Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Najprv treba jasne pomenovať, čo svätosť je a čo nie je a ako vyzerá človek, ktorý sväto žije. Ak by sme robili anketu s touto otázkou, dostali by sme rôzne odpovede: to sú tí, čo sa neprestajne modlia, stále na kolenách, nič nejedia – alebo len plesnivé zemiaky, oči majú obrátené v divnom výraze do neba a nerobia nič z toho, čo bežný človek potrebuje urobiť pre svoju existenciu. Je to však naozaj tak?
Byť svätým je totiž výzvou, ktorú dostal každý pokrstený tým, že sa začlenil do Cirkvi: stať sa Božím synom či dcérou znamená mať v sebe a prejaviť navonok „genetický kód“ rodiny Božích detí a hlavne svojho Otca. A ak tento Otec hovorí: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý,“ (por. Lv 19 ,2) je to otvorená výzva podobať sa mu, bez naplnenia ktorej nepocítime vo svojom vnútri trvalú radosť a pokoj.
Usmernenie, ako na to, nám ponúka aj Ježiš v reči o blahoslavenstvách (Mt 5, 3 – 12) – aby sa nám náhodou nezdalo, že svätí musia byť všetci rovnakí a nudní ako cez kopirák. Teraz nastáva v pravde iná úloha: Vieme, aký je Boh, keď je svätý? A akí sú teda tí, ktorí to už dokázali?
Neexistuje povahová črta, životná danosť alebo osobná situácia, v ktorej by sa svätosť žiť nedala.
Nemusíme osobitne deliť vlastnosti Boha a tých, čo sa s ním už radujú v plnosti – sú totiž identické a veľmi rýchlo ich pomenujeme, ak budeme dôsledne objavovať osobu Boha v Písme a svätých v ich životoch. Ak by sme to urobili, prišli by sme v pravde na jednoduchú odpoveď: Svätosť nie je nič iné ako prinášanie Boha – lásky do všetkého, čím žijem, o čom premýšľam, čo hovorím.
Skúsme teraz prelomiť typické výhovorky, kvôli ktorým sa nám zdá, že svätosť nemôže byť moja šálka kávy:
Predstava, že by ťa svätosť stála čas navyše, je asi najsilnejšia – ale nie je to tak. Svätosť znamená žiť bežne svoj život a vidieť všade prítomného Krista. A ak ho tam nevidíš, prinášať ho svojím postojom.
Rovnako to robila Matka Tereza: pritom jej deň bol nabitý prácou pre chudobných na dlhé hodiny. Jediné, čo mala ako zbraň svätosti v tejto hore povinností bez zastavenia, bola obyčajná láskavosť. Ona sama o tom hovorí jasne: „Kde je láskavosť, tam veľmi rýchlo rastie svätosť. Ešte nikdy som nepočula, žeby láskavé duše zišli z cesty. Svetu chýba predovšetkým nežnosť a láskavosť.“
Čo by to urobilo s tebou a s tvojím okolím, ak by si do všetkého, čo ťa čaká v každom rušnom dni, vkladal práve túto nehu a láskavosť? Čas navyše by to nebol…
Ak si myslíš, že v nebi sú medzi svätými len flegmatickí a pokojní ľudia, trošku ťa potrebujeme uviesť do obrazu. Možno nevieš, ale medzi búrlivákov medzi svätými patrili obaja apoštoli národov, svätí Peter a Pavol, čo rýchlo zistíš z Písma.
No rovnako takým bol aj svätý Hieronym, ktorý mal pri nezhode s inými také výbuchy hnevu, že sa dobrovoľne sám stiahol do samoty, vedomý si svojej neznesiteľnej povahy.
Ani don Bosco nebol z tých pokojných – vie sa o ňom, že nemal problém, bez ohľadu na to, v akej spoločnosti bol, v zápale buchnúť po stole a zvýšiť hlas.
Dôležité však je, aby si dokázal aj takýto prejav postupne korigovať a vedome na sebe pracovať – nakoniec, nielen don Bosco bol všeobecne obľúbený a vážený napriek tejto povahovej črte.
Zdá sa ti nemožné opustiť dobrú hudbu, tanec, vtipy, spoločnosť iba kvôli svätosti? Nič nemusíš meniť! Mnohí zo súčasných svätých by ti jasne povedali: Ostaň taký, aký si!
