POTUS a jeho list svetu. Posledná šanca zachrániť česť Demokratov (komentár)

V princípe kombinácia slobody jednotlivca, fungujúcej trhovej ekonomiky a pripravenosť ubrániť demokratické hodnoty môže byť zárukou dlhodobej prosperity. Líder žiadnej inej krajiny sveta nepožíva takú pozornosť, ale aj potenciálnu kritiku, ako POTUS (u nás menej známa skratka — President of The United States).

To je to, čo chýba Číne. Preto nikdy nebude veľmocou v pravom zmysle slova, aj keby USA predbehla v nominálnom objeme HDP. Nehovoriac o dnešnom Rusku, ktoré vyvoláva len strach, kvôli vlastníctvu jadrových zbraní.

V poradí 46. prezident USA Joe Biden poslal v nedeľu 21. júla 2024 svetu list, v ktorom sa vzdáva svojej kandidatúry s ambíciou byť znovuzvolený na ďalšie štyri roky v nastávajúcich v poradí 60. prezidentských voľbách, ktoré Ameriku čakajú 5. novembra 2024. Do dňa súboja o kreslo v Oválnej pracovni Bieleho domu ostáva už len 107 dní. Od čias Lyndona B. Johnsona v roku 1968 sa nič podobné v USA nestalo. A aj tento príklad je dosť vzdialený tomu, čo sa stalo v nedeľu 21. júla. Bidena už v primárkach Demokratov podporilo 14,4 miliónov Američanov. V tak krátkom čase pred voľbami sa kandidáti sústreďujú už len na témy a komunikačné nástroje v boji o hlasy voličov…

Biden sa v “rezignačnom liste” pokúsil vyzdvihnúť niektoré pozitívne momenty jeho viac ako trojročného vládnutia. Na komplexné hodnotenie jeho vládnutia však bude čas neskôr. V liste totiž zároveň oznámil, že sa chce sústrediť na dokončenie prezidentského úradu do jeho konca, technicky do 20. januára 2025.

Namieste je ale hodnotiť samotný krok. Napriek jeho nezvyčajnosti treba uznať, že bol síce veľmi oneskorený, ale racionálny a dobrý. Keby to nebol urobil, v tieni veľmi pravdepodobného novembrového volebného debaklu by ostali nielen dobré momenty jeho vládnutia, ale v hre by bol aj osud volebného výsledku jeho materskej Demokratickej strany.

Budúcnosť ukáže, kto stál za nedeľným listom viac – či Biden alebo jeho spolustraníci, prejavujúci s jeho kandidatúrou oprávnene stále väčšiu nespokojnosť. Hlavne po veľmi, ale skutočne veľmi (z pohľadu Bidena) nevydarenej prvej prezidentskej televíznej debate 28. júna. Počas nej sme si viacerí pri nesúvislých vyjadreniach Bidena od hanby na chvíľu prepínali televízne kanály… Po nej u Demokratov zavládla doslova panika. V kontraste s týmto posledným neveselým vývojom má rozhodnutie Bidena odstúpiť zo súboja o Biely dom štátnické prvky. No Joe mal svoju kondíciu triezvo posúdiť už pred primárkami a priestor iným kandidátom dať už skôr. Amerika, aj voliči Demokratov si zaslúžia viac!

Demokrati sú teda v akomsi bode nula a môžu sa odraziť od pomyselného dna. V polovici augusta ich čaká výber nového kandidáta / novej kandidátky. Biden sa nedeľným vyhlásením ešte pokúsil ovplyvniť jeho výsledok tým, že odporučil, aby jeho náhradou bola nevýrazná Kamala Harris. Ale nedomnievam sa, že toto je ten rozhodujúci krok. Hlasy zvnútra Demokratov prezrádzajú, že podstatnejší je teraz čas. A ten nahráva práve Kamale. Napriek silným ambíciám guvernérky kľúčového štátu Michigan, Gretchen Whitmerovej či guvernéra Kalifornie Gavina Newsona alebo štátu Illinois Jaya Roberta Pritzkera má Kamala, vďaka svojmu doterajšiemu úradu, väčšiu rozpoznateľnosť. A mená ako Hillary Clintonová, či Michelle Obamová sú často sa objavujúcim želaním, ale ich kandidatúra je nepravdepodobná. Demokrati pôjdu skôr na istotu.

