Obchodovanie s deťmi: Najväčším rizikom je rodina, ktorá ubližuje vlastnému dieťaťu (rozhovor)

V rozhovore sa dozviete:
– nakoľko sa záchranným zložkám na Slovensku darí v odhaľovaní prípadov obchodovania s deťmi,
– aké sú najväčšie prekážky v identifikácii obchodovania s deťmi na čiernom trhu,
– o spôsoboch, ako možno predchádzať a zabrániť zneužívaniu detí,
– o stratégiách a programoch, ktoré Odbor prevencie kriminality na Slovensku uplatňuje na prevenciu obchodovania s deťmi na čiernom trhu a poskytnutie pomoci pre nich.

Majú štatistiky obchodovania s deťmi na Slovensku za posledných päť rokov stúpajúcu alebo klesajúcu tendenciu? 

Vzhľadom na citlivosť a komplexnosť témy obchodovania s deťmi, ako aj rôzne faktory ovplyvňujúce nahlásenie a registráciu prípadov môže byť ťažké určiť presnú tendenciu. Mohlo by sa zdať, že za posledných päť rokov narástol počet detských obetí, ale ten bol pravdepodobne aj v minulosti vysoký.

Úspechom posledných rokov je to, že sa zvýšila ich identifikácia. Ročne je na Slovensku identifikovaných 11 až 14 detí, ktoré sa stali obeťami obchodovania, s dospelými je to približne 50 obetí, ale v skutočnosti je oveľa viac neidentifikovaných obetí, ktoré doposiaľ nik nenahlásil. 

Pripisujete tento úspech väčšej osvete boja proti obchodovaniu s deťmi, ktorú robíte po celom Slovensku v rámci aktivít Odboru prevencie kriminality?  

Úspešnosť odhaľovania závisí od mnohých faktorov vrátane dostupnosti a efektívnosti mechanizmov na ochranu obetí, ostražitosti verejnosti a efektivity práce orgánov činných v trestnom konaní. Zlepšenie interdisciplinárnej spolupráce a medzinárodnej kooperácie je kľúčové pre zvyšovanie úspešnosti v identifikácii a ochrane obetí.

Samozrejme, napomáhajú to nielen naše osvetové aktivity, ale aj aktivity polície, iných rezortov, škôl, mestských a obecných polícií, samospráv, ale aj občianskej spoločnosti. Pravdepodobne preto máme vyššiu odhaliteľnosť takýchto skutkov. Efektívnejšie pracujeme s tými, ktorí to môžu nahlasovať. Po intenzívnej komunikácii s príslušníkmi polície, ministerstvom školstva a odbormi sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany, ministerstvom práce a ďalšími sa nám úspešne darí identifikovať väčší počet obetí. 

Významným problémom je strach obetí alebo ich rodín pred nahlásením zločinu kvôli hrozbe odplaty zo strany páchateľov.

Čísla, ktoré ste spomenuli, vychádzajú z prípadov dokázaných, konkrétnych identifikovaných detí ako obetí. Koľko odhadujete, že je tých nevypátraných, o ktorých hovoríte, že ich je oveľa viac?

Odhad počtu neidentifikovaných obetí obchodovania s deťmi je náročný kvôli skrytej povahe tohto trestného činu a kvôli obavám obetí alebo ich rodín pred nahlásením.

Hoci existujú teórie prevencie, ktoré poukazujú na to, že ak je niečo známe, tak toho neznámeho je štyri až sedemkrát viac, v tomto prípade sa to ťažko odhaduje. Sú to teórie, ktoré vám neviem nijako potvrdiť. A ak by to niekto vedel, znamenalo by to, že vie o ostatných obetiach – teda je povinný to nahlásiť, čiže už by boli obete zaradené medzi identifikované. 

Aj keď je veľmi zložité odhadovať počet neidentifikovaných obetí, nemôžeme sa uspokojiť s konštatovaním, že ide „len“ o toľko prípadov, ktoré sú ročne identifikované. Musíme rátať s tým, že ich je viac a možno oveľa viac. Preto je dôležité byť ostražití vo svojom okolí a nebáť sa zastať si detí.