Chiara Corbella Petrillová bola povestná tým, že sa v ich dome schádzalo mnoho priateľov, ba aj neznámych, na živých stretnutiach s hudbou a so smiechom.
Taký Carlo Acutis sa veľmi rád hral spoločenské hry a stretával s rovesníkmi na debatách, ktoré určite neboli sväté a nudné.
A možno málokto vie o svätej Terézii z Lisieux, že patrila medzi riadnych vtipkárov a nemala problém si v dobrom utiahnuť aj z veľadôstojných pánov. V kláštore boli povestné jej paródie a imitácie niektorých ľudí z jej okruhu.
Kanadské žartíky rád robil aj don Bosco: ako inak by sa vážení páni, ktorí ho nenápadne chceli odviezť do blázinca, ocitli v koči (a nakoniec aj v zariadení) sami?
Dôležité je, aby si ostal v láskavom nastavení srdca a zachoval hranice patričnej úcty. Netreba sa báť byť bezprostredný a veselý.
Aj taký výnimočný človek, akým bol svätý František Saleský, má v tom jasno: „Svätý, ktorý sa nedokáže smiať, nie je žiadny svätý.“
Svätosť nie je nič iné ako prinášanie Boha – lásky do všetkého, čím žijem, o čom premýšľam, čo hovorím.
Ak si už toľkokrát počul na svoju adresu výčitky, čo sa týka tvojej tvrdej hlavy a zdá sa ti v takomto stave nereálne dosiahnuť svätosť, nevzdávaj to!
Bez tejto svätej čnosti (dobre počuješ, treba ju len trošku inak nastaviť) by sme nikdy medzi svätými nemali takých velikánov, ako bol Tomáš Akvinský alebo aj známy apoštol Ríma Filip Neri, o Matke Tereze ani nehovoriac. Jej nekompromisné postoje, navyše v pozícii ženy, cudzinky a mníšky, boli v Kalkate na dôležitých miestach povestne známe. Nebolo toho, kto by pevnosti jej konania odolal.
A určite by sme takých našli viac. Ak ide o tvrdohlavosť v postojoch, konaní, názoroch, treba ich podľa vzoru nielen týchto svätých dobre „prešpikovať“ láskavosťou a nasmerovať na dôležité a podstatné veci života – a výsledok bude hneď citeľný.
Nakoniec, hoci sa to nezdá, tvrdohlavosť každý svätý potrebuje ako soľ. Bez nej totiž ťažko dosiahne cieľ…
Niekedy sa zdá, že svätosť ide úplne mimo teba – máš predsa manžela či manželku, ktorým sú veci týkajúce sa viery úplne ľahostajné alebo ich berú riadne zľahka. Ako ťažko sa potom žije dobré manželstvo, ak každý z nás dvoch má také rozdielne predstavy a tým aj spôsoby, priority a konanie! Dosiahnuť tu dokonalosť sa zdá ako čistý výsmech.
Možno ťa prekvapí, ale rovnakými pocitmi prechádzali aj dve výnimočné svätice: svätá Brigita Švédska a svätá Rita. Prvá z nich bola nešťastná z „neohybnosti“ svojho manžela, ktorý vo vysokom štátnom postavení mal vieru mierne na háku, ovplyvnený svojím prostredím. Brigita musela vynaložiť nesmiernu trpezlivosť a láskavosť, vynachádzavosť a kreativitu, aby svojho manžela udržala vo viere bez tlaku.
Ešte viac si to „užila“ Rita z Cascie: jej manžel v duchu tradícií a riadneho južanského temperamentu nijako nepredstavoval ideál veriaceho manžela a otca, zato veľmi pevne trval a praktizoval napriek Ritiným prosbám a vysvetľovaniu zákony vendety.
A o manželovi legendárnej svätej Moniky ani nehovoriac – celý svoj život žil ako arogantný, pyšný pohan, užívajúci si život po svojom.
Napriek tomu sú tieto ženy na stupni oltára. A ich muži? Síce na poslednú chvíľu, ale predsa len odišli v prijatí Boha. Prečo asi?
Ako otcovia a mamy si často hovoríme, že nemôžeme na svätosť ani pomyslieť. Sústavné spory a náročné situácie s deťmi, predovšetkým s dospelými, nás stoja veľa a sme si vedomí, ako často zlyhávame v láskavosti, v spôsobe komunikácie a potom aj v činoch. Ako by Boh chcel mať takýchto v nebi? No sú tam aj takí!
