Pôstna úvaha Antona Fabiana: Vzkriesiť dobro a lásku

Keď niekto povie, že je krajčír, je jasné, akú službu možno od neho očakávať. Keď iný povie, že je murár, zjavne od neho možno očakávať služby spojené so stavebníctvom. V každom štáte sa životná úroveň meria podľa úrovne služieb. Priemerná mzda v našej krajine je výrazne nižšia ako v západnej Európe. Za posledných sto rokov totiž vlády v západnej Európe ináč spravovali krajinu ako vlády na našom území. Výsledkom je rozdielna životná úroveň a úroveň služieb.

Okrem služieb stravovacích, cestovných, zdravotných, počítačových, odevných atď. každý človek bude raz potrebovať službu, ktorú ponúka Ježiš z Nazareta a volá sa služba vzkriesenia. Nespochybniteľné je to preto, že život je limitovaný a pominuteľný. Kto iný okrem Ježiša poskytol službu vzkriesenia? Iba on vie vzkriesiť a s tým ponúka aj inú úroveň života.

Všetci filozofi, politici, lekári, právnici, ekonómovia hovoria o ideáloch, ktoré vedú do hrobu. Iba Ježiš hovorí o ideáli pre život a ponúka službu vzkriesenia, ktorá vedie do života. Vystihujú to slová: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ (Jn 11, 25).

Obyčajne je to tak, že za objednané služby u krajčírky alebo v kaderníctve sa musí zaplatiť. Ako by sme mali zaplatiť za službu, ktorú ponúka Ježiš? Priateľovi sa neplatí peniazmi, on slúži z kamarátstva. Medzi priateľmi je blízkosť. To je aj Ježišov vzťah k nám. Nič iné si neželá, než to, aby v nás našiel priateľov. Zaplatíme za jeho službu vtedy, keď prejavíme, že ho máme radi.

Až doteraz v našej úvahe bolo ústredným slovom „vzkriesenie“. V príbehu Lazára z Betánie sa však okrem vzkriesenia spomína vzťah, láska. Napríklad: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý“ (Jn 11, 3), alebo: „Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára“ (Jn 11, 5).  Keď stáli pri hrobe a Ježiš zaplakal, je tam poznámka: „Židia povedali: ,Hľa, ako ho miloval!‘“ (Jn 11, 36).

Viera a láska úzko súvisia. Veriť v Boha, znamená mať vzťah, mať ho rád. Preto Ježiš dodal: „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11, 25). Pre tento svet sa zomrieť musí, ale to neznamená, že sa musí umrieť pre večnosť. Dôležité je veriť Bohu a mať ho rád počas života, aby sme neboli mŕtvi na večnosť.

Veriť v Boha, znamená mať vzťah, mať ho rád.

Z viery a lásky k Bohu vyplýva ďalší dôsledok: Ježiš bude utekať na pomoc tomu, kto je jeho priateľom. Ponúka službu, ktorá oslobodzuje človeka v ostatnej chvíli života. Netreba sa báť o to, či Ježiš vie mať rád, len o to, či ja viem mať rád jeho.

Vzniká aj otázka: týka sa služba vzkriesenia všetkých ľudí? Aj darebákov, zločincov a ľudí ľahostajných? Načo ich vzkriesi? Aby mal s nimi problémy aj v nebi? V odpovedi na túto otázku je veľa neznámeho, ale jedno je isté: službu vzkriesenia prijíma človek, ktorý sa snaží v svojom živote robiť služby vzkriesenia. Doma možno búchať po stole, trepať dverami, kričať, nadávať a hnevať sa. Čo sa vtedy vzkriesi v domácnosti? Každý sa zavrie do svojej izby a bude ticho. Vzkriesil sa hnev, utrpenie a smútok.

No je aj iná možnosť: deti môžu pochváliť mamu za dobrý obed, manželia sa môžu navzájom oceniť, rodičia môžu povzbudiť deti a takýmto spôsobom vyvolať úsmev na tvári druhého a vzkriesiť radosť. Nikto nemôže povedať, že nevie ponúknuť službu vzkriesenia, čiže nevie byť dobrý. Lebo kapacitu na to má: byť milujúci človek, spolupracujúci s druhým na jeho zámeroch. Podobne môžeme milovať Boha, keď s ním spolupracujeme na jeho vôli. A najkrajšie na spolupráci je kriesenie radosti, nadšenia, úsmevu a dobra.

