Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Známy austrálsky herec a autor Frederick Matthias Alexander raz povedal, že „ľudia nerozhodujú o svojej budúcnosti, ale o svojich zvykoch a tie rozhodujú o ich budúcnosti“. To, ako bude vyzerať tá naša, môžeme ovplyvniť už dnes, a to desiatkami drobných rozhodnutí, ktoré počas dňa spravíme. Jedným z nich môže byť začlenenie návykov sv. Ignáca do svojej dennej rutiny. Môžu sa stať skvelým nástrojom na získanie väčšej vnútornej stability a duchovnej odolnosti.
V súčasnom uponáhľanom svete je čas stále vzácnejšou komoditou. Aby nám len tak nepretiekol pomedzi prsty, je dôležité, aby sme si ho dokázali ustrážiť. Spôsob, akým budeme tráviť svoj čas, sa totiž napokon prejaví v tom, ako budeme myslieť a konať. Preto je také dôležité rozhodnúť sa, či svoj voľný čas venujeme skrolovaniu na sociálnych sieťach alebo modlitbe a meditácii. Táto voľba je len na nás. Nemusí ísť pritom o dlhý čas. Už len úmysel vyhradiť si pár minút dňa, v ktorých venujeme celú svoju pozornosť Bohu, robí veľký rozdiel v tom, ako vyzerá náš deň a napokon i celý náš život.
Modlitba nie je ničím iným ako dôverným rozhovorom medzi priateľmi; znamená to, že si nájdeme čas, aby sme boli sami s tým, o ktorom vieme, že nás miluje.
Svätý Ignác považoval modlitbu za čistý Boží dar. Za niečo, čo skôr prijímame, než niečo, čo robíme. V dialógu modlitby je Boh vždy prvý, kto hovorí. On je ten, kto začína rozhovor a vyzýva nás k odpovedi. Časom sa modlitba prejavuje ako stále hlbšie spojenie s Kristom a praktická starostlivosť o druhých, ktorá z tohto vzťahu vyplýva. Podľa sv. Terézie z Avily nie je modlitba ničím iným ako dôverným rozhovorom medzi priateľmi; znamená to, že si často nájdeme čas, aby sme boli sami s tým, o ktorom vieme, že nás miluje.
Existujú rôzne formy modlitby, ako napríklad hovorená modlitba, meditácia, imaginatívna modlitba či modlitba so Svätým písmom. Nech sa už rozhodneme pre akúkoľvek z nich, najdôležitejšie je, aby sa stala pevnou súčasťou našej každodennej rutiny.
Keďže sa moderný svet stále vzďaľuje od hodnôt a skutočnej krásy, čoraz viac priestoru sa vytvára pre jej klamné a povrchné substitúcie.
„Krása je tajomná a desivá zároveň. Bojuje v nej diabol s Bohom a bojiskom je ľudské srdce,“ napísal vo svojom najslávnejšom románe Bratia Karamazovovci F. M. Dostojevskij. Vytvorenie si návyku zušľachťovania vnútorného zraku na vnímanie krásy je to, čo súčasná spoločnosť zúfalo potrebuje. Keďže sa moderný svet stále vzďaľuje od hodnôt a skutočnej krásy, čoraz viac priestoru sa vytvára pre jej klamné a povrchné substitúcie. Bezduchosť našich veľkomiest alebo okázalá a pominuteľná monotónnosť popkultúry odhaľujú túžbu ľudí po niečom skutočne hodnotnom. To, po čom túžime, je byť preniknutí krásou, ktorá podnecuje srdce k vyšším veciam.
Spolu s pravdou a dobrom je krása transcendentálna, čo znamená, že je to vlastnosť, ktorá presahuje obyčajné a odhaľuje božské. Veríme, že Boh má tieto vlastnosti nielen ako atribúty, ale že je nimi vo svojej podstate a bytí. Každé stretnutie s dobrom, pravdou a krásou je preto stretnutím so stopami Boha.
Či už ide o kontempláciu krásy v prírode, alebo o čas strávený s umením či poéziou, každodenné vedomé stretnutie s krásou pomáha vyrovnať to, čo je v nás krivé, a prekvapivo posilňuje dušu. Na konci článku nájdete niekoľko hudobných, filmových a literárnych titulov, ktoré, ako hovorí Benedikt XVI., ponúkajú niečo, „čo sa dokáže dotknúť srdca, odovzdať posolstvo a povzniesť dušu“.
