Kultúrna vojna núti človeka vybrať si stranu

V posledných týždňoch som v niektorých článkoch narazil na pojem, ktorý síce nie je nový, ale napriek tomu stále znepokojuje: takzvaná kultúrna vojna.

Pápež František  v súvislosti s rozmáhajúcimi sa vojenskými alebo násilnými konfliktmi hovoril pri viacerých príležitostiach o „svetovej vojne prebiehajúcej po častiach“. Kultúrna vojna je niečo iné, nemenej závažné, hlboko zakorenené. A nezriedka je aj príčinou vojnových konfliktov.

Nedávno som napríklad čítal: „V hyperprepojenej spoločnosti rastie vnímanie opozície za alebo proti hocijakým veciam: vegáni proti mäsožravcom; popierači proti epidemiológom; muži proti ženám; ľavicové feministky proti pravicovým feministkám; progresívci proti konzervatívcom.“ Stačí, aby sa človek (intelektuál, umelec alebo teológ), známy svojím progresívnym štýlom, rozhodol ponoriť (povedzme…) do animálneho diskurzu, okamžite sa rozšíria rady hlasov zatuchnutého konzervativizmu.

V kultúrnej vojne prevláda binárna logika pravdivého alebo nepravdivého absolútna.

Súd dominantného myslenia je nemilosrdný. A privilegovanou súdnou sieňou sú sociálne médiá, napríklad Twitter, kde je možné použiť len zopár slov, aby sa zabránilo akejkoľvek forme obšírnejšej argumentácie. To spôsobuje, že je nepraktické bojovať proti sociálnej nespravodlivosti a zároveň brániť život vo všetkých jeho fázach; alebo rešpektovať sexuálny stav každej osoby a zároveň veriť vo výhody tradičnej rodiny. Nie, v kultúrnej vojne prevláda „binárna logika“ pravdivého alebo nepravdivého absolútna.

Málokto unikne pravidlu, ktoré núti človeka vybrať si stranu. Zdá sa naivné uznať, že v každej forme myslenia je niečo pravdivé, ak sa premýšľa poctivo. Kultúrna vojna sa tak stáva hymnou netolerancie. Keby zostala len na úrovni diskurzu a diskusie, bola by vcelku obstojná; problém je v tom, že kontaminuje každodenné vzťahy a spôsobuje rozdelenie, odlúčenie, roztržky. Prehrať kultúrny boj znamená morálny trest, znamená to stať sa nehodným príslušnosti k určitej sociálnej skupine.

Kultúrna vojna kontaminuje každodenné vzťahy a spôsobuje rozdelenie, odlúčenie, roztržky.

Vysoká miera ideologizácie, diskvalifikujúce myslenie, binárna logika: to sú zložky kultúrnej klímy, ktorá nás prevyšuje. Tvárou v tvár tomu všetkému považujem za dôležité postaviť realitu proti ideológii, úctu k druhému (ako k inému aj s jeho spôsobom myslenia) proti pohŕdaniu; trinárnu logiku proti binárnej logike (vo vzťahovom, antropologickom zmysle).

Trinárna logika je totiž logikou mnohostrannou, ktorá akceptuje možnosť nevedieť všetko, neuchopiť všetky aspekty skutočnosti, dať šancu odlišnému a neznámemu. Je základom „kultúrneho mieru“ v prospech harmonického, rešpektujúceho, pluralitného a priateľského spolužitia.

Prevzaté z cittanuova.it.

Prečítajte si tiež

Žiť s tajomstvom