Preventista Jozef Halcin: Sexuálni predátori vyvíjajú na deti strašné psychické tlaky (rozhovor)

Jozef Halcin
Jozef Halcin. Foto: Adam Rábara / Nové mesto
Prinášame vám druhý zo série troch ŤAŽKÝCH KRIMI-rozhovorov, v ktorých riaditeľ Odboru prevencie kriminality MV SR Jozef Halcin otvorene poukazuje na možnosti, hrozby a realitu obchodovania s deťmi nielen na Slovensku.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

V prvom rozhovore sme sa s Jozefom Halcinom rozprávali aj o nelegálnych praktikách detskej prostitúcie a detskej pornografie na čiernom trhu, ktoré dnes predstavujeme v kontexte hrozieb a tvorby prostredníctvom umelej inteligencie a sociálnych sietí.

V rozhovore si prečítate:
– o hrozbách a vplyvoch deepfake technológií, ktoré vytvárajú detský pornografický materiál,
– kto a akým spôsobom vie rozlíšiť deepfake od skutočných detských pornografických materiálov,
– ako nepristúpiť na grooming a sexting, ktoré používajú aj sexuálni predátori na deti,
– či je detská pornografia náhradou za sex proti vôli detí a či sexuálni roboti vyzerajúce ako deti môžu slúžiť ako prevencia pred násilím detí,
– o postupoch a spôsoboch, ako odpozorovať, že dieťa sa už nachádza v nebezpečenstve.

Jozef Halcin

Úmerne vývoju novým technológiám majú, žiaľ, aj zločiny svoj vývoj. Ako vnímate z hľadiska prevencie kriminality problematiku tzv. deepfake technológií, ktoré môžu byť využité na vytvorenie falošných detských pornografických materiálov? 

Je to až šialené. Umelá inteligencia sa vyvíja veľmi rýchlo, zo dňa na deň. Dnes je veľmi veľký problém pre bežného človeka, ktorý nie je profesionálom v oblasti umelej inteligencie, rozlíšiť, či ide o reálny alebo nereálny obrázok, alebo video. 

Deepfake technológie predstavujú významnú hrozbu v oblasti šírenia detskej pornografie, keďže umožňujú vytvárať presvedčivé falošné videá a obrázky, čo komplikuje detekciu a stíhanie páchateľov. Stávajú sa súčasťou obchodných sietí šírenia detskej pornografie, čím zvyšujú dostupnosť a šírenie nelegálneho obsahu. Ich vplyv na rozšírenie tohto obsahu je znepokojujúci, keďže sťažuje ochranu obetí a boj proti tomuto fenoménu. 

V akej miere sa deepfake technológie stali súčasťou existujúcich obchodných sietí šírenia detskej pornografie a aký je ich potenciálny vplyv na rozšírenie tohto nelegálneho obsahu?

Obrovský, ako aj internet má takmer neobmedzené možnosti. Páchatelia stále hľadajú nové, jednoduchšie a sofistikovanejšie spôsoby, ako zarobiť. Deepfake materiály sa nepoužívajú len v rámci politických kampaní či na podvodoch napríklad na senioroch. Grafická kombinácia tváre s telom je ľuďmi, ktorí vedia pracovať s informačnými technológiami a umelou inteligenciou, vytvorená v priebehu pár minút.

Horšie je, že drvivá väčšina je tých, ktorí to rozoznať nevedia, z čoho následne vznikajú pre poškodených len stresy a trápenie. A možno aj zlé reakcie rodičov na deti, ktoré ani nevedia, že ich fotky niekto zneužil na pornografický materiál. 

Mnohí rodičia dávajú na sociálne siete veľmi zvláštne a citlivé fotografie svojich detí, ktoré môžu byť následne zneužité ako pornografický materiál.

Mohli by ste problematiku viac priblížiť v kontexte detskej pornografie vytvorenej prostredníctvom nových technológií?

Ak vie niekto spracovať video, v ktorom použije obraz nejakého politika a priradí mu hlas umelej inteligencie, čoho výsledkom je video, v ktorom politik rozpráva niečo, čo v skutočnosti nikdy nepovedal, rovnako pre takéhoto človeka nie je problém vytvoriť video, v ktorom dieťa vykonáva sexuálny akt, ktorý v skutočnosti nevykonáva. Je to otázka zdatnosti informačných technológií výrobcu videa, ktorý si pomohol aj umelou inteligenciou.