Aj opak je možný. Človek, ktorý vychádza večer z krčmy a kráča krivo, nevedno kam, kristuje, bohuje, hreší, namiesto vzkriesenia pochováva dobro. Jeho sebectvo spolupracuje s alkoholom a výsledkom je pohreb lásky. Platí to v mnohých oblastiach života. Lenivosť, pohodlnosť, žiadostivosť, nevera, korupcia, podvádzanie – všade tam človek vystrojil pohreb láske.

Zbytočne bude sebecký človek hovoriť, že verí v Boha, modlí sa a chodí do kostola. Komu je potrebné také svedectvo? Kresťana nerobí kresťanom zápis v matrike, ale spolupráca na službe vzkriesenia vo svete. Kto spolupracuje s Božou vôľou, miluje Ježiša, ten skutkami potvrdzuje kresťanstvo. Evanjeliové posolstvo o vzkriesení Lazára je veľmi výstižné, aktuálne a prihovára sa každému z nás, lebo nás oslovuje službou vzkriesenia.

Poďme ešte o krok ďalej. Niekto by mohol povedať: rád by som spolupracoval na službe vzkriesenia, keby ten druhý bol lepší. Lebo druhí sú naozaj takí, že nie je ľahké ich mať rád. A tu sa dopúšťame omylu: myslíme si, že keby druhí boli lepší, nám by bolo ľahšie milovať ich. Lenže nestretli ste muža, ktorý má rád svoju ženu, hoci iní povedia, aká je papuľnatá, aká je jedovatá? Hoci ona nadáva, on by za ňu aj život dal, lebo pochopil, že radosť nepochádza z toho, že je milovaný, ale z toho, že on miluje. Múdrosť nie je v tom, že niekto nás má rád a je k nám dobrý, ale v tom, že sa usilujeme byť dobrí k iným. Na svete nie sme preto, aby sme iných prerábali, ale aby sme ich znášali. Toto je náš kríž: znášať druhých takých, akí sú, a mať postoj lásky. Preto sa učíme v Ježišovej škole.

Zbytočne bude sebecký človek hovoriť, že verí v Boha, modlí sa a chodí do kostola. Komu je potrebné také svedectvo?

No na druhej strane – ak to urobíme, začíname objavovať niečo, čo sme dovtedy nevedeli. Zistíme, čo je to radosť zo života a chuť ponúknuť službu vzkriesenia. Môžeme počítať ešte s tým, že Kristus nám bude utekať v ústrety v poslednej chvíli života, aby nám ponúkol službu vzkriesenia, a my sa jej, samozrejme, chytíme, lebo sme sa usilovali celý život ponúkať túto službu druhým ľuďom.

Staršia pani, chorá na rakovinu, ležala v nemocnici. Na nose veľká hrča, tvár nahnisaná, rany hlboko do kosti, strašný zápach. Zdravotná sestra, ktorá tam pracovala, hovorí: „Chcela som k nej ísť, pomôcť jej, ale odrádzal ma ten zápach. Koľko ráz mi zdvihlo žalúdok, keď som tam vošla… Aj masku som si dala na nos. Raz som sa pri nej neopatrne nadýchla, zdvihlo mi žalúdok, utekala som do susednej miestnosti, nachýlila nad umývadlo. Ujko, ktorý tam ležal, žartoval: „Sestrička, také trápenie v požehnanom stave!“ Sestrička mala chuť odvetiť: Viete čo, choďte tam vy a budete nie v druhom, ale v treťom stave! No len sa nadýchla, trochu umyla a znovu išla pacientke poslúžiť.

Neponúka veriaca zdravotná sestra službu vzkriesenia, službu lásky? Samozrejme, ťažké je komunikovať s tým alebo oným človekom, pretože zápach sebectva je veľmi veľký. No vždy znova sa musíme vracať k posolstvu Ježiša Krista a uvedomiť si: môžeme byť hrdí na to, čo v evanjeliovej viere máme. Nikto iný neponúka službu vzkriesenia, iba Kristus. Bože, daj, aby sme aj my rozvíjali život službou vzkriesenia.

Z knihy Studňa a pavučina I.: Úvahy inšpirované evanjeliom, SSV 2016. Publikované so súhlasom autora. Redakčne upravené.

Tip na pôstne čítanie