Naznačili ste, že strach môže ľudí odradiť od nahlásenia takéhoto trestného činu. Aké sú ďalšie najväčšie prekážky, ktorým musíte čeliť v prevencii a identifikácii obchodovania s deťmi?

Medzi hlavné prekážky patrí skrytá povaha trestnej činnosti. Ale niekedy aj slabý záujem informovať o tom políciu. Najväčším rizikom je rodina, ktorá ubližuje vlastnému dieťaťu. Tam je identifikácia zložitá, keďže členovia rodiny tento trestný čin všemožne kryjú, keďže sami seba chránia pred stíhaním.

Významným problémom je strach obetí alebo ich rodín pred nahlásením zločinu kvôli hrozbe odplaty zo strany páchateľov.

Ďalšou prekážkou je nedostatok informovanosti a vzdelania v spoločnosti o tejto problematike. Za týmto účelom sme pripravili pomocný materiál pre jednotlivé autority, či už v oblasti školstva, samospráv a jednotlivých organizácií. Ktokoľvek si ho môže prečítať, stiahnuť, vytlačiť a používať. Rozposlali sme ho aj našim partnerom, ktorých máme na Slovensku viac ako deväťtisíc.

Najviac ma znepokojuje prevalencia týchto trestných činov a sofistikované metódy, ktorými páchatelia manipulujú a vykorisťujú deti. 

To sú vážne dôvody, ktoré môžu vyvolávať ďalšie obavy. Čo vás najviac znepokojuje v týchto súvislostiach?

Najviac ma znepokojuje prevalencia týchto trestných činov a sofistikované metódy, ktorými páchatelia manipulujú a vykorisťujú deti. Znepokojuje ma tiež niekedy spomínaný nedostatočný záujem o informovanie sa zo strany verejnosti a nedostatky v systéme detekcie a ochrany obetí, čo umožňuje, že niektoré prípady sú pravdepodobne nenahlásené, a preto nevyriešené.

Ale dá sa to zmeniť. Ako môžeme predchádzať takýmto zvrhlým trestným činom, ako je obchodovanie s deťmi na čiernom trhu vo všetkých jeho formách?

Predchádzanie obchodovaniu s deťmi a iným formám ich zneužívania vyžaduje viacvrstvový prístup vrátane neustáleho záujmu o zdokonaľovanie legislatívy, zlepšovanie spolupráce medzi orgánmi činnými v trestnom konaní na národnej a medzinárodnej úrovni a verejnosťou, zvyšovanie povedomia a vzdelávania v spoločnosti o rizikách a signáloch zneužívania. 

Dôležité je tiež podporovať rodiny v núdzi, zlepšovať ekonomické podmienky a prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, ako aj poskytovať efektívnu ochranu a podporu obetiam.

Máme povinnosť oznámiť a prekaziť trestný čin. V opačnom prípade sa vystavujeme riziku, že môžeme byť jeho spolupáchateľmi.

Ak chceme dosiahnuť nejakú väčšiu zmenu, platí, že všetci by sme mali začať najskôr od seba. Ako môže každý jeden z nás prispieť k tejto celkovej zmene a chrániť deti pred týmito zločinmi?

Informovanosťou. Zodpovednosťou v rodičovstve, to je kľúčové. Ako rodičia musíme byť aj ochotní a naklonení k tomu, aby deti takéto informácie získali a primerane veku sme ich svojim deťom sprostredkovali. 

A nebáť sa, aj keď to nie je vždy jednoduché, oznamovať takéto trestné činy, ak máme podozrenie vo svojom okolí, na pracovisku či v škole. A jednoznačne volať políciu. V opačnom prípade sa vystavujeme tomu, že aj my sami môžeme byť spolupáchateľom takéhoto trestného činu.

To je ďalšia dôležitá vec. Často si nemusíme uvedomovať vážnosť svojej zodpovednosti za neoznámenie a neprekazenie trestného činu. Aké skutočnosti sú rozhodujúce v tomto prípade?

