Nechcela šíriť paniku, vyhla sa rečiam o bombe

Informácie z webu vyvolali paniku

Jeden z 1500 planých poplachov varujúcich pred bombovou hrozbou na školách prišiel aj riaditeľke školy v Novej Ľubovni Renáte Chamilovej. Jej snahu zachovať pokoj pokazilo vyhľadávanie informácií na internete.

Aby zbytočne nešírila paniku, v hlásení na evakuáciu sa zámerne vyhla slovu bomba. „Uvedomila som si, že v prvom rade musím ja ostať pokojná a nevysloviť to, čo netreba,“ povedala.

Cieľom bolo zhromaždiť žiakov a učiteľov na jednom mieste. Panika nastala až po tom, čo si deti vyhľadali informácie na internete a začali si šuškať o bombách na školách. Silné emočné prejavy sa vyskytovali najmä u mladších detí. „Jeden chlapček dokonca povedal, že ak by dnes zomrel, máme povedať jeho rodičom, že ich mal rád,“ priblížila situáciu Chamilová.

Páchateľom hrozí trest odňatia slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Pre školy bolo nahlásenie výbušniny v priestoroch novou situáciou. Základné školy nemali presné inštrukcie, ako v takýchto situáciách postupovať. Po hrozbách v Bratislavskom kraji začala polícia kontaktovať aj školy v iných oblastiach, aby sledovali emailové schránky a v prípade výhražnej správy začali s evakuáciou.

Páchatelia v nich skloňovali smrť a propagovali islam. Spomínali aj právo šaría. Polícia začala trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Páchateľom hrozí trest odňatia slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Realita ako z akčného filmu?

Po zistení planého poplachu vyučovanie v Novej Ľubovni pokračovalo. O incidente informovali školy aj rodičov a zároveň ich uistili, že bezpečnosť detí bola prvoradá. Rodičom dali zároveň možnosť prísť si deti vyzdvihnúť skôr, čo mnohí aj využili. Keďže u niektorých detí zaznamenali silnejšie emočné reakcie, ponúkli rodičom možnosť konzultácie so školskou psychologičkou. Zároveň, ako riaditeľka doplnila, všetkým triednym učiteľom dala avízo, aby si celú situáciu ešte raz s deťmi prešli.

Najintenzívnejšiu reakciu zaznamenali u detí, ktoré boli svedkami nedávnej tragédie v Spišskom Podhradí, ktorá si vyžiadala životy troch dospievajúcich dievčat. „Ten kontakt so smrťou v nich bol stále prítomný a zrazu zažili opäť pocit ohrozenia.“

Pre deti bola táto skúsenosť v niečom úplne nová. S doterajšími hrozbami požiaru či záplav deti už prišli do kontaktu a vedeli si ich spojiť s nejakým obrazom. „Hrozba bomby bola pre ne však správa ako z akčného filmu.“

Zistili sme, že nemáme pokrytú jednu miestnosť školským rozhlasom. Tam sa naše hlásenie nedostalo.

K upokojeniu situácie podľa nej veľmi neprispeli ani zábery z médií, na ktorých rodičia objímajú plačúce deti. Neuvedomujeme si, že tie obrázky vidia aj deti a majú na ne vplyv.

Riaditeľka Chamilová na záver priznala, že vďaka tejto skúsenosti sú pripravenejší podobným hrozbám čeliť aj v budúcnosti. „Vďaka tomu, že sme si to nacvičili, vieme, čo máme robiť, ako sa zachovať, kam máme ísť.“

Zároveň sa im podarilo vychytať aj rôzne „muchy“. „Zistili sme, že v rámci školy nemáme pokrytú jednu miestnosť školským rozhlasom. Tam sa naše hlásenie nedostalo. V bežnej realite na takéto veci neprídete.“

Deti sa potrebujú vyrozprávať, niekedy aj vyplakať

Kľúčovú rolu podľa psychologičky Lucie Redayovej zohrali školy a ich spôsob komunikácie. Panika vznikala tam, kde bolo vystrašené aj vedenie. „Nevedeli, čo robiť, ako reagovať a to podnecovalo silné emócie. Tieto zábery sa potom dostali do médií.“

Najlepšie, čo podľa Redayovej mohli rodičia urobiť, bolo následne si s deťmi situáciu prejsť a pritom sa pýtať na ich prežívanie. „Je prirodzené, že ak je dieťa vystrašené, tak plače. Nemali by sme jeho emócie bagatelizovať alebo mu brániť ich prejaviť, ale vytvoriť priestor bezpečia, v ktorom by sa dieťa mohlo upokojiť.“

Nevedeli, čo robiť, ako reagovať a to podnecovalo silné emócie. Tieto zábery sa potom dostali do médi.

Deti, ktorých rodičia vytvorili priestor bezpečia a stability, to podľa slov psychologičky znášali veľmi dobre. V takýchto prípadoch je dôležité, aby bol tým rozvážnym práve dospelý. „V rodinách, kde to rodičia potrebovali sami v sebe spracovať, dochádzalo k vypätým situáciám, ktoré potom museli podchytiť aj odborníci,“ vysvetlila.

Škola, v ktorej pracuje, situáciu zvládla veľmi dobre. „Ako školský podporný tím sa už dlhšie venujeme krízovej intervencii a stabilizačným technikám a teraz sme mali príležitosť si to vyskúšať v praxi,“ vysvetlila.
Ako doplnila psychologička Redayová, do budúcna pre učiteľov pripravujú aj vypracovanie interného manuálu. Cieľom je, aby si osvojili tzv. best practices, ako reagovať, ak by podobná situácia nastala aj v budúcnosti.