Náš tím je spirituálne rôznorodý, no vieme sa zjednotiť v práci pre dobrú vec

Organizátor festivalu Hontfest Dominik Belica. Foto: archív D. B.
„Cirkev existuje preto, aby evanjelizovala,“ píše v apoštolskej exhortácii Evangelii nuntiandi pápež Pavol VI. Ale ako na to? Jednu z možností ponúka festival Hontfest, ktorý už šesť rokov prináša ľuďom (nielen) z regiónu Hont kvalitný duchovný program. Okrem skvelých chválových vystúpení však festival ponúka oveľa viac. O tom, na čo všetko sa môžu návštevníci tešiť, o najsilnejšom zážitku z histórie festivalu, ako aj o jeho ekumenickom presahu sme sa rozprávali s organizátorom Hontfestu Dominikom Belicom.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Kedy sa zrodila myšlienka zorganizovať Hontfest?

Prvotná myšlienka na organizovanie Hontfestu prišla na zimnom stretnutí nášho spoločenstva, kde sme sa snažili počúvať, do čoho nás Boh volá a aké má plány s naším regiónom Hont. Všetky myšlienky sme zachytili na papier a všimli sme si, že viackrát sa na ňom objavila vízia novej evanjelizácie a festivalu pod otvoreným nebom. V tom čase som spoločenstvo viedol ja ešte s jedným priateľom, s ktorým sme sa zhodli, že táto vízia je otázkou niekoľkých rokov.

Uvedomovali sme si, že organizácia verejného festivalu je niečo úplne iné ako vedenie malej skupinky a že si to bude vyžadovať oveľa väčší vklad.

Keď sme sa však o niekoľko mesiacov stretli, obaja sme mali myšlienku stále na srdci, napriek tomu, že na túto tému pri našich spoločných stretnutiach vôbec neprišla reč. Samozrejme, uvedomovali sme si, že organizácia verejného festivalu je niečo úplne iné ako vedenie malej skupinky a že si to bude vyžadovať oveľa väčší vklad. Navyše ani jeden z nás s niečím podobným nemal nijaké skúsenosti. Napokon sme sa rozhodli, že sa pokúsime festival spustiť ešte v lete toho istého roka. Tak vznikla myšlienka prvého Hontfestu, ktorý uzrel svetlo sveta v auguste 2016. V tom čase s mottom: Príď zažiť nebo.

Prečo názov Hontfest?

Tento názov odkazuje na región Hont, v ktorom festival prebieha, a prebrali sme ho z podujatia, ktoré sa organizovalo na tom istom mieste pred viac ako desiatimi rokmi. Toto podujatie malo formu súťaže kresťanských zborov, kapiel, spevokolov. Hoci názov ostal, dali sme mu úplne nový obsah, keďže sme to chceli zamerať viac duchovne a evanjelizačne.

Tohtoročným mottom festivalu je Ako v nebi, tak i na zemi. Aké posolstvo by ste chceli týmto heslom návštevníkom Hontfestu odovzdať?

Aby som mohol plne zodpovedať túto otázku, vrátil by som sa ešte do roku 2017, keď sme rozlišovali, v akom duchu by sa mal festival niesť. Vnímali sme, že by to mohlo byť o Bohu ako Otcovi; o tom, čo to konkrétne pre každého z nás znamená. Takýmto spôsobom sme sa potom snažili ladiť každý ďalší ročník. Ďalšími témami boli napríklad Lev z Júdu – o Ježišovi Kristovi a Čosi nové – o Duchu Svätom, čím sme neplánovane skompletizovali Svätú Trojicu.

Ľudia odišli z festivalu zmenení a to je to, čo sa môže stať, keď zažijeme kúsok neba už tu na zemi.

Ďalšie dva ročníky sme pre pandémiu festival neorganizovali a opäť sme sa k nemu vrátili minulý rok, keď sme si tematicky zvolili názov Návrat. Už vtedy som vnímal, že ďalší ročník by sa mohol niesť v téme Božieho ľudu a jeho poslania. Témou tohto ročníka je preto Ako v nebi, tak i na zemi, lebo naším poslaním je prinášať kúsok neba, teda atmosféry lásky, dobra a pokoja do našich rodín, prác a vôbec ku všetkým ľuďom, s ktorými sa stretneme.

Dalo by sa povedať, že vaším cieľom je, aby ľudia počas festivalu zažili dotyk neba, ktorý potom môžu prinášať do sveta a tak ho premieňať?

