Musíme pestovať odvahu v nádej zoči-voči svetovým konfliktom

Rubriku Horizonty nm rozširujeme o nových autorov. Môžete sa tešiť na príspevky Andreu Riccardiho, v ktorých komentuje súčasné dianie. Zároveň v súčasnosti pripravujeme vydanie jeho prvej knihy preloženej do slovenčiny, venovanej téme mieru.

Svet je pred našimi očami. Zo všetkých kútov sveta počujeme mnoho správ. Cítime sa bezmocní a zraniteľní. Vojny, terorizmus, epidémie, masy ľudí v pohybe, nestabilné alebo zlyhávajúce štáty, ekologické krízy…

Koniec koncov sa obávame, že neporiadok vo svete tak či onak „nakazí“ aj mňa. Napísal som „nákaza“ nielen kvôli epidémiám, ale aj preto, že v globálnom svete sa všetko komunikuje. Vojna na Ukrajine a pšeničná kríza viedli k vážnym ťažkostiam v ekonomikách mnohých krajín, ako napríklad v Afrike. Všetko, veľa sa oznamuje. A spôsobuje to strach.

Strach núti človeka zúžiť svoj pohľad skutočnosti na seba a na niekoľko ďalších. Takto dúfame, že sa ochránime. Tvárou v tvár svetu (blízkemu i vzdialenému) klopíme zrak a dôverujeme ubezpečujúcim vodcom.

Politická hra populizmov spočíva v tom, že na jednej strane podnecujú strach a na druhej strane sa prezentujú ako ochranca bezpečnosti.

To sú populizmy. Spoliehame sa na populistických vodcov, ktorí akoby dávali záruky za svoj charakter. Populizmus je delegovanie na vodcu, ktorý ma chráni. Často – hovorí pápež František –majú populizmy tendenciu hromadiť popularitu podnecovaním najnákladnejších a najsebeckejších sklonov určitých sektorov obyvateľstva. Politická hra populizmov spočíva v tom, že na jednej strane podnecujú strach a na druhej strane sa prezentujú ako ochranca bezpečnosti. Má zmysel toľko strachu?

Nikto nemôže poskytnúť záruky. Ani o budúcnosti národa, ani o živote ľudí. V Žalme 144 čítame: „Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň.“ Životom preniká krehkosť. Ale ten istý žalmista potvrdzuje, že Boh je náš „štít“, ten, ktorý sa o nás stará.

Nikdy v histórii neboli ženy a muži úplne nerušení. Veľký mysliteľ Zygmunt Bauman však o našej dobe hovorí ako o jednej z najbezpečnejších v dejinách: „Nebezpečenstvá, ktoré prinášajú riziko, že skrátia náš život, sú menej početné a vzdialenejšie, než boli v minulosti.“ Je to myšlienka, ktorá nám pomáha hľadieť do budúcnosti s pokojom a zároveň neprenechávať našu slobodu populistickým vodcom.

Na Vianoce 2024 sa otvorí Jubilejný rok 2025: „Pútnici nádeje“. Nie je to vnútorný cirkevný sviatok, týka sa dejín národov s ich napätím a chudobou, ale aj ich zdrojov. Vyzýva k odvahe pozerať sa na svet s nádejou. Neznamená to však bez realizmu. Dnes ešte stále existujú zdroje pokoja a ľudskosti, ktoré ho môžu zlepšiť. Konflikty nás znepokojujú. Dočkáme sa ešte tento rok konca bojov medzi Rusmi a Ukrajincami? Pýtame sa to s úzkosťou. Alebo to bude ďalší rok vojny, ktorá vyčerpá Ukrajinu vystavenú agresii, bombám, hospodárskej kríze, exodom?