Z tohto môže vzniknúť pornografický materiál, ktorý následne páchatelia predávajú a rozširujú. A môžu na to použiť reálne tváre detí, ktoré si nafotia niekde na ulici alebo stiahnu od rodičov, ktorí publikujú na sociálne siete fotky svojich detí. Doslova akoby im ich v niektorých prípadoch až ponúkali. O to viac musí byť v strehu polícia a prevencia.

Jozef Halcin

Zo sveta prichádzajú rôzne novinky. Profesor z Univerzity Hawaii a riaditeľ Pacific Center for Sex and Society prehlásil, že detská pornografia je pre spoločnosť len prospešná, pretože „potenciálni sexuálni násilníci použijú detskú pornografiu ako náhradu za sex proti vôli detí“. A ďalšou sú sexuálni roboti vyzerajúci ako deti, ktorí majú byť použití ako prevencia pred násilím detí. Čo si o tom myslíte zo svojej pozície riaditeľa prevencie kriminality?

Takéto tvrdenia sú veľmi kontroverzné a existujú významné etické, morálne a právne problémy spojené s používaním detskej pornografie ako náhrady za sexuálne zneužívanie detí. Výskum v tejto oblasti je zmiešaný, pričom niektoré štúdie naznačujú, že konzumácia detskej pornografie môže v niektorých prípadoch eskalovať k fyzickému zneužívaniu.

Dôležité je zameriavať sa na ochranu detí, eliminovať dopyt po detskej pornografii a poskytovať adekvátnu psychologickú pomoc páchateľom s cieľom predchádzať ďalšiemu zneužívaniu.

Už samotná výroba je akceptáciou správania, ktoré prekračuje etické a morálne zásady. V týchto prípadoch hrozí, že tie deti sa budú na niekoho podobať. Pre mňa to vôbec nie sú akceptovateľné veci. Ja však nie som ten, kto lieči týchto ľudí. K tomu by sa mali vyjadriť lekári, psychológovia. Už len keď vznikajú takéto možnosti, pre mňa osobne sú veľmi zvrátené. Obzvlášť keď vidíme deti, ktoré to zažívajú naživo. Z môjho pohľadu to nie je prípustné v žiadnom prípade.

Sexuálni predátori sa často tvária, že sú alebo chcú byť veľkými kamarátmi detí, s ktorými chcú nadviazať vzťah a veľmi im pomáhať. V mnohých prípadoch ide o grooming alebo sexting.

Vráťme sa k skutočnostiam, na ktoré môžeme aj my bežne na internete natrafiť. Ako sa deepfake materiály rozlišujú od skutočných detských pornografických materiálov? Vieme to nejako rozlíšiť aj my alebo je to záležitosť odborníkov – vyšetrovateľov a forenzných expertov?

Existujú rôzne postupy identifikácie týchto obrázkov aj cez vyhľadávače. Ale úprimne, ak nejaký rodič zbadá na internete fotografiu vlastného dieťaťa s odhalenou postavou, prvá myšlienka, ktorá mu napadne, je, že fotografia je reálna. Až ďalšia úvaha môže byť, či obrázok nie je „vyskladaný“. 

Rozlíšenie deepfake materiálov od skutočných detských pornografických materiálov predstavuje pre vyšetrovateľov a forenzných expertov veľkú výzvu. Vyžaduje si to pokročilé forenzné metódy a nástroje na detekciu manipulácie s obrazom a videom, ako aj neustále vzdelávanie a aktualizáciu znalostí v oblasti digitálnej forenziky, aby bolo možné efektívne identifikovať a rozlišovať falošný obsah od autentického.

Memento pre rodičov. Čo by mali v týchto súvislostiach vedieť, čo si možno neuvedomujú?

Každý telefón, ktorý rodičia dávajú deťom do rúk, môže byť doslova „zbraň“. Nie zbraň, ktorou by fyzicky mierilo na niekoho iného, ale cez mobil môže niekto „mieriť“ na naše dieťa. Často rodičia s nadšením darujú dieťaťu najnovšiu verziu mobilu, ale už sa dostatočne nezaujímajú o to, ako s ním deti vedia pracovať, aký obsah z internetu prehliadajú, s kým a o čom cezeň komunikujú, či nie sú obťažované sexuálnym obsahom, šikanované, nabádané k sebapoškodzovaniu a podobne.

Je preto namieste, aby deti vedeli pracovať s internetom, vytvárali si profily na sociálnych sieťach až od trinástich rokov a vedeli, že sa môžu kedykoľvek obrátiť na svojich blízkych, ak by sa cítili na internete ohrozené.