Áno, našou víziou je, aby ľudia prišli, načerpali novú duchovnú silu a zažili Boží dotyk. Za to sa spoločne s kapelami, ktoré na festivale vystúpia, modlíme. Zo svedectiev, ktoré nám ľudia posielajú, vidíme, že sa to aj reálne deje. Ľudia odišli z festivalu zmenení a to je to, čo sa môže stať, keď zažijeme kúsok neba už tu na zemi.

Veríme tomu, že ak ľudia prídu so skutočne otvoreným srdcom, môžu odísť obohatení. A to je aj víziou tohto festivalu. Aby sme dávali ľuďom do života nové impulzy, ktoré im pomôžu žiť zmysluplnejší život, a tak malými krokmi premieňali celý tento región. Návštevníci však neprichádzajú len z regiónu Hont, ale z celej Európy.

Pre nás sú svedectvá od účastníkov povzbudením, že to, čo robíme, má zmysel. Že festival má reálny dosah na životy konkrétnych ľudí.

Spomínali ste, že vám ľudia po skončení festivalu posielajú svedectvá. Vedeli by ste nám povedať to, ktoré vám najviac utkvelo v pamäti?

Každé jedno svedectvo, ktoré sme dostali, bolo pre mňa niečím výnimočné. Spomínam si na mnohé páry, dnes už manželské, pre ktoré bol Hontfest silným impulzom na začiatku ich vzťahu, alebo na ľudí, ktorí prešli rôznymi druhmi uzdravení, či už fyzických alebo duchovných. Pre nás sú tieto svedectvá od účastníkov povzbudením, že to, čo robíme, má zmysel. Že festival má reálny dosah na životy konkrétnych ľudí.

Hontfest 2022. Foto: Facebook/HONTfest

Vstup na všetky podujatia Hontfestu je voľný. Akým spôsobom sa vám darí zháňať financie?

Keďže náš projekt je evanjelizačný, je pre nás kľúčové, aby pre kohokoľvek, kto chce prísť, neboli peniaze prekážkou. Preto je vstup otvorený pre všetkých. Celý organizačný tím tvoria navyše dobrovoľníci, ktorí sa festivalu venujú vo svojom voľnom čase. Všetky financie sa snažíme získavať cez sponzorov alebo vo forme darov z lokálnych farností.

Ocitli ste sa niekedy v situácii, že ste nevedeli, ako a či budete vôbec schopní festival finančne vykryť, a museli ste sa spoľahnúť na Božiu prozreteľnosť?

V podstate každý rok je to tak. Po každom Hontfeste riskujeme, že si budeme musieť zobrať hypotéku, aby sme vykryli náklady. Zatiaľ sa to však nestalo. Do každého ročníka ideme s tým, že spravíme, čo môžeme, a veríme, že o zvyšok sa Pán postará. Chvalabohu, vždy to tak bolo. Napriek tomu, že nepýtame vstupné, je možnosť dobrovoľného príspevku, ktorý nás často veľmi prekvapí. Aj vďaka týmto príspevkom sa nám napokon darí festival finančne vykryť.

Túto akciu nerobíme preto, aby sme si na záver spravili bilanciu príjmov a výdavkov a štatistiku návštevníkov, ale preto, aby sme ľuďom umožnili zakúsiť Božiu lásku.

Chválové podujatia sa niekedy stávajú terčom kritiky z dôvodu toho, že návštevníkom prinášajú silné emočné zážitky, ktoré však nemajú ďalšie pokračovanie a ľudia od viery rýchlo odpadnú. Stretli ste sa niekedy s takouto výčitkou?

Toto riziko si, samozrejme, uvedomujeme. Aj preto ľudí, ktorí prídu na Hontfest a zažijú Boží dotyk, na konci festivalu vždy vyzývam, aby táto skúsenosť nebola záležitosťou jedného večera. Túto akciu nerobíme preto, aby sme si na záver spravili bilanciu príjmov a výdavkov a štatistiku návštevníkov, ale preto, aby sme ľuďom umožnili zakúsiť Božiu lásku vo svojej plnej sile. Bola by veľká škoda, ak by sa tento zážitok potom nepreniesol do ich reálneho života.

Dôležité je nájsť si spoločenstvo alebo aspoň jedného človeka, s ktorým sa môžem podeliť o to, čo som zažil. Aj pre nás veriacich je napokon potrebné si uvedomovať, že vieru vo svojich osobných životoch si musíme neustále obnovovať a udržiavať ju živú. Aby ten uhlík, ktorý v nás Boh niekedy zapálil, stále horel.

