Naše neustále trvajúce problémy

Úvaha o pretrvávajúcich problémoch ľudstva, ako aj tých slovenských.

Podporte dialóg

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Preto potrebujeme aj vašu pomoc. Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah.

Nedávno sa mi dostala do rúk kniha nášho vydavateľstva s titulom Od egoizmu k solidarite. Táto publikácia mapuje pozadie medzinárodných finančných trhov. Aj keď má už viac ako 25 rokov a niektoré údaje sú už zastaralé, stále ukrýva čosi aktuálne. A práve to je možno jeden z najfrustrujúcejších bodov. Teda to, že ani za tie roky ľudstvo nedokázalo odstrániť alebo zmierniť niektoré problémy.

Je škandál, že stále existujú krajiny, kde ľudia nemajú čo jesť a umierajú od hladu. Pričom svetová produkcia obilnín a vo všeobecnosti potravín je schopná pokryť potreby ľudstva. Rozdelenie bohatstva sveta stále prehlbuje rozdiely medzi bohatými a chudobnými.

Je škandál, že v niektorých častiach sveta musia deti stále pracovať namiesto toho, aby chodili do školy. Je stále neuveriteľné, že mnohí ľudia pracujú v neľudských podmienkach preto, aby sme si my mohli kúpiť oblečenie a iné predmety za pár eur.

Dokedy chceme ešte tolerovať nastavenie ekonomického systému zameraného na čistý profit, ktorý stále dovoľuje špekulácie v medzinárodnom obchode? Nehovoriac o nevôli zrušiť fiškálne raje a o rastúcej zadlženosti chudobných krajín. Pritom sa stále zvyšuje vedomie, že je potrebné premyslieť a spravodlivejšie nastaviť ekonomické a sociálne systémy.

Napriek skúsenostiam minulého storočia a mnohým ozbrojeným konfliktom, ktoré majú za následky smrť, bolesť a ničenie, pokračujeme v zbrojení namiesto toho, aby sme investovali do budovania mieru. Aké astronomické sumy, ktoré by mohli byť využité na iné účely, sa vrážajú do tohto priemyslu?

Dokedy budeme udržiavať (ne)fungovanie spoločenstva národov na základe výsledku druhej svetovej vojny? Individualizmus na osobnej, ale aj politickej úrovni nám nedovoľuje vidieť poza naše osobné alebo kolektívne ego. Nie je práve nacionalizmus tvárou tohto kolektívneho individualizmu a falošnej myšlienky sebestačnosti?

Máme možnosti aj schopnosti, ale stále nám chýba vôľa a odhodlanie. Je zrejmé, že mnohé problémy nemôžeme vyriešiť, ak sa k nim nepostavíme spoločne. Urgentné výzvy dnešnej doby, ako je otázka migrácie, ekológia či súčasná pandémia, nemožno riešiť nejednotne.

Živíme logiku, že mať je viac ako byť, že peniaze sú cieľom a nie nástrojom. Logika, ktorá vidí zisk v špekulácii, nepriateľa a hrozbu u neznámeho a cudzinca. Logika, ktorá vidí budovanie identity v zatvorení sa do seba a bezpečnosť v zbrojení.

Živíme logiku, že mať je viac ako byť, že peniaze sú cieľom a nie nástrojom.

Vnímame veci bez toho, aby sme sa pozerali na následky. Nevidíme alebo nechceme vidieť okrajové skupiny. Nie sme schopní dívať sa na veci globálne a integrálne. Kladieme hranice ľudskosti.
Možno si povieme, že to sú problémy iných krajín a nás sa to netýka. Neunáhlime sa, lebo predsa aj my máme svoje problémy.

Boj s korupciou, ktorá je zakorenená v najhlbších štruktúrach štátu, je beh na dlhú trať. No nie je korupcia ešte stále ukotvená aj v našom podvedomí? Neuchyľujeme sa občas k dávaniu prinajmenšom nejakých fľašiek a bonboniér, a to ani nie tak z vďačnosti a nezištného darovania?

Namiesto práce s Rómami a ich integrácie ich „getizujeme“ na periférii miest a obcí, kde žijú v podmienkach, aké nájdeme v Indii alebo Brazílii. Stále je jednoduchšie hovoriť, že si za to môžu oni sami. Nie je to tak, že vnímame „iných“ ako hrozbu pre našu identitu? Následne to negatívne ovplyvňuje náš vzťah k príslušníkom iných národnostných menšín či vierovyznaní. A to ešte nehovoríme o migrantoch, ktorí sa vydávajú na smrtonosnú cestu vraj len preto, aby ohrozovali našu identitu a bezpečnosť.

Idyla pokojného a mierumilovného spolunažívania sa rozplýva, keď sa názorovo-myšlienkový postoj premieňa na prehlbovanie polarizácie spoločnosti. Dialóg sme zamenili za zákopové ideologické vojny na sociálnych sieťach. A žiaľ, tento problém neostáva len tam. Nestratili sme už v podstate schopnosť načúvať jeden druhému?

Nie sú to jedni z najvážnejších problémov našej dnešnej spoločnosti?

Ak chceme, aby sa veci zmenili, nie je potrebné namiesto logiky, ktorú som spomínal, budovať inú, opačnú? Nie je potrebné nové myslenie? Také, ktoré buduje kultúru dialógu a solidarity, kultúru bratstva a jednoty?

Alebo si položme ešte radikálnejšiu otázku. Chceme vlastne, aby sa tieto veci zmenili?

Foto: Tom Parsons/unsplash.com

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Podobné články