Svoje by vedeli povedať o ťažkostiach výchovy takí manželia Martinovci – teda rodičia svätej Terezky a čoskoro aj jej ďalšej sestry, ktorá je v procese blahorečenia. Ak by sa mal merať index neposlušnosti a tvrdohlavosti detí, dievčatá Martinové by ho s prehľadom vyhrali. O Pavlíne, staršej sestre Terezky, sa vie, že bola vyhodená kvôli nevhodnému správaniu z viacerých škôl vrátane tej, ktorú viedla jej teta.
Svoje o ťažkostiach s deťmi vie aj svätá Brigita Švédska, ktorej syn v čase, keď ona hovorila s pápežom v Ríme, povymetal lokality s ľahkými ženami – a výčitky svedomia mal také, že sa bál, nie prvý raz, ísť k sviatosti zmierenia.
Martinovci vychovali dcéry, ktoré boli darom pre svet vtedy aj teraz, svätej Brigite dala Matka Božia jasne vedieť, že jej syn nie je zatratený. Ťažkosti s výchovou a sprevádzaním našich detí sú teda výborným prostriedkom, ako sa stať svätým…
Aj ty si takto vieš povzdychnúť? Nevieš pekne rozprávať ani strhávať svojou charizmou, nepripadáš si niečím zaujímavý, nemáš v sebe takú silu, aby si kvôli viere šiel na misie či do vojnových zón ošetrovať zranených a nebál sa stratiť svoj život pre službu Bohu. Jednoducho si žiješ svoju obyčajnosť tam, kde si, a prídeš si ako adept na svätosť úplne odpísaný.
Určite ťa poteší, že aj takí sú v nebi – rovnako ako svätý vrátnik Konrád z Parzhamu alebo Andrej Besset z Montrealu. Ten druhý s úsmevom povedal: „Posadili ma ku dverám a sedel som tam celý život.“ Kým hodiny sedel na vrátnici v škole, modlil sa nekonečne dlhé modlitby za tých, ktorí to potrebovali. Neskôr mu dovolili postaviť blízko vrátnice Kaplnku svätého Jozefa a zrazu sa práve tu začali diať početné zázraky. Andrej bol však natoľko skromný, že úspech vyslyšania v modlitbe nepripisoval sebe, ale svätému Jozefovi, ktorého si veľmi ctil.
A svätý Konrád? Na vrátnici kláštora určite nemal príležitosť robiť výnimočné veci. No vždy bol usmiaty, pokojný a láskavý voči každému. Dokonca keď sa ho nejakí uličníci pokúšali „testovať“, koľko jeho trpezlivosť a láskavosť zvládne, a zvonili mu niekoľkokrát po sebe, nedostali ho… K okienku vrátnice stále prišiel ten istý Konrád, síce šuchtavým, unaveným krokom, ale so širokým úsmevom a s pokojom.
Aj medzi svätými boli profesionáli: Gianna Beretta Mollová bola výbornou lekárkou, Luigi Beltrame Quatrochi uznávaným advokátom a bez Hildegardy z Bingenu by sme prišli o mnohé rady v oblasti prírodnej celostnej medicíny.
… a platiť účty tiež z niečoho treba plus rád by som bol profesionálom vo svojej oblasti. To je pravda, patrí to k zodpovednosti za náš život. Je teda svätosť z tohto vylúčená? Nie! Stačí sa pozrieť na profesionálov z radov svätých.
Gianna Beretta Mollová bola výbornou lekárkou a mala také renomé, že ju rešpektovali tak v odborných, ako aj laických kruhoch.
Louis a Zelia Martinovci boli podnikateľmi: Zelia mala prosperujúce čipkárstvo, zákazky jej chodili až z vysokých spoločenských kruhov z Paríža, dokonca aj tam mali svoj obchod. Louis začínal ako hodinár, no napokon sa napriek úspechu vo svojom fachu rozhodol ostať ako „manažér“ manželkinej firmy, kvôli čomu bol často na cestách. Svoje podnikanie však viedli v takom duchu viery, že ich zamestnanci sa cítili ako členovia rodiny a tak boli aj oceňovaní.