Máme povinnosť oznámiť trestný čin, ak sme sa hodnoverným spôsobom dozvedeli, že niekto takýto trestný čin spáchal. A máme povinnosť prekaziť trestný čin, ak sme sa dozvedeli, že niekto takýto trestný čin pácha alebo sa pripravuje ho spáchať. 

V prípade obchodovania s deťmi ide väčšinou o trestné činy proti slobode – napríklad obchodovanie s ľuďmi § 179 TZ, pozbavenie alebo obmedzovanie osobnej slobody § 181 a § 182, zavlečenie do cudziny § 187 a iné, tiež trestné činy proti ľudskej dôstojnosti – znásilnenie § 199, sexuálne násilie § 200, sexuálne zneužívanie § 201 a § 202 ods. 3; a tiež trestné činy proti iným právam a slobodám ako – výrobu a rozširovanie detskej pornografie § 368; a mnohé ďalšie.

Aký hrozí trest za neoznámenie a neprekazenie trestného činu?

Trest závisí od okolností; všeobecne za oba trestné činy hrozí trest odňatia slobody až na tri roky.

Toto bolo veľké memento pre nás všetkých, aby sme boli viac všímaví na deti v svojom okolí a odvážni v pomoci pre ne. Prejdime k odborníkom. Spomenuli ste spoluprácu Odboru prevencie kriminality MV SR so školami, v ktorých organizujete prednášky. Ako táto spolupráca prebieha? Vy im ponúkate školenia alebo, naopak, školy volajú vás? 

Keď sme v roku 2019 spúšťali túto službu, oslovovali sme subjekty. Nerobíme prednášky len pre školy, ale aj pre dospelú populáciu a seniorov. Dnes nás volajú a my sa musíme v rámci kapacít rozhodnúť, kam môžeme ísť. Potenciál na tieto aktivity je obrovský. Rozhodujúca je početnosť trestnej činnosti v danej lokalite, počet obetí, ktorým sme sa venovali v danej lokalite. Nemôžeme vyhovieť všetkým naraz. Snažíme sa postupne, aj keď sa nedá vyjsť všetkým v ústrety.

Preto realizujeme vzdelávacie aktivity pre jednotlivé autority, nielen pre zraniteľné skupiny, ale aj pre ľudí, ktorí s nimi pracujú. Napríklad komunikujeme s riaditeľmi škôl pri ochrane mäkkých cieľov, vzdelávame učiteľov v oblasti obchodovania s ľuďmi – chceme im odovzdať maximum nástrojov, všetky naše skúsenosti a pomocné materiály, aby vedeli rozlíšiť problém súvisiaci s kriminalitou a ako postupovať pri jeho riešení; a to aj z pohľadu oznamovania trestného činu. A ponúkame im možnosti obrátiť sa na naše informačné kancelárie a, samozrejme, na policajný zbor, čo je kľúčové.

Tiež vzdelávame príslušníkov policajného zboru na komunikáciu s rôznymi zraniteľnými obeťami, komunikujeme so sociálnoprávnou kuratelou, s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, s ktorým spoluorganizujeme rôzne aktivity.

Keď sa na vašu činnosť pozrieme systémovo, aké sú hlavné stratégie a programy, ktoré Odbor prevencie kriminality na Slovensku uplatňuje na prevenciu obchodovania s deťmi na čiernom trhu a poskytnutie pomoci pre nich? 

Zameriavame sa na širokú škálu stratégií a programov vrátane vzdelávania a zvyšovania povedomia, poskytovania priamej podpory a ochrany obetiam, spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní na identifikácii a stíhaní páchateľov a medzinárodnej spolupráce na delenie sa o informácie a osvedčené postupy. Dôležitá je aj práca na legislatívnych zmenách s cieľom posilniť ochranu detí a zlepšiť nástroje na boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi 0800 800 818 slúži aj pre ľudí, ktorí sa chcú oboznámiť s problematikou obchodovania s ľuďmi, alebo si overiť pracovnú ponuku, či je legálna. 

Môžete niektoré z nich aj konkrétne vymenovať?

