Prečo je trojka viac než len číslo: Symbolika, zvyky a malý manifest o chodení pešo

V práve prebiehajúcom Veľkonočnom období sme si počas Svätého týždňa pripomínali ukrižovanie a následné zmŕtvychvstanie Ježiša. Dni spejúce k najvýznamnejšiemu sviatku kresťanskej viery, ktorým je Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania, sa zvyknú označovať ako Veľkonočné trojdnie. Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota však nie sú jediné symboly využívané Cirkvou, ktoré spája číslovka tri.

Už len keď ostaneme pri Veľkej noci, práve tri dni bol podľa evanjelistov Ježiš v hrobe predtým, ako vstal z mŕtvych. Opakom hrobu je kolíska – v prípade Zmŕtvychvstalého ňou boli jasličky. A pri jasličkách ho navštívili traja králi či, asi presnejšie, traja mudrci. Tí Ježišovi podľa tradície doniesli tri dary, a to zlato, kadidlo a myrhu. Áno, boli traja, tak doniesli tri dary, pochopiteľne. Ale tých darov mohli doniesť aj päť, šesť, sedem…

V kresťanskej viere je vlastne symbolov spojených s číslovkou tri neúrekom. Spomeňme napríklad duchovné dary či cnosti: vieru, nádej a lásku. Najväčšou a azda najznámejšou trojicou je Svätá Trojica. Otec, Syn a Duch Svätý. Možno práve tento symbol je prameňom všetkých ostatných.

Tri základné božstvá má, mimochodom, aj ďalšie svetové náboženstvo hinduizmus. Sú nimi Brahma – stvoriteľ, Višnu – uchovávateľ a Šiva – ničiteľ, pričom táto „svätá trojica“ sa nazýva Trimúrti. Nebude náhoda, že v mytológii sa následne číslom tri, azda po vzájomnej inšpirácii s hinduizmom, označuje minulosť, prítomnosť a budúcnosť.

Ak klesneme o stupienok nižšie, dostaneme sa od božských záležitostí k svetským. Symbolikou čísla tri sa to tu však hemží rovnako pravidelne. Ak začneme pri našom štátnom znaku, nájdeme na ňom trojvršie, ktorého význam sa konsenzuálne vysvetľuje ako vrcholky Tatry, Matry a Fatry. Tieto kopce majú symbolizovať hornatú krajinu, územie dnešného Slovenska.

S históriou nášho národa súvisí taktiež legenda o troch Svätoplukových prútoch. Z histórie síce nie je jasné, či mal Svätopluk presne troch synov, ale príbeh sa zachoval práve s týmto počtom. Milujeme (ako národ, ja osobne ani nie) rozprávku Tri oriešky pre Popolušku, Margita Figuli napísala Tri gaštanové kone (pre mňa strata času) a aj Francúzi majú svoju literárnu verziu s dominujúcou trojkou, konkrétne Troch mušketierov Alexandra Dumasa (toto ma bavilo, asi je to pochopiteľnejšie). Detičky čítajú (ja tiež) rozprávku o troch prasiatkach. Pre dospievajúcich (a aj pre mňa) predstavujú klasiku príbehy Troch pátračov amerického autora Roberta Arthura jr.

Najradšej mám však šport. A tam je trojka takisto prítomná, zoberme si napríklad taký hetrik vo futbale či hokeji. Ide o situáciu, keď jeden hráč dá presne tri góly. Nepodarilo sa mi však dopátrať, prečo má práve tento počet svoje špecifické označenie. Podľa mňa súvisí práve s „magickou silou“ trojky, ktorá spája aj príklady uvedené vyššie.

Aj basketbal má svoju mágiu v čísle tri – a nie, nie je to hod označovaný ako trojka. Trojka je totiž len ľudové pomenovanie hodu za tri body, tak ako dvojka je pomenovanie hodu za body dva. Basketbalisti sa však snažia o tzv. triple-double, čo je výkon hráča, ktorý dosiahne minimálne 10 bodov, 10 asistencií a 10 doskokov v jednom zápase. Tento výkon je považovaný za veľmi vzácny a ukazuje všestrannosť a schopnosti hráča ovplyvniť hru rôznymi spôsobmi. V dnešnom jazykovom okienku tento termín prekladáme ako trojnásobné (hody, asistencie, doskoky) dosiahnutie dvojciferného počtu bodov v priebehu jedného zápasu.

