Ukrajincom nepomôžeme znovu dobyť Krym

Zatiaľ čo Západ hľadá dohodu o dodávkach munície pre Ukrajinu, vojna si denne vyžiada desiatky nevinných životov. Okrem vôle chýba Západu aj stratégia, ako chce Ukrajine pomôcť túto vojnu vyhrať. Rozprávali sme sa s vojenským stratégom a komentátorom Frankom Ledwidgeom.

Frank Ledwidge je hlavným vojenským analytikom pre Deutsche Welle a komentátorom britských a medzinárodných médií BBC, Al Jazeera, The Guardian, The Times a New Statesman. Je autorom viacerých publikácií. Jeho kniha Losing Small Wars sa stala knihou roka 2011 v rebríčkoch The Times a Amazon. Vyštudoval právo na Oxfordskej univerzite a získal doktorát z vojnových štúdií na univerzite King’s College v Londýne. Pôsobil ako advokát a vojenský dôstojník počas operácií na Balkáne, v Iraku, v Afganistane a na ďalších miestach. V súčasnosti prednáša o vojenskej stratégii a letectve na Portsmouthskej univerzite.

V rozhovore hovorí o rôznych pohľadoch na to, ako by víťazstvo Ukrajiny mohlo vyzerať. Tiež o tom:

• ktorým smerom bude podľa neho Rusko postupovať ďalej
• či bude vojna smerovať k vyslaniu vojakov NATO na front
• čo by spôsobilo použitie jadrových zbraní

Slovensko si dlhodobo neplní svoje záväzky voči NATO. Donald Trump sa netají tým, že by takýmto krajinám neprišiel na pomoc. Čo by znamenalo jeho víťazstvo v prezidentských voľbách pre členské štáty vrátane Slovenska?

Trump povedal, že pre krajiny, ktoré si neplnia svoje záväzky voči NATO, platí, že si Rusko s nimi môže robiť, čo chce. Keď sa však pozrieme na reálnu situáciu, Rusku trvalo dva roky krvavých bojov, kým dobylo Avdijivku, čo je v zásade bezvýznamná časť územia. Dobre vedia, že proti NATO by nemali šancu. Preto nebudú útočiť na Pobaltie a už vonkoncom nie na Poľsko, ktoré chce mať najsilnejšiu armádu v Európe. Čo by sme však určite očakávať mali, je hybridná vojna a kybernetické útoky.

Podcenili sme schopnosti Ruska a ruskej armády?

Áno. Ich nedávna história ukazuje, že spočiatku zlyhávajú, potom sa poučia a zvíťazia alebo aspoň viditeľne nezlyhajú. Nie sú ani hlúpi. Len náš nesprávny odhad, že je to tak, nás priviedol až do situácie, kde sme teraz.

Vyústi podľa vás táto vojna do toho, že NATO pošle na Ukrajinu svojich vojakov?

Francúzsky prezident sa už viackrát vyslovil, že táto možnosť je v hre. V prípade takéhoto zásahu sa však Putin oháňa použitím jadrových zbraní. Túto skutočnosť si málokto uvedomuje. Za posledných päťdesiat rokov táto možnosť ani nebola na stole, preto nie je zatiaľ vypracovaná žiadna efektívna stratégia, ktorá by sa zamýšľala nad takýmto ničivým scenárom. Takže sa musíme prestať pohrávať s takouto možnosťou.

V prípade totálnej jadrovej vojny by sa celosvetová produkcia kalórií znížila o 90 %. V preklade, viedlo by to k svetovému hladomoru.

Z tohto hľadiska hodnotím Macronove slová ako veľmi nepremyslené a neprezieravé. Naposledy sme boli takto blízko jadrovej vojny počas kubánskej krízy v 60. rokoch. Odvtedy sa Amerika a Rusko nedostali do otvoreného konfliktu a musíme robiť všetko pre to, aby sa tak nestalo.

Čo by využitie jadrových zbraní znamenalo v praxi?

Podľa doposiaľ najpodrobnejšej štúdie, vykonanej Kalifornským technologickým inštitútom, by použitie jadrových zbraní v severozápadnej Indii a Pakistane do piatich rokov spôsobilo pokles svetovej priemernej kalorickej produkcie o 7 %. V prípade totálnej jadrovej vojny by sa celosvetová produkcia kalórií znížila o 90 %. V preklade, viedlo by to k svetovému hladomoru. Tri štvrtiny svetovej populácie by nemali šancu prežiť.

