Na Orave sú firmy, ktoré majú dušu. Oceňovanie podnikateľov ukazuje ich hodnoty

Cena Františkovej ekonomiky. Zdroj: OZ V.I.A.C.
Počuli ste už o ekonomike, ktorá je zameraná na človeka a nielen na zisk? Aj o tom je Františkova ekonomika.

Podporte dialóg

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Preto potrebujeme aj vašu pomoc. Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah.

Zástupcovia Ekonomiky spoločenstva na Slovensku a podnikateľského komunitného centra Francis & Friends sa stretli v dedinke Nižná na Orave s podnikateľmi, predstaviteľmi občianskych združení a zástupcami verejnej správy na slávnostnom galavečere pri príležitosti 1. ročníka odovzdávania Ceny Františkovej ekonomiky.

Galavečer spojený s udeľovaním ocenení sa konal v Dome kultúry Rotunda v Nižnej na Orave. Organizátorom bolo občianske združenie V.I.A.C. – Inštitút pre podporu a rozvoj mládeže. Záštitu prevzalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Na podujatí boli prítomní aj primátorka mesta Trstená Magdaléna Zmarzláková a podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Igor Janckulík.

Podujatie inicioval a otvoril kňaz Branislav Kožuch, ktorý sa 14 rokov venuje službe mladým v rámci Oravského centra mládeže. Počas slávnostného príhovoru vyzdvihol princípy Františkovej ekonomiky a privítal hostí. Súčasťou programu, v ktorom nechýbali hudobné a tanečné vstupy, boli aj členovia komisie Ekonomiky spoločenstva na Slovensku Mária Rimarčíková a Tomáš Sepp. Podnikateľské a komunitné centrum Francis & Friends z Košíc zastupovali Mária Čalfová a Milan Macko.

Ocenenie za každodenný prístup podnikateľov k ich podnikaniu

Čím je toto ocenenie významné? „Je to morálne a verejné ocenenie za každodenný prístup podnikateľov k ich podnikaniu. Prístup, ktorý charakterizuje predovšetkým to, že v centre podnikania nie je zisk a peniaze, ale človek. A nemyslí sa tu len na majiteľa podniku či podnikateľa,“ hovorí pre nm.sk Branislav Kožuch, predseda OZ V.I.A.C. – Inštitút pre podporu a rozvoj mládeže.

„Na Orave sú naozaj firmy, ktorých podnikanie má dušu – nesústreďuje sa len na materiálne potreby, ale na človeka samotného,“ hovorí Branislav Kožuch.

Myšlienka verejného oceňovania sa rodila postupne a je spojená s hľadaním spôsobov, ako koncept ekonomiky v službách človeka dostať do povedomia verejnosti. „Keďže pracujeme s mladými, uvedomujeme si, aké potrebné je nielen ich učiť, ale rovnako im aj ukazovať, že teória má svoju reálnu prax. A to nielen v oblasti podnikania, ale celkového uplatnenia sa v živote,“ pokračuje ďalej Branislav Kožuch.

Podľa neho má takéto oceňovanie zmysel, aby mohlo ukázať nielen teoretickú časť. „Forma verejného oceňovania sa nám zdala ako vhodný spôsob, aby sme ukázali, že takýto koncept ekonomiky nemusí ostať utópiou alebo len snom či teoretizovaním, ale že naozaj sa takto dá dnes podnikať. Verejným ocenením môžeme ukázať konkrétne reálne príklady, ktoré princípy tejto ekonomiky už dnes žijú v praxi. Zároveň nič nemá väčšiu silu presvedčiť ako svedectvá a konkrétne životné príklady, a to platí aj v tejto oblasti. Príklady priťahujú,“ dodáva.

Podnikanie s dušou? Na Orave určite

Prvý ročník udeľovania ocenení hodnotí ako veľmi úspešný. „Sami sme nevedeli, do čoho ideme a čo to prinesie. A dnes máme naozaj radosť. Jednak z toho, že to celé dopadlo dobre, že sa slávnostné oceňovanie podarilo zorganizovať osobne (a nie online), z atmosféry, ktorá sa na samotnom podujatí vytvorila. Teší nás, že sa verejnosť zapojila do nominácií i hlasovania, že výber ocenených nebol výberom iba od stola. No rovnako sa tešíme z toho, že sme mali koho oceniť. Znamená to, že na Orave sú naozaj firmy, ktorých podnikanie „má dušu“ – nesústreďuje sa len na materiálne potreby, ale na človeka samotného. A takéto podniky sú nielen na Orave,“ poukazuje Kožuch.