Všestranní športovci ašpirujú na zvládnutie triatlonu, ktorý pozostáva z plávania, cyklistiky a behu. Súťažiacich športovcov je mnoho, ale iba prví traja sú ocenení medailami.

Púť po významoch symboliky trojky ukončime trebárs v ľudovej slovesnosti. V nej sa ustálilo napríklad príslovie každé čudo tri dni trvá.

Číslo tri sa vyskytlo aj v mojej práci. Pracujem na treťom poschodí. V budove, ktorá má výťah. Prejsť s prízemia do mojej kancelárie po schodoch je príjemnou rannou rutinou na prebudenie, vyvetranie sa po obede a v rámci denného pohybu vôbec.

Úprimne napíšem, že nerozumiem ľuďom, ktorí na toto poschodie „chodia“ výťahom. A sú to takmer všetci. Samozrejme, moje nepochopenie sa týka aj poschodí nižších a vyšších, ale keďže dnešný text opantala trojka, ostanem na leveli, na ktorý patrím.

Navyše, úplne absurdne vyznieva fakt, že mnohí pracovníci výťah využívajú aj smerom nadol. Pričom nie je nič jednoduchšie, ako nechať sa gravitáciou – a krokmi – stiahnuť smerom dole po schodoch. (Asi len ten výťah, hm.)

Tretie poschodie je z môjho pohľadu presne na pomedzí prístupu „nepoužijem výťah, aby som nevyzeral slabo“, ktorý platí pre obyvateľov prvého a druhého poschodia, a prístupu „už je legitímne výťah použiť“, ktorý platí pre poschodia od štvorky vyššie. Ktovie, možno práve poschodie tri je vďaka svojej špecifickej polohe na rozhraní (a nie Svätá Trojica; žartujem) tou prapôvodnou inšpiráciou, múzou pre všetky ostatné symbolické trojky a trojice.

A práve toto rozhranie sa mi zdá ako test každého, kto sa naň snaží dostať. Keďže rád pozorujem ľudí, potom ich hodnotím a potom o tom píšem takéto články, všímam si svoju osamelosť počas výstupu k môjmu pracovnému stolu. Chápem, že mnoho ľudí radšej uplatní prístup „štvrtého poschodia“ namiesto prístupu „druhého poschodia“. Čo však nechápem, sú následné a sústavné sťažnosti týchto ľudí na zlý zdravotný stav, nedostatok pohybu, smútky duše a tak ďalej.

Viete, prečo si to dovoľujem takto napísať? Lebo používam veľmi jednoduchú generalizáciu: ak človek nie je ochotný pre svoje zdravie urobiť tak málo, ako „vybehnúť“ tri, s prepáčením, poondiate poschodia, neverím, že je neskôr ochotný robiť podstatne ťažšie veci, ako si ísť napríklad zaplávať, zabicyklovať alebo zabehať.

Ak stále nesúhlasíte s mojou logikou, pridám ešte jeden argument. Nevedomé uprednostnenie výťahu pred schodmi prebieha v mozgu vo veľmi krátkom časovom rámci; sú to milisekundy. Nepotrebujem však tak veľa vedomia, „vôle“, aby som urobil jeden krok doprava od výťahu ku schodisku a niekoľko poschodí si vyšliapal. Oveľa viac vôle je však potrebnej po príchode domov na zdvihnutie sa z gauča, prezlečenie sa do športového, opustenie domova a vyvinutie aktivity…

Preto neverím, že tí, ktorí opovrhujú schodmi, si to v súkromnom živote aktívne vynahradia. Pritom o zdravotných benefitoch pohybu sa ani nemusíme baviť. Prečo to teda nerobíme? Ja neviem. Pre mňa je nechodenie po schodoch rovnakou záhadou ako trojjediný Boh, ako počet Svätoplukových detí, ako jedinečnosť hetriku.

Chcel by som navrhnúť, aby poschodie číslo tri prišlo o svoje výsostné postavenie v rámci zoznamu symbolických trojok a vrátilo sa „na zem“. A aby ľudia začali naň, a ideálne aj cezeň, chodiť pešky. Respektíve, aby začali aspoň chodiť.

A aby toto čudo netrvalo len tri dni.