Strategicky máme prijatý Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2024 až 2028, Program podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, ktorý je pre akúkoľvek obeť, ktorá sa doň nahlási, bezplatný.

Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi 0800 800 818 slúži nielen pre obete trestných činov, ale pre všetkých, ktorí sa chcú oboznámiť s touto problematikou. Zároveň slúži pre občanov, ktorí si chcú overiť nejakú pracovnú ponuku, či je legálna. 

Pri realizácii spolupracujeme aj s mimovládnym sektorom, konkrétne v týchto prípadoch so Slovenskou katolíckou charitou a Gréckokatolíckou charitou, ako aj s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) a ďalšími partnermi, ktorí majú v tejto oblasti dlhodobé skúsenosti.

Informačné kancelárie, ktorých je na Slovensku momentálne 16, sídlia v krajských mestách a vybraných okresných mestách  – vždy na mieste klientskych centier. 

Ktoré z metód a programov považujete vo svojej praxi za najúčinnejšie? 

Medzi najúčinnejšie metódy patrí multidisciplinárny prístup, ktorý zahŕňa vzdelávanie a zvyšovanie povedomia, vytváranie bezpečných kanálov pre nahlásenie podozrení, podporu a ochranu obetí, ako aj presadzovanie práva a trestné stíhanie páchateľov. 

A programy zamerané na znižovanie chudoby, zlepšenie prístupu k vzdelávaniu a posilnenie rodinných väzieb tiež prispievajú k prevencii. Efektívne môžu byť aj kampane na sociálnych sieťach a v médiách, ktoré zvyšujú informovanosť o tejto problematike.

Spomenuli ste spoluprácu s charitami. S akými ďalšími orgánmi a organizáciami spolupracujete na boji proti obchodovaniu s deťmi a akým spôsobom?

Spolupráca zahŕňa výmenu informácií a koordináciu akcií s domácimi a medzinárodnými orgánmi činnými v trestnom konaní, neziskovými organizáciami a vedeckými a vzdelávacími inštitúciami. 

Pracujeme aj s medzinárodnými organizáciami ako UNICEF, Interpol a Europol, aby sme zlepšili globálne úsilie v identifikácii a ochrane obetí, ako aj v stíhaní páchateľov. 

Podporujeme tiež vývoj a implementáciu spoločných vzdelávacích programov a osvetových kampaní zameraných na prevenciu obchodovania s deťmi.

Môžete nám priblížiť niektoré príklady spolupráce s medzinárodnými organizáciami a inštitúciami pri riešení týchto problémov? 

Ide o spoluprácu na viacerých úrovniach. V rámci policajného zboru cez Interpol, Europol a bilaterálnu medzinárodnú spoluprácu prebieha identifikácia páchateľov, spoločné vyšetrovacie tímy. V rámci prevencie kriminality máme Európsku sieť prevencie kriminality, kde s ostatnými krajinami EÚ riešime spoločné výzvy a témy. 

Nedávno sme takto spolupracovali vo vzťahu k ukrajinským odídencom, ktorí prichádzali na Slovensko vo veľkých počtoch počas vojenského konfliktu najmä v roku 2022. Informovali sme ich, že prichádzajú do bezpečnej krajiny, ale nech si dávajú pozor, aby na nich niekto pod zámienkou ponuky práce alebo ubytovania nechcel spáchať trestný čin podvodu, prípadne obchodovania s ľuďmi. To sme komunikovali priamo na hraniciach s niekoľkými mimovládnymi organizáciami, aj medzinárodne s okolitými krajinami, aby sme na to spoločne dávali pozor. Išlo o veľmi rizikové a oslabené osoby, často dámy s deťmi.

Reálne príbehy detských obetí posilňujú odhodlanie a záväzok k práci na prevencii kriminality, identifikácii a ochrane obetí a stíhaniu páchateľov.

