Podstata pápežovho dokumentu Dilexi te

V tomto zamyslení by som vychádzal zo sviežeho a evanjeliového dokumentu Dilexi te od pápeža Leva, ktorým nás upriamuje na lásku k chudobným: „Kontakt s tými, ktorí nemajú moc a postavenie, je základnou cestou stretnutia s Pánom dejín. V chudobných nám stále má čo povedať.“

Takto pápež vedie kresťanov, komunity, farnosti a miestne cirkvi dejinami, a to nielen vo vzťahu k vlastným kruhom. Mnohí kresťania sú unavení: únava nevedie k protestu, ale k tichému ustupovaniu. Musíme znovu zapáliť majáky veľkých evanjeliových ideálov, zatemnené alebo zhasnuté ťažkými časmi, v ktorých žijeme, ako povedal pápež František v encyklike Fratelli tutti. Toto potrebujú mnohí v našich komunitách, ale najmä tí, ktorí hľadajú (a je ich veľa, a čo sa im ponúka?).

Mnohí, pokračuje Lev, sú ovládaní „ilúziou šťastia, ktorá pramení z pohodlného života“. To je dôvod, prečo sme menej šťastní. Viac radosti je v dávaní ako v prijímaní, ako učí Ježiš. Apoštolská exhortácia Dilexi te nás volá počúvať chudobných, pretože Boh si vyvolil chudobných. V nich stretávame Ježiša, aj v tých, ktorí sa zdajú byť zvláštni. Svätý Ján Zlatoústy učil, že Ježiš žije v chudobných a hovorí cez nich. Hovoril, že Ježiš je v nich prítomný podobne ako v Eucharistii.

Preto je láska k chudobným (i pomoc) ľudskou, ale aj duchovnou skúsenosťou. Olivier Clèment, veľký a pokorný francúzsky teológ, hovoril o sviatosti oltára a chudobných.

Lev XIV. píše: „Nie je možné zabudnúť na chudobných, ak sa nechceme stiahnuť zo živého prúdu Cirkvi.“ To si vyžaduje prehodnotenie cirkevných inštitúcií, ktoré slúžia chudobným, aby nefungovali ako      manažérske alebo mimovládne organizácie, ale aby sa zameriavali na vzťah s chudobnými.

Dilexi te nemožno nechať ležať v knižnici s tým, že v tých istých veciach budeme konať rovnako ako predtým.

Je potrebné sa osobne zamyslieť: Vieme žiť ako kresťania ďaleko od chudobných? „Nedá sa milovať Boha bez toho, aby sme svoju lásku prejavovali chudobným,“ hovorí pápež. Chudobní nás vedú k stretnutiu s Bohom. Kontakt s nimi pomáha zmierniť rozšírenú mentalitu obete (viktimizmus).

Ak milujeme chudobných, chceme zmeniť ich situáciu a ekonomiku, „ktorá zabíja“, aj keď „dominantná kultúra nás núti nechať chudobných napospas osudu“. Pápež Lev nás pozýva, aby sme sa k chudobným správali takto: „Sú rodinnou záležitosťou. Sú ‚naši‘.“ Stávajú sa osobnými priateľmi, sú ako príbuzní.

Byť s chudobnými nie je činnosť. Znamená to byť ich spoločníkmi, snažiť sa zmeniť ich situáciu. Toto je Levov pokorný a odvážny návrh, svieži ako evanjelium. Dilexi te nemožno nechať ležať v knižnici s tým, že v tých istých veciach budeme konať rovnako ako predtým.

V roku 2013 prišiel pápež František s exhortáciou Evangelii gaudium, kde navrhol pastoračné obrátenie Cirkvi. Niektorí to ocenili. Mnohí však hovorili, že to skomplikovalo situáciu. Realizácia myšlienok tohto dokumentu sa odložila na neurčito.

Teraz prišiel pápež Lev s dokumentom Dilexi te, s priamym a evanjeliovým návrhom, jednoduchým, no rozhodným. Je to veľká príležitosť, ktorú si nesmieme nechať ujsť.

Prevzaté z Famiglia Cristiana. Redakčne upravené.