimi prišli, aby boli viac začlenení do spoločnosti a neboli takí segregovaní. Určite sú vítané i finančné príspevky na chod centra pre voľnočasové aktivity a na letné tábory.
„Znamenáme pre Rómov stabilitu. Niekedy nás majú radi, niekedy menej, niekedy sa na nás i nahnevajú. No vedia, že vždy sme tu pre nich, a to je pre nich dôležité,“ zamýšľa sa Tomáš.

Po omši a krátkom tancovaní na reprodukovanú hudbu sa farár Leonard lúči s farníkmi s tým, že budúcu nedeľu ho nahradí misionár z Brazílie otec Gregor, jeho spolužiak, pretože padre Leonard, ako mu ľudia zvyknú hovoriť, podstupuje náročnú operáciu v Poľsku. Má totiž onkologickú diagnózu. Tomáš pozýva ľudí, aby sprevádzali Leonarda modlitbami. Leonard zas pozýva deti na katechézy, ktorými sa pripravujú na prvé sväté prijímanie.
Ženy obkolesia Leonarda, objímajú ho, podávajú si ruky. Ľudia si prajú všetko dobré do nového roku a rozchádzajú sa za štekania miestnych psov.
OZ Francesco je zoskupenie ľudí – dobrovoľníkov, ktorí pravidelne navštevujú rómsku komunitu v Plaveckom Štvrtku. Venujú sa najmä deťom. Pripravujú pre ne doučovanie, mimoškolské aktivity ako maľovanie, katechézy, stolové hry, hranie futbalu. V lete zas pripravujú pre deti denné i pobytové tábory plné hier i duchovného programu. Sprevádzajú deti i dospelých pri prípravách na prvé sväté prijímanie, prípadne sobášov. V neposlednom rade zabezpečujú pravidelné sväté omše vo svojom komunitnom centre pri osade. Táto misia oslávila už 21 rokov svojho pôsobenia.
Foto: autorka.