Silnou stránkou Kamaly je to, že je ženou. Viac ako 51% populácie USA tvoria ženy. Hlavne v kontraste k machovskému správaniu Trumpa. Kombinácia jej ázijsko-amerického a afro-amerického pôvodu však zaberie len na časť voličov. Určite nie na severovýchode. Svoju kariéru advokátky a prokurátorky štátu Kalifornia, a zasvätila výhradne liberálnej kultúrno-etickej téme obhajoby prístupu k interrupciám a bola to zároveň aj jej najsilnejšia téma v úrade viceprezidentky.

A treba povedať, že je to téma, ktorá je silná pre rozhodujúcu časť elektorátu Demokratickej strany. Kamala nie je nositeľkou žiadnej zásadnejšej témy, dôležitej pre posilnenie americkej ekonomiky. Podporovala Zákon o znížení inflácie (IRA) s najväčším “klimatickým” výdavkovým balíkom v histórii USA, ktorý však vyznieva veľmi paternalisticky a v neprospech európskeho autopriemyslu.

Kamala by bola pravdepodobne slabou pri riešení komplikovaných vzťahov s Čínou, čo by nebolo priaznivé pre Taiwan. Podpora Ukrajiny by sa zrejme zásadne nemenila. Naopak jej vlažnejúci vzťah k Izraelu a nechopnosť stáť za židovským štátom v tejto, pre Jeruzalem kritickej chvíli, už teraz odháňa aj tradičných židovských voličov Demokratov k Trumpovi.

Donald Trump má silnú východiskovú pozíciu. Vedľa Bidena pôsobil v úvode kampane čerstvejšie. Pomáha mu fakt, že sa v prvej polovici júla stal terčom pokusu o atentát. Uvedomuje si to a vie, ako z toho vyťažiť. Žaloby na súde pomohli paradoxne jemu, lebo z neho urobili mediálnu hviezdu a nie všetky boli dostatočne presvedčivé. Nepresvedčili ani súdy a v očiach verejnosti ich dokázal otočiť vo svoj prospech. Ale jeho osobný profil nie je v žiadnom prípade nasledovania hodný.

Alfasamectvo, odmietnutie uznania výsledkov predošlých volieb, správanie sa k ženám… Je populista, ktorý vie dobre narábať s emóciami hlavne konzervatívneho publika. Priazeň kresťanskej časti Ameriky si získava aj napriek tomu, že jeho doterajší životný štýl vyvoláva veľa otáznikov. Pomáha mu v tom aj silnejúci vplyv progresívneho krídla u Demokratov, ktorého súčasťou je napokon aj Kamala Harris.

Najväčšie obavy Európanov, a to hlavne nás, žijúcich blízko hraníc s Ukrajinou, vyvoláva jeho nekritický vzťah s Putinom, ktorý Ukrajinu brutálne napadol a vedie tam plnohodnotnú vojnu. Trump stojí pevne za Izraelom a jeho právom na obranu, za čo si získava stále viac aj traičných židovských hlasov z tábora Demokratov. Izrael na Trumpovi vysoko oceňuje odvahu, s akou sa pričinil o presťahovanie veľvyslanectva USA z Tel Avivu do Jeruzalema a jeho uznanie za hlavné mesto Izraela. A pokiaľ ide o ten vek, tam by sa karta otočila.

Trump má 78 rokov, Harrisová 59 rokov. A Kamala Harrisová by už nebola tým vyšťaveným a v prúde reči sa strácajúcim Bidenom. V poslednej dobe sa takmer o každých voľbách hovorí, že sú kľúčové, rozhodujúce…

Ale najbližšie prezidentské voľby v USA budú naozaj extra zaujímavé a dôležité. Postaral sa o to Joe Biden, neskorým odchodom do politického dôchodku.

Autor: Peter Švec