Na festivale vystúpi viacero chválových kapiel, ktoré vedia osloviť aj ľudí z iných kresťanských cirkví. Snažíte sa pri organizácii Honfestu dbať aj na ekumenický rozmer a prizývať do spolupráce iné denominácie?

Víziou festivalu je stretnúť sa ako všetky kresťanské cirkvi a pracovať na spoločnom diele. Žiaľ, takto to úplne nefunguje. Hoci sa každý rok snažíme sadnúť si s rôznymi cirkvami za jeden stôl a zapojiť ich do organizácie, nedá sa povedať, že by náš organizačný tím bol vyskladaný ekumenicky. Vždy nás však poteší, keď prejavia záujem o účasť alebo ak nám pomôžu s propagáciou v rámci svojich zborov. Boli by sme veľmi radi, ak by sa táto spolupráca čo najviac zintenzívnila, no zároveň si uvedomujeme, že je to beh na dlhé trate.

Myslíte, že by sa práve Hontfest mohol stať vhodnou platformou pre intenzívnejšiu spoluprácu jednotlivých kresťanských cirkví?

Áno. Modlitba chvál je špecifická práve tým, že je spoločná pre všetky kresťanské cirkvi. A preto sme si povedali, že sa ako katolíci nemusíme hrať na „vlastnom piesočku“, ale môžeme festival otvoriť pre celý kresťanský svet. No tým, že mnohé cirkvi majú aj svoje akcie, nie je jednoduché ich presvedčiť o tom, aby sa zapojili do práce na jednom spoločnom diele, ktoré má potenciál zasiahnuť celý región. Takto môžeme pritiahnuť ľudí, ktorí by na nejakú tradične katolícku akciu neprišli.

V Katolíckej cirkvi sme v posledných rokoch svedkami stále výraznejšieho vyhraňovania sa jednotlivých názorových skupín (napríklad tradicionalisti vs. progresívci, konzervatívci vs. liberáli atď.). Mohol by byť práve Hontfest priestorom, kde sa môžu tieto skupiny spolu stretnúť?

Boli by sme veľmi radi, ak by sa to dialo. Napokon aj náš organizačný tím je ukážkou rôznorodosti spiritualít. Niektorí z nás sú založení viac charizmaticky a chválovo, iní sú zameraní skôr tradičnejšie a preferujú mariánsku úctu a púte. Napriek tomu, že každý z nás má iný spôsob, akým sa dokáže Bohu čo najviac priblížiť, vieme sa zjednotiť v práci pre dobrú vec. V tomto vidím neuveriteľnú silu jednoty.

Dalo by sa povedať, že na svojom vlastnom príklade sa snažíte ukázať, že rôzne formy spiritualít sú komplementárne a nemali by byť dôvodom na rozdelenie?

Presne tak. Okrem chválových kapiel sa vždy snažíme pozývať na hlavné pódium aj iných interpretov a jeden zo stanov je vyhradený výlučne na rozhovory a diskusie so zaujímavými hosťami. Takto si aj ten, kto nie je výlučne zameraný na modlitbu chvál, vie nájsť niečo, čo ho môže inšpirovať a posunúť ďalej.

V programe som si všimla, že jedna z tém diskusie je zameraná na manželstvo. V súčasnosti sa veľa hovorí o kríze manželstva a rodiny, ktorá sa dotýka aj kresťanov. Snažili ste sa pri zostavovaní programu reagovať na aktuálne témy, ktoré hýbu spoločnosťou?

Každý rok sa snažíme nájsť témy, ktoré by boli zaujímavé a zároveň aktuálne. Zamýšľame sa nad tým, čo môžu ľudia riešiť, a zároveň sa snažíme zachytávať rôzne vekové skupiny. Okrem už spomínanej témy týkajúcej sa manželstva bude ďalšia diskusia zameraná na emočný svet kresťana. Bude sa v nej hovoriť o práci s negatívnymi emóciami, ktoré sú prirodzenou súčasťou života, ako napríklad hnev. Ten sa väčšinou medzi kresťanmi vníma ako niečo negatívne, čo sa automaticky spája s hriechom.

Veríme, že sa nám podarí zavolať aj viacerých bývalých väzňov, ktorí zažili stretnutie s Bohom práve počas výkonu trestu, a že od nich zaznejú silné svedectvá.

Na poslednú, tretiu tému sa ja osobne teším asi najviac, pretože bežnému človekovi poodkryje prostredie väzníc. Preto sme jej dali aj tematický názov: Odsúdení na spasenie. Asi málokto vie, že jedno z najväčších kresťanských spoločenstiev na Slovensku Dismas je činné práve vo väznici. Naším hosťom bude jeho zakladateľ Michal Libant a veríme, že sa nám podarí zavolať aj viacerých bývalých väzňov, ktorí zažili stretnutie s Bohom práve počas výkonu trestu, a že od nich zaznejú silné svedectvá.

