Žiť s tajomstvom

Známy francúzsky esejista Leon Bloy (1846 – 1917) napísal: „Človek môže žiť bez chleba, bez domova, bez lásky, bez šťastia, ale nemôže žiť bez tajomstva. Ľudská povaha je taká. Človek nemôže uniknúť tajomstvu, keďže je stvorený na Boží obraz a podobu“ (Denník konvertitu).

Náš svet trpí nielen nedostatkom myslenia, ako povedal Pavol VI., ale aj nedostatkom tajomstva.

Čo však je tajomstvo? Obráťme sa k etymológii. Podľa odborníkov sa ukazuje, že koreňom gréckeho slovesa (myeō), z ktorého pochádza náš pojem, je mu-, a to znamená mať zatvorené oči a ústa. Tajomstvo je teda niečo, čo presahuje našu schopnosť vidieť, hovoriť a chápať. Práve preto je tajomstvo také príťažlivé. Ak nadviažeme na myšlienku Leona Bloya, vidíme, že naša snaha presiahnuť to, čo môžeme vidieť, o čom môžeme hovoriť a čomu môžeme rozumieť, je vlastná našej prirodzenosti.

Náš svet trpí nielen nedostatkom myslenia, ale aj nedostatkom tajomstva.

Niet pochýb, že dnes vyznávaním vedeckej a technologickej kultúry zasahujúcej do všetkých dimenzií človeka veríme, že všetko môžeme pochopiť a následne všetko aj vidieť. V súčasnosti o všetkom príliš a veľa hovoríme. Lacné kultúrne rozprávanie napomáhané množstvom médií je nepriateľom myslenia a tajomstva.

Keďže potrebu tajomstva nie je možné z ľudskej prirodzenosti tak ľahko vykoreniť, mnohí naši súčasníci sa obracajú k mysterióznym teóriám a praktikám prevládajúcim najmä v dávnej minulosti. Iní v našej dobe zase od základu vymýšľajú nové teórie ako odpoveď na nadbytok vedeckého uvažovania.

Tieto riešenia sú podľa môjho názoru nesprávne a zároveň zúfalé. Každá náklonnosť k poverám je znakom beznádeje. V oboch uvedených prípadoch totiž ide o narušenú schopnosť človeka vytvárať vzťahy. V prvom prípade (ide o scientistický redukcionizmus) sa to deje zničením tajomstva; v druhom prípade odvolávaním sa na mysteriózne praktiky sa potláča ľudská osoba.

Lacné kultúrne rozprávanie napomáhané množstvom médií je nepriateľom myslenia a tajomstva.

Zachovať si rozmer tajomstva, ktorým sme preniknutí, znamená namiesto toho sa otvoriť rozmeru nášho bytia, ktorý nás presahuje bez toho, aby nás anuloval, ktorý nám poskytuje nepredstaviteľné, ale hlboko osobné horizonty. To nás spája s inými osobami bez znakov elitárstva, oslobodzuje nás od imanentizmu a dáva krídla nášmu mysleniu a láske.

Kresťanstvo prinieslo v tomto kontexte veľkú novinku. Tajomstvo sa stalo osobou, jedným z nás, a predsa Bohom. Leon Bloy mal pravdu: Keďže sme Božími deťmi, nemôžeme uniknúť veľkému tajomstvu nášho bytia, ktoré má v ňom svoj konečný zmysel.

Prevzaté z cittanuova.it