Galavečer Cena Františkovej ekonomiky. Zdroj: OZ V.I.A.C.
Päť kategórií

Cena Františkovej ekonomiky sa udeľovala v piatich kategóriách. Prvá bola zameraná na podporu komunity, kde mohla verejnosť nominovať firmy podporujúce aktivity smerujúce k rozvoju komunity (v rámci obce, mesta, regiónu). Podpora mala byť zameraná na dlhodobú, minimálne dvojročnú dobročinnú pomoc a investíciu z vlastných zdrojov do ľubovoľných oblastí spojených so životom komunity (šport, kultúra a i.) a pre rôzne vekové skupiny. Z troch nominovaných spoločností získala cenu firma STAREK Transport s. r. o.

Udeľovanie Cien Františkovej ekonomiky je podľa Branislava Kožucha postavené na nomináciách konkrétnych firiem a podnikateľov v daných kategóriách. „Ktorýkoľvek obyvateľ oravského regiónu mal možnosť nominovať konkrétnu firmu alebo podnikateľa, ktorí spĺňali kritériá v danej kategórii. Celkovo bolo nominovaných 25 firiem a podnikateľov. Niektoré z firiem boli nominované vo viacerých kategóriách. Komisia zložená z odborníkov v oblasti vzdelávania, marketingu, podnikania či sociálneho sektora zvolila do zúženého výberu tri firmy v každej kategórii. O tom, kto bude v jednotlivých kategóriách ocenený, rozhodli obyvatelia oravského regiónu prostredníctvom hlasovacieho formulára,“ vraví Kožuch.

V druhej kategórii, ktorá sa sústredila na podnikateľov šíriacich dobré meno regiónu aj mimo regiónu, si prevzala cenu hrnčiarska dielňa Trstenská keramika. Nominované boli firmy snažiace sa udržiavať, reprezentovať a popularizovať tradičné regionálne výrobky a služby, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou ich podnikania. Prispievajú k ich udržiavaniu pre ďalšie generácie a ich produkty a služby sú známe mimo regiónu Oravy.

V kategórii zacielenej na podporu vzdelávania združili podnikateľov, ktorí sa snažia aktívne prispievať k rozvoju vzdelávania a školstva v regióne alebo kompenzujú deficity vzdelávacieho systému na Slovensku  vlastnými zdrojmi alebo nefinančnými benefitmi, pričom vzdelávanie nie je ich hlavná podnikateľská činnosť. Cenu si prevzala firma MTS, spol. s r. o.

V rámci kategórie podpora inklúzie sa hodnotilo to, ako podnikateľ alebo podnik vytvára príležitosti pre znevýhodnené skupiny osôb, so zreteľom na ponúkané pracovné miesta, materiálno-technické vybavenie (napríklad zabezpečenie bezbariérovosti a i.) či podporu rozvoja zručností a profesijného rastu zamestnancov so znevýhodnením. Cenu získala firma Miba Sinter Slovakia, s. r. o.

Najviac nominovaných firiem z tohto regiónu bolo v kategórii dobrý a férový zamestnávateľ, ktorá sledovala, ako zohľadňuje zamestnávateľ v rámci svojho podnikania každého svojho zamestnanca. Dôležitým meradlom pre túto kategóriu je skvalitňovanie pracovných podmienok pre zamestnancov. Zisťuje sa tiež ich celková spokojnosť so zamestnaním. Cenu v tejto kategórii odovzdali firme MTS spol. s r. o.

Mimoriadnu cenu za dlhodobú podporu získala firma GARBIAR Stavebniny, s. r. o.

Zdroj: OZ V.I.A.C.
Komisia navštívila podniky aj osobne

Podujatie malo svoje pokračovanie na druhý deň. „Navštívili sme firmu MTS, spol. s r. o. a stretli sa s jej generálnym riaditeľom Petrom Laurenčíkom, ktorý nás previedol priestormi firmy. Jeho rozprávanie, prívetivá atmosféra vyžarujúca z moderných priestorov navrhnutých tak, aby slúžili človeku, a zamestnanci, z ktorých bolo cítiť spontánnu radosť napriek skorej rannej hodine, nám potvrdili, že dvojnásobné ocenenie skončilo v správnych rukách,“ hodnotí členka komisie Ekonomiky spoločenstva na Slovensku Mária Rimarčíková.

Rovnako príjemne sa podľa Rimarčíkovej cítili aj v dielni Trstenskej keramiky, kde bolo cítiť silný komunitný princíp, ktorý je pre majiteľov firmy jednou z motivácií podnikania. „Zachovanie tradície, podpora regiónu a presun zručností na mladých prostredníctvom školy keramiky, ktorá je typická pre túto oblasť, sú vznešenými cieľmi tohto rodinného podniku,“ vysvetľuje.