Je potrebné, aby sa rodičia so svojimi deťmi intenzívne rozprávali aj o citlivom obsahu z internetu, možných rizikách a nástrahách. Sexuálni predátori sa často tvária, že sú alebo chcú byť veľkými kamarátmi detí, s ktorými chcú nadviazať vzťah a veľmi im pomáhať. Ide však v mnohých prípadoch o grooming alebo sexting.

Groomingsexting sú cudzie výrazy, ktoré možno všetci nepoznajú. Mohli by ste objasniť? 

Grooming je, keď väčšinou dospelý človek osloví dieťa s cieľom sexuálneho kontaktu. Človeka, ktorý takýto kontakt vyhľadáva, označujeme ako sexuálneho predátora alebo páchateľa. Od detí získavajú sexuálne materiály vyhrážaním alebo vydieraním a v niektorých prípadoch sa snažia o osobné stretnutie a fyzické zneužitie.

Sexting, ako už naznačuje slovo, predstavuje spojenie slov sextexting, teda posielanie textových správ. Význam slova sexting je však obsiahlejší, nejde len o posielanie správ so sexuálnou tematikou. Zahŕňa všetko, čo má nejakú súvislosť so sexom, teda neobmedzuje sa len na písanie.

Sexuálni predátori deti vydierajú, kladú im podmienky a úlohy, ktoré majú spraviť. Ide o strašné psychické tlaky, ktorým sú deti vystavené. A rodičia o tom ani len netušia.

Takto sa to začalo aj v dokumentárnom filme s názvom V sieti. V tomto reálnom experimente sa k trom dvanásťročným dievčatám za desať dní prihlásilo až 2 458 sexuálnych predátorov. Za aké priestupky môže byť človek žalovaný, ak kontaktuje dieťa cez internet? 

Pri kontakte s dieťaťom cez internet môže dôjsť k obvineniu z viacerých trestných činov vrátane vydierania, ohrozovania morálky, zvádzania k nemravnému životu, pohlavného zneužívania, nadväzovania nedovoleného kontaktu s dieťaťom a sexuálneho nátlaku. Tiež môže ísť o nebezpečné prenasledovanie, podvody. Presné obvinenie závisí od charakteru interakcie a špecifických okolností prípadu.

Jozef Halcin

Ak dieťa pristúpi na online komunikáciu so sexuálnym predátorom, ktorý nemusí hneď na dieťa používať spôsoby groomingu alebo sextingu, ale tvári sa, že je „nevinný“ kamarát, ktorému môže dieťa dôverovať, čo môže nasledovať?

Môže sa mu stať presne to, čo v spomínanom filme V sieti, kde následne dochádza k fyzickému kontaktu a vydieraniu, keď sexuálny predátor kladie dieťaťu podmienky a úlohy, ktoré má spraviť. 

Ide o strašné psychické tlaky, ktorým je dieťa vystavené. Často je to dôvodom, prečo sa dieťa bojí pri každom cinknutí správy z mobilu. A rodičia o tom ani len netušia.

Je veľmi dôležité, aby boli rodičia ostražití a empatickí k zmenám v správaní svojich detí a poskytli im bezpečné prostredie, kde sa môžu zdôveriť. 

Ak je dieťa takto zmanipulované sexuálnym predátorom, ktorý ho vydiera, pravdepodobne má zakázané o tom komukoľvek povedať. Akým spôsobom by mohli rodičia odpozorovať takéto hroziace nebezpečenstvo, ak sa im dieťa samo nezdôverí?

Základným odporúčaním je: ak sa dieťa bojí vlastného mobilu, už je síce dosť neskoro, ale je to jednoznačný signál pre rodičov, aby s tým začali niečo robiť. Je nevyhnutné, aby sa rodičia o týchto témach s deťmi rozprávali.

Aj keď rôzni odborníci tvrdia, že telefón a počítač sú intímnym priestorom dieťaťa, som zástancom názoru, že rodičia ten telefón a internet platia, a preto by mali vedieť, čo sa v ňom deje. Keby ním dieťa niečo spôsobilo alebo by došlo k jeho ublíženiu, veľmi by ich to trápilo a v niektorých prípadoch by si doslova vyčítali, že je to až ich chyba. 

Preto zastávam názor, že rodičia majú právo až povinnosť vedieť, čo sa deje s ich dieťaťom na internete, a odporúčam, aby sa so svojimi deťmi o tom rozprávali a vysvetľovali potrebu zodpovedného a bezpečného správania sa v tomto prostredí, či už ide o mobil alebo iné elektronické zariadenie.