Zaujímavým experimentom je simulačná hra Proud Prophet, vyvinutá v Kalifornii počas studenej vojny. Jej cieľom bolo otestovanie všetkých možných scenárov a vhodných reakcií na jadrové útoky protivníka. V každom z týchto scenárov sa ukázalo, že využitie jadrovej zbrane by viedlo v priebehu niekoľkých dní ku globálnej katastrofe. A je jedno, či tento scenár aplikujete na Severnú Kóreu, Indiu či Ukrajinu. Ten dosah pocítime všetci.

Jednou z rozbušiek by pravdepodobne bolo aj prijatie Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie…

Vzhľadom na požiadavku Ukrajiny zachovať jej územnú celistvosť by jej vstup znamenal zároveň prijatie okupovaných separatistických území, a teda začiatok otvoreného konfliktu medzi NATO a Ruskom.

Ako by sa podľa vás malo dosiahnuť víťazstvo Ruska alebo Ukrajiny?

Pri konfliktoch ako tento je vždy dôležité vnímať, kto má na svojej strane bod zlomu, ktorý dokáže otočiť celý konflikt. A pri takej vyčerpávajúcej vojne, ako je táto, sa základným bodom zlomu ukazuje byť predovšetkým ľudský kapitál – počet vojakov a ich schopnosť bojovať. Nie plné muničné sklady.

Rusko sa chce dostať do pozície, v ktorej by mohlo diktovať podmienky rokovaní.

Pre Rusov by bolo víťazstvom, ak by porazili ukrajinskú protivzdušnú obranu. Pre Ukrajinu by dosiahnutím úspechu bolo to isté. Musela by Rusku spôsobiť také straty, že by stratilo koordináciu, schopnosť pokračovať v boji. Aktuálne sa zdá, že situácia sa vyvíja viac v prospech Ruska.

Ktorým smerom bude podľa vás Rusko ďalej postupovať?

Rusko si stanovilo ciele, ktoré sa zdajú byť pomerne jasné – Donecká a Luhanská oblasť a Kerčský most, ktorý im zabezpečuje prístup k Čiernemu moru. Podľa môjho názoru sa chce Rusko dostať do pozície, v ktorej by mohlo diktovať podmienky rokovaní. A je pravdepodobné, že takúto pozíciu bude mať po obsadení minimálne oblastí Donecka, Luhanska, Záporožia a juhovýchodného pobrežia.

Vyjadrili ste sa, že pre Ukrajinu by bolo víťazstvom, ak by vymenila Krym a Donbas za členstvo v NATO. Skutočne si myslíte, že tieto oblasti by Rusku stačili? V roku 1994 sa Ukrajina po rozpade Sovietskeho zväzu vzdala jadrového arzenálu výmenou za záruky, že bude nezávislá a že sa zachová jej územná celistvosť. Rusko však zmluvy porušilo. Prečo by mali Ukrajinci Rusom tentokrát veriť?

Nemám nato jednoznačnú odpoveď. V aktuálnej situácii je dôležité, aby si NATO vytvorilo stratégiu. A toto by mohla byť jedna z možných stratégií, ktorá by Ukrajine zabezpečila ochranu. To ešte nerobí z Putina dôveryhodného partnera. V prípade členstva Ukrajiny v NATO by však Putin bojoval proti celej Severoatlantickej aliancii a proti takej vojenskej prevahe by nemal šancu.

Ukrajincom by sme mali dať najavo, že im nepomôžeme znovu dobyť Krym. Dokonca aj najväčší Putinov odporca Alexej Navaľnyj dlho označoval Chruščovovo darovanie Krymu Ukrajine za svojvoľné a nezákonné a viackrát sa vyjadril, že „Krym je náš“.

Nebolo by pre Ukrajinu víťazstvom práve navrátenie okupovaných území a obnova pôvodných ukrajinských štátnych hraníc s Ruskom?

Ukrajina má potenciál byť jednou z najviac prosperujúcich európskych veľmocí aj bez týchto území. Keď si napríklad zoberiete Fínsko, v Zimnej vojne so Sovietskym zväzom v roku 1940 prišlo o Karéliu. Napriek tomu je jednou z najvyspelejších krajín sveta. Je evidentné, že takýto scenár by bol reálny aj pre Ukrajinu, ktorá je niekoľkonásobne väčšia ako Fínsko.

O čom to hovorí?

Že môžete prehrať, čo v preklade znamená stratiť časť územia, ale napriek tomu skončiť ako víťaz. Po rozpade Sovietskeho zväzu mala Ukrajina HDP ako Poľsko, a keď sa v súčasnosti pozriete, kde tieto krajiny sú, je tam priepastný rozdiel. Ukrajina má mimoriadny priemyselný a poľnohospodársky potenciál so silným ľudským kapitálom. Mohla by sa stať silným hráčom na medzinárodnej scéne.