S mimovládnymi organizáciami sme spolupracovali aj v jednotlivých veľkokapacitných centrách. Dnes sme ukotvení aj v takzvanom kontingenčnom pláne pre prípad, ak by sa situácia na Ukrajine zhoršila a prílev odídencov by bol znova veľký – veľkokapacitné centrá by sa znova otvorili. Priamo v nich, pri vybavovaní ubytovania, budeme k dispozícii, ako sme aj boli pred dvoma rokmi.

Na internete sme v tom čase mohli nájsť veľa informácií aj v týchto súvislostiach. Identifikovali ste v tom čase nejaké prípady obchodovania s deťmi?

Nie, neidentifikovali sme žiadnu obeť obchodovania s ľuďmi. To však neznamená, že také nie sú. Len nie sú identifikované. Existuje veľa dôvodov, prečo to tak nie je. Často je obeť identifikovaná s odstupom času, nepodarí sa ju identifikovať hneď v zárodku.

Práca s detskými obeťami obchodovania musí byť náročná aj na psychiku. Ako tieto hrozné príbehy detských obetí ovplyvnili pohľad na túto problematiku ľudí v záchranných zložkách?

Nemožno sa tomu poddať, hoci to nie je ľahká vec. Práve preto sme pre kolegov, ktorí pracujú v informačných kanceláriách, zriadili psychologickú podporu pre nich samotných. Pretože za nimi nechodia ľudia s radosťou sa pochváliť, že sa im niečo podarilo, naopak – chodia za nimi väčšinou s vážnymi problémami a hľadajú u nich pomoc, podporu, oporu. Pracovník informačnej kancelárie má byť nastavený tak, aby bol odhodlaný s tým niečo urobiť. Vopred mu vysvetlíme všetky postupy, informujeme ho o možnostiach, ale aj o rizikách. 

V prípade identifikovania alebo podozrenia z páchania trestného činu musíme v zmysle Trestného zákona Trestného poriadku potom komunikovať s políciou. O tom všetkom informujeme obete. Informujeme o možnostiach predbežných opatrení, poskytujeme rôzne dôležité kontakty a sprostredkovávame potrebné pomáhajúce služby.

Reálne príbehy detských obetí posilňujú odhodlanie a záväzok k práci na prevencii kriminality, identifikácii a ochrane obetí a stíhaniu páchateľov. Poukazujú na potrebu zvýšenej ostražitosti, vzdelávania a spolupráce medzi rôznymi inštitúciami a organizáciami, aby sa predišlo týmto činom a poskytlo potrebné opatrenie a podpora obetiam.

Prejdime na záver ešte k legislatíve. Aké sú najdôležitejšie legislatívne opatrenia, ktoré by mali byť prijaté na posilnenie ochrany detí pred obchodovaním na čiernom trhu? 

Legislatíva je aktuálne dostačujúca s tým, čo poskytuje. Ide o bežný štandard, ktorý je aj v zahraničí. Sme v kontakte so zahraničnými partnermi; ak by vznikla potreba niečo v našej legislatíve upraviť, budeme konať prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR. Nateraz nepotrebujeme niečo urýchlene ani radikálne meniť. Podstatná je ochota nahlasovať takéto trestné činy a prekaziť ich. 

Navrhli by ste nejaké opatrenia na zlepšenie spolupráce medzi vládou, neziskovým sektorom a súkromným odvetvím v boji proti obchodovaniu s deťmi?

Kľúčové legislatívne opatrenia zahŕňajú zavedenie prísnejších trestov pre páchateľov a neustále zvyšovanie štandardu ochranného rámca pre obete. Za účelom kvalitnej spolupráce medzi rôznymi sektormi máme vytvorenú multidisciplinárnu expertnú skupinu a regionálne platformy pre výmenu informácií a koordináciu akcií a preventívnych a osvetových programov. 

Boj proti obchodovaniu s ľuďmi vrátane detí zostáva prioritou a vyžaduje si neustálu pozornosť, spoluprácu a úsilie zo strany všetkých kompetentných, ale aj nás jednotlivcov, ako aj celého spoločenstva. Zlepšenie vzdelávania, zvyšovanie informovanosti a ochota pomáhať sú kľúčové v boji proti tomuto fenoménu.