Uvedomelí rodičia taktiež nedovolia dieťaťu šoférovať auto, pokiaľ nemá vodičský preukaz. Toto je niečo podobné, len sa zdá, akoby to niektorých rodičov nezaujímalo. Je to v prvom rade na zodpovednosti rodičov. Tieto následne vznikajúce problémy nemôžeme zvaľovať na štát alebo školu – tí ten telefón dieťaťu nedali.

Spomenuli ste, že je dôležité, aby sa rodičia s deťmi na túto tému rozprávali. Ale ak je dieťa už pod vplyvom manipulátora, môže byť uzavreté a nemusí pristúpiť na dôverný rozhovor ani s rodičom. 

Zneužívané deti sa môžu vyhýbať diskusii o svojom osobnom živote. Pre rodičov je veľmi dôležité, aby si všimli, či dieťa nevykazuje rôzne fyzické a behaviorálne signály, ako sú neočakávané zmeny v správaní, úzkosť, depresia, agresívne správanie, náhle zhoršenie školských výsledkov alebo napr. aj nevysvetliteľné darčeky. 

Rodičia si musia u detí budovať veľkú dôveru o týchto témach hovoriť. Dôležité je, aby boli ostražití a empatickí k zmenám v správaní svojich detí a poskytli im bezpečné prostredie, kde sa môžu zdôveriť.  

Ak je problém len v zárodku, dá sa s ním veľmi efektívne pracovať. Riešenie sa dá hľadať u rôznych odborníkov a pomôcť je pripravené aj naše ministerstvo cez informačné kancelárie pre obete trestných činov, ako aj policajný zbor, čo ušetrí dieťaťu aj rodičom veľa starostí a ďalších problémov.

Vysvetlili ste typické spôsoby sexuálnych predátorov, avšak nie každý vie rozlíšiť a vyhodnotiť v týchto súvislostiach, či už ide o trestný čin alebo ešte nie. Kedy treba prípad nahlásiť a komu?

Je dôležité, aby akákoľvek negatívna aktivita na internete vo vzťahu k deťom, aj keď niekto nemusí vedieť vyhodnotiť, či ide o trestný čin, bola nahlásená na polícii – na číslo 158.

Pracoviská počítačovej kriminality sú veľmi profesionálne a spolupracujú s rôznymi poskytovateľmi internetových služieb  a následne komunikujú s ich prevádzkovateľmi či už na Slovensku, alebo v zahraničí. 

Jozef Halcin

Vzniká všeobecné podozrenie, či kvôli komerčnému záujmu sociálne siete nevytvárajú prostredie na to, aby k takýmto činom dochádzalo. Myslíte si, že poskytovatelia rôznych internetových služieb a aplikácií dostatočne filtrujú nahraný obsah?

Podľa mňa sociálne siete majú úprimný záujem pracovať s touto problematikou. Nemyslím si, že by umelo vytvárali pôdu pre takéto činy. Rôzne sociálne siete robia veľa aktivít, ktoré by mali zabrániť takýmto činom – napríklad identifikovanie rizík, blokovanie, možnosti na nahlasovanie a odstraňovanie takéhoto obsahu.

Avšak prešpekulovanosť páchateľov je často v predstihu. Až následne vzniká protireakcia a hľadá sa riešenie na daný problém. Často nemožno predvídať, s čím prídu. Preto aj opatrenia vznikajú postupne. Kľúčová zodpovednosť je teda na nás jednotlivcoch, používateľoch týchto služieb a v prípade detí na rodičoch a opatrovateľoch.

Ak na takýto obsah na sociálnych sieťach natrafíme, stačí, keď ho zablokujeme, alebo ho máme nahlásiť priamo na polícii?

Áno, jedna vec je nahlásiť podozrenie danej sociálnej sieti, ak je človek otravovaný takýmto obsahom. Druhá je aj skutočné nahlásenie polícii, ak má vážne podozrenie, že môže ísť o trestný čin. Pokiaľ ide o sexuálny materiál, ktorý má súvis s detskou postavou, je to niečo, čo môže súvisieť s trestným činom.

Vzdelávanie detí, rodičov a učiteľov o rizikách obchodovania s deťmi a varovných signáloch je kľúčové.

Zdá sa až nereálne zastaviť šírenie takéhoto nelegálneho obsahu na internete, kde vznikajú stále nové možnosti jeho publikácie a šírenia.