To znamená, že namiesto priamej vojenskej podpory Ukrajiny by sme mali hľadať skôr politické riešenia tohto konfliktu?

Áno, a to z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, že Ukrajina je schopná brániť sa, no nie postupovať dopredu. Druhým dôvodom je, že všetci vidíme na fronte straty na životoch, ktoré sú masové. Stovky mladých mužov prichádzajú denne o život, aj keď všetko nasvedčuje tomu, že Ukrajina viditeľne ťahá za kratší koniec.

Za čo títo ľudia umierajú?

To je dobrá otázka. Skúsme využiť tradičnú filozofiu vojenskej etiky. Jedným z odôvodnení pokračovania vojny je podľa nej reálna šanca na úspech. V tomto prípade nie je reálna šanca na úspech, ak hovoríme o vrátení hraníc Ukrajiny do stavu po rozpade Sovietskeho zväzu.

Vojenskí analytici hovoria, že Ukrajina bojuje aj za nás ako krajinu NATO. Čo by víťazstvo Ruska v tejto vojne urobilo s poslaním NATO – že silnejší štát nemôže zasahovať do územnej celistvosti iného štátu?

Bola by to veľká rana pre NATO, ktoré si od začiatku sľubuje víťazstvo. Myslím si, že reakciou by bolo veľké úsilie o prezbrojenie.

To, čo teraz Ukrajina potrebuje viac, je trénované, dobre vybavené a vysoko motivované vojsko.

Podľa Putinových vyjadrení sa môže zdať, že ukončenie vojny podmieňuje okupáciou celého štátu..

Považujem za nerealistické, že by sa Putin chcel posúvať do centrálnej a západnej časti krajiny. Malo by to zničujúce následky pre samotné Rusko a Putin si uvedomuje, že takú cenu si nemôže dovoliť zaplatiť. Preto si myslím, že sa bude usilovať o získanie Doneckej a Luhanskej oblasti, a aj to bude trvať veľmi dlho. Postupujú veľmi pomaly.

Prečo by podľa vás malo byť Rusko ochotné rokovať o mieri, ak si v poslednom čase udržuje prevahu na bojisku?

Ukrajinci by sa mali snažiť využiť moment, keď budú Rusi pripravení rokovať, čo bude v najbližších mesiacoch náročné. Podľa bývalého predsedu Zboru náčelníkov štábov americkej armády Marka Milleyho sa malo o otázke mieru rokovať minulý november, keď Ukrajinci dobyli Cherson. Teraz je už neskoro. Ukrajina bude musieť akceptovať novú realitu, ktorá sa ukáže v najbližšom roku či dokonca mesiacoch.

Narážate tým na stratu území?

Áno. Minimálne čo sa týka Krymu a Donbasu, Západ by mal dať Ukrajine najavo, že jej ich nepomôže znovu dobyť. Nebude sa to hovoriť verejne, len súkromne. A myslím, že súkromne sa to už stalo.

Myslíte si, že by to garantovalo Ukrajine a východným členom NATO bezpečnosť? Bude NATO schopné odradiť agresora?

Momentálne áno, ale len preto, že väčšina ruskej armády je nasadená na Ukrajine. Navyše by sme nemali zabúdať, že počas tejto vojny došlo k rozširovaniu NATO o ďalších, vojensky veľmi dôležitých členov – Fínska a Švédska. Tieto krajiny by s pomocou Francúzska, Británie, USA porazili Rusov dokonca aj v neskoršom období tohto desaťročia. Som si istý, že by to dokázali. A to poskytuje veľmi vysokú úroveň odstrašenia pre obnovenú a prebudovanú ruskú armádu.

Pred pár týždňami odklepli Spojené štáty vyše 60-miliardový balík pomoci pre Ukrajinu. Akým spôsobom sa táto pomoc pretaví do konkrétnych opatrení na ukrajinskom bojisku?

Z môjho pohľadu neprinesie očakávaný výsledok, hoci si vďaka tomu Ukrajina doplní zásoby munície. To, čo však teraz potrebuje viac, je trénované, dobre vybavené a vysoko motivované vojsko.

Viaceré krajiny sa však vymedzujú, že dodali, čo mohli. Zoberme si napríklad také Dánsko, ktoré poslalo na Ukrajinu všetko svoje delostrelectvo…

Nehovorím o pobaltských štátoch, Škandinávii alebo Veľkej Británii, ktoré dodali veľkú časť svojich muničných skladov. Otázkou však je, či je vôľa celého Západu navyšovať pomoc Ukrajine tak, aby túto vojnu vyhrala. Ak by si totiž Západ skutočne myslel, že Putin bude v najbližšom roku na hraniciach so Slovenskom, tak by neodkladne zvyšoval svoje dodávky.