Rusko je silné, ale stratilo 315 000 vojakov. Koľko ukradnutých životov! A prečo? Možno Rusko čaká na voľby v USA 5. novembra 2024. Ak by bol zvolený Trump, Moskva by z toho mohla mať prospech. Čím viac sa blížia voľby, tým menej má prezident Biden síl. Ide aj o jeho schopnosť zasiahnuť do izraelsko-palestínskeho konfliktu. Ako rozmotať tento bolestivý spletenec?

Cieľom izraelskej ofenzívy je zlikvidovať Hamas, ktorý je zodpovedný za agresiu a únosy zo 7. októbra. Zdá sa však, že obyvateľstvo Gazy, ktoré platí vysokú cenu v podobe ľudských životov a utrpenia, sa vo veľkej miere stotožňuje s Hamasom, teroristickou realitou, ktorú však islamský svet uznáva ako oslobodzovacie hnutie. Je to nerozpletiteľný uzol. Taká je situácia na Západnom brehu Jordánu, kde osídľovanie izraelskými osadníkmi (viac ako 700-tisíc vrátane východného Jeruzalema) viedlo v súčasnosti k nemožnej situácii. Vojna a úmrtia zväčšujú vzdialenosť a robia ju takmer neprekonateľnou. Téza o dvoch štátoch, Izraeli a Palestíne, ktorá je súčasťou dohôd z Osla, je pre premiéra Netanjahua veľkým omylom. Je však nezmyselné nechať konflikt ďalej vyhrocovať. Ako bude možné žiť vedľa seba so všetkými zárukami?

Vojna sa rehabilitovala ako nástroj na riešenie sporov.

Vojna sa rehabilitovala ako nástroj na riešenie sporov. Nič však nerieši a problémy len znásobuje. Ak sa bude pokračovať touto cestou, budúcnosť prinesie trpké prekvapenia: možno inváziu Madurovej Venezuely do Guyany alebo útok Azerbajdžanu, ktorý si nárokuje územie, na krehké Arménsko. Vojny sa začínajú a nekončia: vidíme to všade od Jemenu po Sudán. Sýria vstúpila do trinásteho roka vojny. Potrebujeme moratórium: Zakázať vojnu! Je to nevyhnutnosť, ktorú si vynútili dejiny. Aj pápež František to povedal jasne: „Je čas zrušiť vojnu, vymazať ju z dejín ľudstva skôr, ako vojna vymaže ľudstvo.“

Terorizmus je vážnou hrozbou v rôznych regiónoch. V Saheli udiera na nestabilné štáty: Mali, Nigeru a Burkiny Faso. Keď sa štát rúca, je veľmi ťažké ho obnoviť. Teroristické násilie sa živí frustráciou mladých ľudí, marginalizáciou etnických skupín, ale aj skrytým financovaním zo strany silných mocností, ktorých cieľom je destabilizácia. Trh a výroba zbraní živia šialené násilie.

Výsledky Cop28 v Dubaji sú kontroverzné: zatiaľ nedávajú jasnú odpoveď na klimatické riziká, ktoré nás ohrozujú. Stala sa však jedna pozitívna vec: konečne sa preskúmala otázka „odklonu od fosílnych palív“, ktorá je príčinou klimatickej krízy. Bude to koniec éry ropy a plynu? To málo, čo sa podarilo získať v Dubaji, sa môže stať veľkým: bol to výsledok tlaku verejnej mienky, mimovládnych organizácií a mnohých (vrátane pápeža Františka), ktorí nesklopili zrak a naliehali v otázke ekologickej krízy.

V tomto roku sa volí v 76 krajinách, z ktorých nie všetky sú demokratické. Preto je to rozhodujúci rok. Voľby nám dávajú najavo, že každý má svoju váhu. Rozptýlenie alebo zdržanie sa hlasovania podporujú degradáciu sveta. Zabúdanie podporuje kultúru vojny. Môžeme byť protagonistami, hoci aj malými, ak budeme informovaní, zapálení, zúčastníme sa. Musíme pocítiť našu starosť o lepší svet.

Prevzaté z famigliacristiana.it. Redakčne upravené.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov  Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.