Nasledujem Ježiša alebo Barabáša? (pôstna úvaha)

Každý deň sa človek rozhoduje, čo uprednostní a čo odloží. Ktoré stretnutia zajtra absolvovať, komu povedať, že až po Veľkej noci; ktorý televízny kanál a program večer zvoliť a ktorý odsunúť.

Aj pašiová udalosť z Evanjelia (Lk 22, 14-23, 56) obsahuje uprednostnenie Barabáša pred Ježišom. Na prvé počutie je to čudné: prečo dali prednosť Barabášovi, keď Lukáš píše, že bol zlodej, zbojník? (porov. Lk 23, 19). Prečo nedali prednosť spravodlivému Ježišovi? 

Barabáš bol veľkou osobnosťou, bojovníkom hnutia odporu. Zúčastnil sa jednej vzbury proti Rimanom, teda pre veriacich ľudí, židov, bol hrdinom. Nespáchal zákernú vraždu, nemožno ho nazvať vrahom, lebo sa dopustil politickej vraždy, zabil rímskeho vojaka a za to bol hrdinom.

Mesiášstvo, ktoré ponúkal Barabáš bolo rukolapné, konkrétne, ľahko predstaviteľné.

Barabáš robí Ježišovi dvojníka, lebo bol tiež mesiášom, ale v inom zmysle slova. Jeho meno Bar-abba, v hebrejčine syn otca, je kultové meno, je to veľký človek. Takto ho vnímali súčasníci, a preto ho uprednostnili. Mesiášstvo, ktoré ponúkal, bolo rukolapné, konkrétne, ľahko predstaviteľné, kdežto vodcovstvo, ktoré predstavoval Ježiš z Nazareta, nebolo také viditeľné (Messori, V., Patì sotto Ponzio Pilato, Turín 1992).

Barabáš, vodca, prezentoval tých, ktorí majú znaky moci: idú na koni, a nie na oslici, snažia sa presvedčiť o svojej pravde a chcú dosiahnuť víťazstvo. Ľudia sa tešia, že majú takého vodcu, lebo keď on vyhrá, aj oni sa pri ňom budú mať dobre. Ježiš bol iný vodca, v láske, chcel, aby ľudia si navzájom slúžili, obetovali sa pre druhého. Jeho vodcovstvo má spirituálny charakter, je neviditeľné, nepolapiteľné v porovnaní s Barabášovým.

Na Kvetnú nedeľu vystupuje do popredia ešte jeden symbol: pri vstupe do Jeruzalema „prestierali na cestu svoje plášte“ (Lk 19, 35). V židovskej symbolike plášť označoval hodnosť osoby: kto mal plášť, bol pánom, niečo znamenal. Chudobní, otroci, žobráci, nemali plášte, boli nulami. Pri inštalácii nového kráľa zástupy prestierali na cestu plášte, znak podriadenosti: tešíme sa z novej vlády, ona zabezpečí našej krajine mier a prospech. Ježiš zbitý, skrvavený, bezvýznamný má predstavovať nejakého kráľa, vodcu? Pochopiteľne, že ľud chcel prepustiť Barabáša (Ratzinger, J., Ježiš Nazaretský II., 2011).

Mozaiku dopĺňa aj pokrik: „Hosanna, synovi Dávidovmu!“ (Mt 21, 9) Dávid bol tisíc rokov pred Kristom veľkým bojovníkom, prostredníctvom krviprelievania dokázal zjednotiť izraelské kmene. Myslenie Ježišových súčasníkov sa uberalo týmto smerom: mať mocného vodcu a pri ňom získať vlastnú moc.

Táto skutočnosť je aktuálna aj v moderných štátoch a demokratických voľbách. Pašie nás však pozývajú odísť z Pilátovho nádvoria a vstúpiť do vlastného života. V súdnej sieni vlastného života je každý predsedom a rozhoduje o tom, kedy, koho a čo uprednostní. A čo je vznešenejšie ako ideál Ježiša Krista?

Záhradník získal vzácnu odrodu jablone. S radosťou vykopal jamu, zalial vodou, zahrabal korienky, udupal jednotlivé vrstvy. Tešil sa z budúcnosti. Keď prišiel o týždeň, zistil, že nejakí vandali mu mladú jablonku zlomili. Vieme si predstaviť jeho vnútorný pocit sklamania.

Ježiš a Barabáš sú rozdielne typy, ale jasne naznačujú, ktorý štýl máme nasledovať.

Nebeský Otec zasadil na tejto zemi najkrajšiu ľudskosť, najkrajšiu sortu – svojho Syna a zmanipulovaný ľud na Pilátovom nádvorí kričal: „Preč s ním“ (Lk 23, 18). Živý pník Boha, osoba Ježiša Krista, zostala zlomená.

Keď niekto zlomí jabloň, akú úrodu môže očakávať? Keď niekto zlomí v sebe prítomnosť Božiu, z čoho bude oberať život? To je omyl a tragédia človeka, že svojím chybným uprednostňovaním, sa posúva nesprávnym smerom. Keď je však prvý v živote Boh, sme na správnej ceste.

Žiaci sa pýtali mudrca na dobro a zlo, čo je správne a čo nie. „Je správne zabiť niekoho, kto chce zabiť mňa? Alebo je to nesprávne?“ Mudrc odpovedal: „Ako to mám vedieť?“ Šokovaní žiaci namietali: „Ako teda máme vedieť odlíšiť správne od nesprávneho, dobré od zlého?“ Vtedy im majster povedal túto vetu: „Kým ste nažive, pre seba samých buďte mŕtvi, a potom konajte, čo chcete, vaše konanie bude správne“ (Mello, A., Minúta múdrosti, 1994).

Kto umŕtvi svoje sebectvo, pochová svoje predstavy a uprednostní to, čo je Božia vôľa, čokoľvek bude robiť, bude dobré. Ježiš a Barabáš sú rozdielne typy, ale jasne naznačujú, ktorý štýl máme nasledovať.