Západ nemá vytvorenú premyslenú stratégiu pomoci Ukrajine. Tým jej neposkytuje šancu na vytvorenie systému obrany a posilnenie ekonomiky.

Ukážme si to na príklade protivzdušných raketových systémov Patriot S-300. Španielsko ich má na tureckých hraniciach so Sýriou a odmieta ich dodať Ukrajine. Alebo napríklad Grécko, ktoré má najväčšie zásoby týchto raketových systémov v Európe, no neplánuje ich dodať, a to ani napriek tlaku zo strany EÚ a NATO.

Nie je však rozumné, aby západné štáty pri dodávkach zbraní mysleli aj na svoju bezpečnosť?

Skôr je za tým chýbajúca vôľa. Američania nedodávajú dokonca ani svoje tanky a obrnené vozidlá, pretože sa obávajú potenciálnej hrozby zo strany Číny. A pritom by ich to nič nestálo, lebo sa ich nechystajú voči Číne použiť. Namiesto toho, aby ich dávali Ukrajine, stoja v Amerike v skladoch.

O čom to hovorí?

Dodávajú Ukrajine dosť na to, aby zadržala nepriateľa, ale nie dosť na to, aby Ukrajinci mohli postupovať. Západ nemá vytvorenú premyslenú stratégiu pomoci Ukrajine na najbližšie roky a tým jej neposkytuje šancu na to, aby si vytvorila systém obrany a posilnila svoju ekonomiku.

Myslíte si, že by táto vojna mohla pomôcť záujmom iných krajín, ako napríklad Číny či Maďarska, aby si nárokovali svoje niekdajšie územia?

V prípade Číny pravdepodobne áno, v prípade Maďarska reálnu šancu nevidím. Aj tak by som však tieto krajiny neporovnával s Ruskom, ktoré je momentálne celé nastavené na vojnovú ekonomiku.

Využil Západ tieto dva roky na prezbrojenie?

Nie, stále sme zotrvali pri systémoch vyvinutých počas dvadsiatich rokov hlúpych a nezmyselných vojen mimo oblastí NATO. Bude trvať mnoho rokov, kým sa to zmení. Výnimkou je Poľsko, ktoré sa rozhodlo prezbrojiť dávno pred touto vojnou.

Historik Timothy Snyder tvrdí, že Ukrajina bojuje o zachovanie poriadku po rozpade Sovietskeho zväzu a za ideu demokracie. Aj vy vnímate Ukrajincov ako obrancov demokratických hodnôt, ktorí bojujú za nás?

Toto územné usporiadanie je veľmi premenlivé. Nie je zmrazené. Aktuálne usporiadanie závisí od reálnych záujmov štátov a presadenia ich moci. Spomeniem niekoľko príkladov, ako sa usporiadanie môže po pár rokoch vojensky alebo politicky zmeniť: Hongkong, Macao, Náhorný Karabach, Východný Timor, bývalé sovietske štáty, zjednotenie Nemecka, Cyprus, Palestína a Izrael, Západná Sahara, odtrhnutie Eritrey od Etiópie, de facto rozdelenie Somálska a v Európe predovšetkým príklad Kosova.

Niektoré z týchto zmien sú nešťastné a neoficiálne alebo neuznané, niektoré sa uskutočnili ozbrojenou silou (vrátane západnej invázie). Pravdepodobne existuje mnoho ďalších. Samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na hrubé porušenie tohto usporiadania v Iraku – inváziu.

Takýto výsledok bude zlý najmä pre Ukrajinu, ktorá sa bude vzďaľovať od možnej prosperity a vstupu do NATO.

Smeruje táto vojna k zmrazenému konfliktu?

Je to jeden z možných scenárov, podobne ako medzi Severnou a Južnou Kóreou, Indiou a Pakistanom či Tureckom a Cyprom. Takýto výsledok však bude zlý najmä pre Ukrajinu, ktorá sa bude v takom prípade vzďaľovať od možnej prosperity a vstupu do NATO.

Ako by sa zmenila geopolitická mapa sveta, keby Ukrajina vyhrala alebo prehrala?

Oficiálne sa to v západnom medzinárodnom práve nezmení. Neoficiálne, v závislosti od toho, kde sa línie zastavia, to bude mať za následok pokračovanie ruskej nadvlády všade tam, kde sa línie zmrazia alebo sa uzavrie dohoda či prímerie.