Problémom sveta nie je uspokojiť ľudí materiálne, ale nájsť správny kľúč na distribúciu bohatstva

Bratislavské Hanusove dni. Sprava moderátor Ján Heriban a hostia Roman Češka, Karol Zeleňák a Ján Kovalčík.
Portál nm.sk diskutoval na Bratislavských Hanusových dňoch o tom, prečo sa pápež pletie do ekonomiky.

Podporte dialóg

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Preto potrebujeme aj vašu pomoc. Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah.

Ekonomická otázka ovplyvňuje život každého z nás. Vývoj cien produktov, nehnuteľností, úrokových sadzieb či energií určitým spôsobom determinuje našu spokojnosť a stabilitu. Na to, ako vyzerá správne fungovanie ekonomiky a do akej miery by ju mal štát regulovať, existujú rôzne názory. Podľa niektorých by mala byť ekonomike ponechaná sloboda v čo najväčšej možnej miere, iní si myslia, že pre jej správne smerovanie je nevyhnutná regulácia zo strany štátu. V opačnom prípade totiž hrozí, že sa budú prehlbovať rozdiely medzi bohatými a chudobnými.

Práve na problém stále väčšej sociálnej nerovnováhy a na stavanie zisku do centra všetkej ekonomickej snahy poukazuje i pápež František vo svojich encyklikách Laudato Si´ a Fratelli Tutti. Model „Františkovej ekonomiky“ je však pre väčšinu z nás neznámy. Na festivale Bratislavské Hanusove dni (BHD) ho reflektovali traja ekonómovia – Ján Kovalčík, senior analytik, ktorý v minulosti pracoval v Inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) a momentálne je členom tímu Plánu obnovy na Úrade vlády SR, Karol Zeleňák, hlavný expert Národnej banky Slovenska v oblasti finančnej stability finančného sektora, a bývalý český politik a expredseda výkonného výboru Fondu národného majetku Roman Češka.

Na začiatku diskusie viedli hostia polemiku o slobode podnikania a pôsobení voľného trhu. Roman Češka upozornil, že prihliadnuc na množstvo zákonov a regulácií o ére voľného trhu hovoriť nemôžeme. Jedine v oblasti výberu odvetvia, v ktorom chceme podnikať, máme skutočne voľné ruky. Zároveň upozornil, že celý rad problémov, ktorým čelíme, vzniká práve dôsledkom toho, že trh nie je dostatočne voľný, a tak nestíha promptne reagovať na dopyt. V aktuálnom stave našej ekonomiky je podľa neho kľúčové, aby podnikatelia nestratili motiváciu v preregulovanom trhu pracovať. Skôr ako nad ďalšími reguláciami by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako zásahy štátu do ekonomiky obmedziť. Štát podľa neho najviac zlyháva v tom, že na veci, ktoré sa nedajú riešiť reguláciou, vymýšľa ďalšiu.

Pri vytváraní čo možno najefektívnejšieho modelu hospodárenia sa začína stále viac prihliadať aj na cenu, za akú sa ekonomický rast dosahuje.

Hlavná obava pápeža Františka v súvislosti s vývojom ekonomiky je spojená s prílišným zameraním sa na zisk, pri ktorom sa z centra pozornosti stráca človek a jeho dôstojnosť. Ohraničenosť a krehkosť voľného obchodu sa podľa neho najviac ukázala pri pandémii, ktorú neviditeľná ruka trhu nedokázala riešiť.

Karol Zeleňák upozornil, že podobný názor ako pápež zastávajú i viacerí ekonomickí lídri, ktorí si uvedomujú krátkozrakosť riešení zameraných na maximalizáciu zisku a ekonomický rast. Pri vytváraní čo možno najefektívnejšieho modelu hospodárenia sa začína stále viac prihliadať aj na cenu, za akú sa ekonomický rast dosahuje. Či rastúci zisk pôjde na úkor ekológie, vykorisťovania, neľudských pracovných podmienok a podobne. Práve ekológia je podľa Karola Zeleňáka témou, ktorá je na pretrase takmer každej firmy. Objavuje sa snaha nastaviť systém fungovania tak, aby sa podporili zelené technológie, zelené úvery a fondy.

Pápež František podľa Zeleňáka neprichádza s nejakým novým revolučným ekonomickým modelom. On len zdôrazňuje, že do centra pozornosti sa musí dostať človek bez ohľadu na jeho sociálny status a zodpovednosť voči iným, voči svetu, planéte a ľudstvu. „V princípe to, k čomu aj my ako ekonómovia prichádzame, je tu ponúkané na tácke. Verím, že i svet k týmto hodnotám časom dospeje, no vyzerá to tak, že ho to bude stáť ešte strašne veľa času, nákladov a, žiaľ, i ľudských životov,“ povedal Zeleňák.

Úspešný podnikateľ nie je ten, kto dosiahne najväčší zisk, ale ten, ktorý najlepším spôsobom uspokojuje potreby zákazníkov.