Pripomína tiež fakt, ktorý je všeobecne známy – v oravskom regióne nebol ani v minulosti život ľahký, no spoločenstvo ľudí, ktorí tu žijú, ich hrdosť, vzájomné prejavy pomoci, priateľskosť a láskavosť im pomáhajú nielen ľahšie žiť, ale zároveň tento región aj zveľaďovať. „Prvý ročník odovzdávania Ceny Františkovej ekonomiky môžeme nazvať historickým momentom, pretože za štyri roky existencie vo svete bola Cena Františkovej ekonomiky udelená prvýkrát, a to na Slovensku, konkrétne na Orave,“ ozrejmuje Rimarčíková.

A čo by organizátori odporučili ostatným firmám, ktoré by chceli byť súčasťou Františkovej ekonomiky? „Františkova ekonomika nie je nejaké oficiálne hnutie, ktoré by bolo postavené na členstve. Predovšetkým ide o spôsob žitia, spôsob práce. A som presvedčený, že firmy, ktoré stoja na týchto základných pilieroch toho, čo voláme dnes Františkova ekonomika, na Slovensku naozaj sú. A teda z istého hľadiska sú súčasťou Františkovej ekonomiky. Áno, zároveň existujú rôzne iniciatívy, ktoré sa snažia tieto firmy prepájať, budovať sieť, ponúkať im rôzne aktivity,“ hovorí Branislav Kožuch.

Galavečer. Zdroj: OZ V.I.A.C.
Ako vznikol pojem Františkova ekonomika?

Františkova ekonómia sa zrodila v roku 2019 v snahe pápeža spojiť mladých ekonómov a podnikateľov z celého sveta, aby navrhli oživiť myšlienku spravodlivejšej a inkluzívnejšej ekonomiky. 

Reaguje na individualistický prístup sledovania vlastných záujmov, ktoré vytvárajú priepastný rozdiel medzi chudobnými a bohatými krajinami, ale aj disproporciu rozdeľovania ekonomického bohatstva medzi obyvateľmi jedného národa. Pripomína tiež negatívny dosah takto nastaveného ekonomického systému na vnútorné šťastie človeka a na životné prostredie. „Zem nás predchádza a bola nám daná, čo je kľúčovým prvkom nášho vzťahu k dobrám Zeme, a teda základným predpokladom našich ekonomických systémov. Sme správcovia dobier, nie vlastníci. Napriek tomu chorá ekonomika, ktorá zabíja, sa rodí z predpokladu, že sme vlastníkmi stvorenstva a môžeme ho využívať na svoje záujmy a rast,“ zdôrazňuje Branislav Kožuch.

„Františkova ekonómia navrhuje ekonomiku zameranú na človeka. Hoci je celé teoretizovanie v ekonomických vedách postavené implicitne alebo explicitne na určitej koncepcii ľudskej bytosti, jedinečné je tu chápanie osoby nie ako autonómnej bytosti (tento predpoklad funguje v modernom myslení), ale ako bytosti vzťahovej. Táto predstava, dozrievajúca stáročiami v kresťanstve, stavia cieľ, ktorým je blaho človeka, do pozície, ktorá do značnej miery závisí od kvality vzťahov. Preto inšpiruje myšlienku ekonomiky, ktorej konečným cieľom nie je nič iné ako podpora bratstva, spoločného dobra, ochrany životného prostredia a predovšetkým rešpektovania dôstojnosti človeka a jeho integrálneho rozvoja,“ uzatvára Kožuch.

A čo hovorí pápež František?

Pápež v kontexte témy spoločenských periférií zdôrazňuje, že ekonomika by mala byť inkluzívna, čiže mala by zohľadňovať aj ľudí, ktorí sú z rôznych dôvodov ostrakizovaní. Výzva k novému pohľadu na ekonomiku bola východiskom k iniciovaniu projektu The Economy of Francesco (Františkova ekonomika), ktorý vznikol v spolupráci s Ekonomikou spoločenstva a rehoľou františkánov. Práve svätý František Assiský patril medzi prvých zakladateľov ľudovej banky pre chudobných. Je zároveň patrónom ochrany životného prostredia. Aj ekológia je spoločnou témou oboch projektov – Ekonomiky spoločenstva aj Františkovej ekonomiky. 

Aktivity projektu Ekonomiky spoločenstva (ES), ktorý počíta s ľuďmi v núdzi a na periférii, sledoval pápež František od začiatku svojho pontifikátu. Podporil myšlienky a snahu ES priniesť alternatívu k princípom, na ktorých funguje súčasná ekonomika, a vyzval podnikateľov, aby jej dali „novú dušu“, ktorá pojme aj ľudí v núdzi, na okraji spoločnosti a ekonomických záujmov.

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Podobné články