Pápež Lev XIV., dobrý pastier v nepokojnom svete, ktorý nás vedie cestou lásky

Pred dvoma týždňami sa slávila liturgia na úvod služby Leva XIV., Petrovho nástupcu. Skončili sa zložité dni, ktoré sa začali emotívnou rozlúčkou pápeža Františka na Veľkú noc na Námestí sv. Petra, pokračovali jeho smrťou, potom diskusiami počas generálnych kongregácií kardinálov a zavŕšili sa voľbou nového pápeža, Leva XIV.

Bolo to obdobie poznačené účasťou mnohých na smútku nad stratou milovaného pápeža (hoci niektorými neprijatého), diskusiami o stave Cirkvi a nakoniec prekvapujúcou voľbou nového pápeža. Obdobie, v ktorom Cirkev a jej slová boli v centre pozornosti celého sveta.

Nešlo len o záležitosť katolíkov, ale o udalosť, ktorá zasiahla mnohých ľudí s najrozličnejšími náboženskými postojmi a aj tých, ktorí so záujmom sledovali pápeža a jeho službu mieru.

Nový pápež sa ukázal ako ten, kto si veľmi dobre uvedomuje problémy sveta a silu zla.

Prežili sme obdobie, ktoré treba pochopiť a uchopiť, v ktorom sa vynárajú hlboké otázky a Cirkev zažíva novú vlnu pozornosti: obdobie, v ktorom „sme sa cítili ako ten dav, o ktorom hovorí evanjelium, že bol ,ako ovce bez pastiera‘“, povedal Lev.

Nejde len o praktizujúcich kresťanov – opakujem –, ale o celý svet, ktorý zažíva pocit osirotenia, nedostatok duchovných vodcov, neistotu, nepokoj, ktorý niekedy prináša trpké prekvapenia.

Vo svojich prvých prejavoch sa nový pápež ukázal ako ten, kto si veľmi dobre uvedomuje problémy sveta a silu zla, ktoré sa okrem iného prejavuje v konfliktoch. Všetkých však povzbudil premyslenými slovami: „Boh nás miluje, Boh vás všetkých miluje a zlo nezvíťazí! Všetci sme v Božích rukách. Preto sa nebojte, spojme sa ruka v ruke s Bohom a medzi sebou a poďme vpred!“

Ponúkol rozhodujúcu evanjeliovú pravdu: Božiu lásku k svojmu ľudu a k ľudstvu. Lásku, oslavovanú na Veľkú noc, v posledný deň, keď sa pápež František prekvapivo objavil medzi svojím ľudom a požehnal ho.

Levove slová sú odpoveďou na všeobecný pocit nepokoja v čase, keď sa pozornosť sveta upiera na Cirkev.

Práve veľkonočná viera je zdrojom pokojnej dôvery pápeža Leva, muža, ktorý pozná problémy Cirkvi, ktorý poznal utrpenie ľudí v mnohých chudobných kútoch sveta v Peru alebo inde. Ale zároveň muža, ktorý vie vďaka viere povedať, že zlo nezvíťazí.

Mnohí sa tak či onak obávajú, že sa môže stať presný opak: v osobnom živote, v spoločenskom živote, ale aj na svetovej scéne. Strach je dnes silným pocitom.

Cez slová a tvár Leva XIV. sa Cirkev predstavuje ako spoločníčka ľudstva a hovorí: „Pozrite sa na Krista!… Počúvajte jeho ponuku lásky, aby sme sa stali jednou rodinou: v jedinom Kristovi sme jedno.“

Lev XIV. dokázal čítať v srdciach a interpretovať znamenia čias.

Strach z budúcnosti pramení aj z osamelosti mnohých ľudí vo svete, ktorý odsúva bokom záujem jedného o druhého, o starých, osamelých, chudobných, o tých, ktorí nemajú silu presadiť sa. Možno je čas prestať sa báť a sťažovať.

Lev XIV. povedal, že nechce byť „osamelým vodcom“. Dokázal čítať v srdciach a interpretovať znamenia čias, keď povedal: „Bratia, sestry, toto je hodina lásky. Božia láska, ktorá nás robí bratmi a sestrami, je srdcom evanjelia…“

Nikdy sa nesmieme vzdať nádeje, že história pred nami skrýva prekvapenia. Čas lásky je časom neozbrojeného a odzbrojujúceho mieru: „Do histórie vstúpi ten, kto bude siať mier, nie ten, kto bude žať obete; lebo ostatní nie sú v prvom rade nepriateľmi, ale ľuďmi: nie sú to zlí ľudia, ktorých treba nenávidieť, ale sú to ľudia, s ktorými treba hovoriť.“

Prevzaté z Famiglia Cristiana.