Michal Straka alias Ego (vpravo) a zakladateľ spoločenstva Dismas Michal Libant. Foto: archív D. B.

Aký bol váš najsilnejší zážitok z doterajších ročníkov festivalu?

Bolo to v roku 2019, keď sme mali prvý raz na pódiu Michala Straku alias Ega. Kresťania majú na neho rôzne názory, ktoré si však často vytvárajú na základe jeho mediálnych výstupov. Pre mňa bolo veľmi silné vidieť, čo urobil ako prvé, keď prišiel na pódium. Pred celým davom, ktorý čakal, že to rozbalí, si kľakol a spoločne s kapelou Lamačské chvály sa začal modliť. V tej chvíli sa mi zdalo, akoby sa celý festival zastavil.

Vtedy som si uvedomil, že my by sme to nikdy nedokázali takto dokonale naplánovať a že v tom bol silný zásah Božej ruky.

Všetci dobrovoľníci odišli od svojich úloh, prišli pred pódium a pozerali, čo sa deje. Ja osobne som bol veľmi dojatý a zasiahnutý tým, čo som videl. Medzi divákmi bolo totiž veľa neveriacich, ktorí by sa na kresťanský festival asi nikdy nedostali, no pritiahol ich práve spevák Ego. Sám som nečakal, že to bude taký silný moment. Vtedy som si uvedomil, že my by sme to nikdy nedokázali takto dokonale naplánovať a že v tom bol silný zásah Božej ruky.

Čím sa Hontfest líši od iných kresťanských festivalov, ako je Campfest či Lumen?

V prvom rade tým, že to nie je viacdenný festival. V tom vidím aj istú výhodu. Mám dojem, že ísť niekde na celý víkend si vyžaduje určitý záväzok najmä pre rodiny s menšími deťmi. Práve preto sme sa rozhodli zorganizovať festival na jeden deň, počas ktorého sa vystriedajú rôzne vekové skupiny a každý si môže nájsť to svoje. Aj pri plánovaní programu sa vždy snažíme dbať na to, aby mohli prísť celé rodiny. Máme preto nachystanú veľkú detskú zónu a celý tím animátorov, ktorí sa im budú venovať.

Pri organizovaní Hontfestu ste prítomný od jeho vzniku. Vedeli by ste povedať, akým spôsobom vám tento festival zmenil život?

Asi najmä tým, že mám menej času (úsmev). Pôvodne sme festival začali robiť dvaja, spolu s Petrom Kováčom, ktorý sa však zanedlho oženil a odsťahoval, takže som vo vedení ostal sám. Tým, že festival pripravujeme už od novembra, tá časová investícia je naozaj veľká. Začo však festivalu určite vďačím, je veľa nových priateľstiev s ľuďmi z celého Slovenska.

Potvrdenie sme vnímali najviac asi vtedy, keď sme videli, že každý rok k nám prichádza čoraz viac ľudí, a dostávali sa k nám spätné väzby, že festival robíme na veľmi vysokej úrovni.

Či už s dobrovoľníkmi alebo aj s ľuďmi z okolia Dudiniec, ktorí nám pomáhajú s chodom festivalu. Medzi našich podporovateľov patrí napríklad mesto Dudince, miestne kúpele, oblastná organizácia pre cestovný ruch a podobne. Musím povedať, že so všetkými máme naozaj skvelé vzťahy, za čo som nesmierne vďačný.

Bola pre vás táto sieť vzťahov s ľuďmi mimo Cirkvi a to, že sa zatiaľ každý rok podarilo festival finančne pokryť, potvrdením, že ste na začiatku správne rozlíšili Božiu vôľu?

Potvrdenie sme vnímali najviac asi vtedy, keď sme videli, že každý rok k nám prichádza čoraz viac ľudí, a dostávali sa k nám spätné väzby, že festival robíme na veľmi vysokej úrovni. Dokonca ho porovnávali už s dlhoročne etablovanými festivalmi, ktoré sa tu kedysi konali. A potom, samozrejme, aj osobné príbehy ľudí, ktorí si po Hontfeste založili spoločenstvo alebo v živote ktorých došlo k zásadnému obratu. Tieto svedectvá sú pre nás dôkazom toho, že to, čo robíme, má zmysel a že to stojí za všetku tú námahu a obetu.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články