Boj proti šíreniu nelegálneho obsahu na internete si vyžaduje spoluprácu medzi vládami, poskytovateľmi internetových služieb a občianskou spoločnosťou. Implementácia striktnejších regulačných opatrení, zlepšenie technológií na detekciu a filtrovanie obsahu, ako aj posilnenie medzinárodnej spolupráce a výmeny informácií sú kľúčové aspekty úspešnej stratégie v tejto oblasti. 

Je dôležité nájsť rovnováhu medzi ochranou slobody prejavu a potrebou eliminovať nelegálny obsah z internetu.

Ak by sme vedeli ako, mohli by sme taktiky páchateľov vopred prekaziť a deti lepšie chrániť. Čo je podľa vás v prevencii takýchto trestných činov to najdôležitejšie?

Existuje mnoho spôsobov, ako môžeme prekaziť taktiky páchateľov a chrániť deti. Vzdelávanie detí, rodičov a učiteľov o rizikách a varovných signáloch je kľúčové.

Mnohí rodičia dávajú na sociálne siete veľmi zvláštne a citlivé fotografie svojich detí, ktoré môžu byť následne zneužité ako pornografický materiál. Je potrebné, aby si uvedomili nielen možnosti sociálnych sietí, ale aj ich hrozby. Aby sa s deťmi o týchto nebezpečenstvách rozprávali. Rodičia musia byť aj ochotní a naklonení k tomu, aby takéto informácie ich dieťa primerane veku malo.

Dôležité je tiež posilňovanie online bezpečnosti, vytváranie silných legislatívnych a regulačných rámcov, zlepšovanie medzinárodnej spolupráce a poskytovanie podpory a ochrany obetiam. Zásadné je aj vytváranie a udržiavanie bezpečných prostredí, kde deti môžu rásť a rozvíjať sa bez strachu z vykorisťovania.

Jozef Halcin

Sociálnym sieťam zdôrazňujeme, že je ich zodpovednosťou – ako podnikateľského prostredia, aby sa prostredníctvom nich nešíril zakázaný obsah. 

Mohli by ste uviesť príklad, ako Odbor prevencie kriminality MV SR spolupracuje s technologickými firmami a poskytovateľmi internetových služieb na boji proti šíreniu detskej pornografie a detskej prostitúcie online a systémom deepfake

Ministerstvo vnútra prostredníctvom útvarov Policajného zboru spolupracuje s technologickými firmami a poskytovateľmi internetových služieb pri identifikácii a odstraňovaní detskej pornografie z internetu. Dôležitá je aj spolupráca na medzinárodnej úrovni prostredníctvom organizácií ako Interpol, IOM alebo Europol, kde sa zdieľajú osvedčené postupy a koordinujú spoločné akcie proti rozširovaniu nelegálneho obsahu na internete. 

Na druhej strane si musíme uvedomiť, že ide o dôkazový materiál, ktorý je napríklad zverejnený na sociálnej sieti. Mal by byť stiahnutý, až keď je evidovaný. Teda je kľúčové komunikovať s týmito spoločnosťami. Svoje centrály majú väčšinou v zahraničí, napr. v Severnom Írsku, Dubline a v iných krajinách, teda komunikácia nie je taká jednoduchá, ako by bola, keby mali sídlo na Slovensku.

Sociálnym sieťam zdôrazňujeme, že je ich zodpovednosťou – ako podnikateľského prostredia, aby sa prostredníctvom nich nešíril zakázaný obsah. Keby do kamennej predajne majiteľa prišiel niekto predvádzať s deťmi sexuálne praktiky alebo by tam takéto praktiky propagoval, predával, rozširoval, tiež by sa snažil tomu zabrániť a zavolal by políciu, aby to riešila. To isté musia robiť siete v online prostredí. 

Pri takom množstve interakcií sa zdá nemožné všetko zachytiť.

Je jasné, že to nie je jednoduché, keďže v priebehu dňa ide o miliardy interakcií – rôznych videí, obrázkov, textov. V prvom rade je povinnosťou týchto sietí, aby sa postarali o bezpečnú zónu – preto vznikli nahlasovacie formuláre na nežiaduci obsah aj s jeho odôvodnením. Tým, že často je to v angličtine, nie je to pre všetkých pohodlné. 

My vytvárame priestor, aby každý, kto identifikuje takýto prípad, ho mohol nahlásiť na polícii a polícia následne komunikuje s týmito sieťami. Teda aj keď človek napríklad nerozumie angličtine a nevyzná sa v sociálnych sieťach, môže takéto prípady nahlásiť polícii.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články