Ani v súčasnosti nie je problém nájsť takýchto profesionálov z radov svätých: Luigi Beltrame Quatrochi bol uznávaným advokátom a jeho manželia Maria Corsini spisovateľkou. Dokonca počas vojny po doplnení vzdelania jazdila s pojazdnou ambulanciou.
Skvelým, rešpektovaným právnikom a štátnikom bol aj Tomáš Morus a bez Hildegardy z Bingenu by sme prišli o mnohé rady v oblasti prírodnej celostnej medicíny tela a duše.
Ak ti svätosť príde ako obmedzovanie sa dokonca aj v tom, čo ťa teší a baví, nemáš pravdu! Aj tu sú príklady tých, ktorí už sú vo večnosti, a napriek tomu aj svoj výnimočný dar v koníčkoch či záľubách bol pre nich a okolie požehnaním.
Pier Giorgio Frassati bol vášnivým turistom, Carlo Acutis mal rád internet a Jánovi Pavlovi II. vďačíme za mnoho divadelných hier, napríklad za titul Klenotníkov obchod.
Botanika a objavovanie prírody boli vášňou pre svätého Alberta, ktorý sa nielen stal odborníkom v tejto oblasti, ale dokonca je vyhlásený za patróna vedcov. Pritom objavovanie tajomstiev prírody nebolo jeho „pracovnou činnosťou“, iba záľubou.
Prostredníctvom svojich záľub nielen títo svätí objavovali Božiu krásu a delili sa o ňu s inými. Čo ti bráni robiť to tak tiež?
Máš toho veľa, utekáš z jedného do druhého: z domu a z rodiny do práce, šoféruješ, pracuješ, dávaš sa, potom zas domov k deťom, manželovi, povinnostiam. Kedy sa modliť tak ako svätí, aby si vládal žiť? Ani tu nie je problém.
Už svätý Benedikt hovoril: Modli sa a pracuj! Teda rob to spolu, pretože aj práca sa môže stať modlitbou, stačí, ak jej dáš krátky úmysel a zmysel. Nech ideš robiť čokoľvek, stačí povedať na začiatku toho, čo ťa čaká: „Bože, buď so mnou v tomto, čo je predo mnou… Pomôž mi, daj mi nápad, chuť… Nech je to na tvoju slávu…“
Je to pár slov, ktoré zmenia naše nastavenie a netrvajú dlho. Stačí pokojne pomenovať situáciu, komunikovať s Bohom (a možno aj uprostred práce, keď sa niečo pokazí). Dôležitejšie je žiť v Božej prítomnosti celým srdcom, nie viesť dlhé modlitby kvôli pocitu, že som Bohu dal extra veľa času bez srdca.
Ak máš výčitky (možno skryté) kvôli tomuto „neduhu“, netráp sa! Áno, boli svätí, ktorí sa veľa obetovali, odriekali si, postili sa, ľahko prijímali bolesť a utrpenie. No boli aj iní, takí ako ty. Neveríš?
Začneme trebárs od cirkevnej celebrity, učiteľa Cirkvi svätého Tomáša Akvinského. Vieš o ňom, že bol poriadnym gurmánom a miloval jedlo?
Alebo taká Gianna Beretta Mollová – kto by povedal, že milovala módu a rada si nechávala šiť nové modely šiat podľa módnych časopisov, ktoré jej z početných ciest vždy priniesol manžel?
Možno si zachytil meno Fulton Sheen – tento americký biskup je v procese blahorečenia. Tí, ktorí majú voči nemu výčitky, pomenovali svoje výhrady jasne: Fulton bol vždy veľmi pekne oblečený, dobre upravený, učesaný a rád jazdil v dobrých autách. Ba aj jeho stolovanie bolo vždy ako z magazínu.
Zdá sa však, že u všetkých troch to odrážalo ich vnútro a prežívanie s Bohom a na stav ich svätosti nemalo žiadny dosah. Skús to aj ty tak!
Milosť totiž predpokladá prirodzenosť – a ak je svätosť výsledkom Božej milosti, rovnako musí stáť na tom, čo je v nás prirodzené, ľudské, blízke. V každom prípade to znamená, že neexistuje povahová črta, životná danosť alebo osobná situácia, v ktorej by sa svätosť žiť nedala.
Vidno to aj na svätých pred našimi očami. A ak to oni dokázali, prečo nie aj ty?
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