Láska by sa podľa svätého Ignáca mala prejavovať skôr skutkami ako slovami. Inšpiráciou pri pestovaní tohto návyku môžu byť skauti, ktorí sa zaväzujú vykonať každý deň aspoň jeden dobrý skutok. Snažia sa urobiť skutok lásky alebo malú službu nad rámec svojich každodenných povinností, aby sa formovali v štedrosti. Keby tak všetci kresťania nasledovali tento príklad!
Zastavenie sa na ceste k cnosti znamená začiatok na ceste k neresti.
Písmo hovorí, že láska zakrýva množstvo hriechov a je výťahom k svätosti, ale treba ju praktizovať. Vytvoriť si zvyk vykonať jeden skutok lásky „navyše“ každý deň je kľúčom k rozvoju svojich altruistických svalov. Začnime tým, že budeme mať na zreteli túto myšlienku alebo zámer, a príležitosť sa potom naskytne sama. Či už to bude služba v nejakej charitatívnej organizácii formou pomoci starým, chorým či opusteným, alebo drobné skutky lásky blížnym, najdôležitejší bude postoj nášho srdca a odhodlanie cvičiť sa v cnosti. Ako totiž hovorí sv. Gregor z Nyssy: „Zastavenie sa na ceste k cnosti znamená začiatok na ceste k neresti.“
Hovorí sa, že z duchovného čítania sa zrodil nejeden svätec. Niekoľko chvíľ, ktoré mu každý deň venujeme, prinesie svoje ovocie. Pri tomto návyku je spomedzi všetkých ostatných obzvlášť dôležité nezobrať si príliš veľké sústo, pretože hodnota nespočíva v množstve, ale v kvalite. Z tohto dôvodu sa odporúča vyhradiť si vo svojom dennom režime desať minút na kvalitnú duchovnú literatúru a v rámci tohto času zatiahnuť na hlbinu v dielach veľkých autorov. Hoci sa tento čas môže líšiť v závislosti od konkrétneho človeka, jeho dispozície a charakteru knihy, kľúčové je odhodlanie a sústavné dávkovanie duchovného čítania, ktoré môže v priebehu času uskutočniť transformáciu, o ktorú sa snažíme.
Svätý Ignác si počas svojho života všímal pôsobenie dobrých a zlých vnuknutí, ktoré ovplyvňovali jeho myšlienky, postoje a konanie. Preto aby dokázal správne rozlišovať svoje vnútorné pohnútky a skutočné motívy svojho konania, robil si pravidelné spytovanie svedomia, ktoré nazval examen. Posledných 10-15 minút dňa odporúča utiahnuť sa do ticha a zamerať svoju pozornosť na „upratanie si“ v podkroví svojho vnútra. Ignác vypracoval niekoľko jednoduchých krokov, ako si examen vykonať, ktoré môžu poslúžiť aj ako inšpirácia na našej ceste.
Je zrejmé, že ak tomuto návyku nevenujeme dostatočnú pozornosť, pravdepodobne sa odsudzujeme na nekonečné cykly opakovania rovnakých chýb.
Na začiatku odporúča poďakovať Bohu za všetky dobrodenia, ktoré sme počas dňa dostali, následne poprosiť o milosť uvedomiť si všetky hriechy a zlyhania, ktorých sme sa dopustili, prejsť si jednotlivé okamihy svojho dňa a zamyslieť sa, čo bolo za našimi neregulovanými emóciami, čo nám spôsobilo vnútorný nepokoj. Svätý Ignác odporúča odovzdať všetky tieto slabosti Bohu a požiadať o odpustenie a napokon si vzbudiť úmysel vykročiť do nového dňa s odhodlaním na zmenu. Je zrejmé, že ak tomuto návyku nevenujeme dostatočnú pozornosť, pravdepodobne sa odsudzujeme na nekonečné cykly opakovania rovnakých chýb.
Skôr ako sa pustíme do aplikovania týchto princípov od sv. Ignáca do svojho života, je dôležité mať na pamäti, že je lepšie ich dávkovať postupne. Ak by sme sa pokúšali zabehnúť maratón bez toho, aby sme predtým absolvovali tréning na niekoľkých kratších úsekoch, zbytočne by sme sa „prepálili“ a s najväčšou pravdepodobnosťou by sme to predčasne vzdali. Vymyslime si realistický a dlhodobo udržateľný plán, ako tieto návyky do svojho života začleniť a výsledky sa skôr či neskôr dostavia.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