Proti maximalizácii zisku ako hlavnému motivátorovi sa ohradzuje i Roman Češka, ktorý vo svojej poradenskej praxi zisťuje, že peniaze ako hybná sila prestávajú fungovať. Ako omnoho efektívnejší spôsob motivácie uviedol stanovenie vízie, pre ktorú sú ľudia schopní sa nadchnúť a nasledovať ju. Roman Češka si myslí, že pápež sa ani tak nestavia proti voľnému trhu, ako proti náhľadu na ekonomiku len cez optiku peňazí a čísel. Podnikanie musíme podľa pápeža vnímať v prvom rade ako službu. „Úspešný podnikateľ nie je ten, kto dosiahne najväčší zisk, ale ten, ktorý najlepším spôsobom uspokojuje potreby zákazníkov,“ doplnil Češka.

Na dôležitosť hodnotovej stránky ekonomiky nadviazal Karol Zeleňák citátom od laureáta ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy Miltona Friedmana, ktorý povedal: „Ja nie som veriaci, som agnostik, preto ak sa ma opýtate, či má Boh niečo spoločné s ekonomikou, odpoviem, že nie, ale ak sa ma opýtate, či majú hodnoty niečo spoločné s ekonomikou, poviem, že veľa.“

Ján Kovalčík na obhajobu voľného trhu vyzdvihol, že práve tzv. neviditeľná ruka podnecuje ľudí ku kreativite. Tieto kreatívne snahy však často narážajú na nezmyselné štátne regulácie, ktoré by podľa neho mali byť len tam, kde sú naozaj potrebné. Ako príklad uviedol protimonopolné zákony, ktoré sa zaviedli ešte počas budovania kapitalizmu. „Najhoršie na tom je, že niektoré regulácie paradoxne ešte zhoršujú neduhy trhu a vytvárajú nové problémy, ktoré by bez tej regulácie nevznikli. Potom sa vina hodí na trh, no v skutočnosti je problém v chybnej regulácii,“ objasnil.

Roman Češka doplnil, že i v prípade koronavírusu Covid-19 sme jeho hlavné negatívne dosahy pocítili najmä po zavedení regulácií, nie však zo slobodného trhu. „Covidová kríza bola krízou zodpovednosti za vlastný život a zdravie a krízou absolútneho víťazstva filozofie, že o naše zdravie sa postará štát. Štátne regulácie vytvorili také iracionálne zásahy do ekonomiky, že sa z ich dôsledkov budeme spamätávať ešte roky,“ zdôraznil Češka.

Len za prvé tri mesiace Covid-opatrení sa vytvoril v Česku deficit v štátnej kase vo výške 400 miliárd českých korún, čo je viac ako rozpočet českého zdravotníctva na celý rok.

Ako príklad nelogického opatrenia uviedol zatvorenie maloobchodných predajní s minimálnym množstvom zákazníkov na jednej strane a otvorené preplnené hypermarkety na strane druhej. Len za prvé tri mesiace sa podobnými opatreniami vytvoril v Česku deficit v štátnej kase vo výške 400 miliárd českých korún, čo je viac ako rozpočet českého zdravotníctva na celý rok. V tomto si Roman Češka myslí, že pápež František pracuje s klišé, že za bolestivé ekonomické dosahy môže neregulovaný voľný trh. V skutočnosti za tým často stoja neopodstatnené štátne regulácie.

Ján Kovalčík na druhej strane upozornil, že za slovami pápeža Františka vidí skôr odkaz na rozvojové krajiny, v ktorých nefungujú ani základné regulácie, ktoré sú pre nás už dávno samozrejmosťou. Podľa Češku sa však na príklade mesta ležiaceho na rozhraní USA a Mexika ukazuje, že tajomstvom úspechu prosperujúcej časti mesta na americkej strane sú fungujúce inštitúcie. Všetky rozvojové krajiny, ktoré sa potýkajú s vážnymi ekonomickými problémami, narážajú podľa Češku na problém nefungujúcich inštitúcií a zle nastavenej legislatívy, a nie na presadzovanie ekonomiky voľného obchodu.

Veľká časť Františkových encyklík sa dotýka práve dosahov trhovej ekonomiky na chudobných ľudí. Karol Zeleňák si pri vysvetľovaní sociálnej nerovnosti pomohol ilustráciou od francúzskeho profesora ekonómie Thomasa Pickettyho. Ten distribúciu bohatstva prirovnal k tvaru slonieho chrbta so zdvihnutým chobotom, na ktorom sa ukazuje disproporcia v prerozdeľovaní národného bohatstva, ktorá je v rôznej intenzite v spoločnosti prítomná už celé stáročia.

Z poľnohospodárstva žili tradične desiatky percent populácie práve v rozvojových štátoch. Toto všetko sme však pod rúškom potravinovej sebestačnosti úplne zabili.

Ján Kovalčík vidí najväčší problém v tom, že najbohatšie krajiny sveta vytvárajú potravinovú nadprodukciu, s ktorou potom dotujú chudobné štáty. Tým sa však znižuje ich poľnohospodárska produkcia, ktorú by mohli exportovať do bohatých regiónov sveta. Z poľnohospodárstva žili tradične desiatky percent populácie práve v rozvojových štátoch. „Toto všetko sme však pod rúškom potravinovej sebestačnosti úplne zabili,“ vraví Kovalčík. Nemôžeme sa preto podľa neho čudovať, že sme svedkami migračných vĺn ľudí z tretích krajín, ktorí u nás hľadajú útočisko.

Podobný názor zastáva aj pápež František, keď hovorí, že problémom sveta nie je uspokojiť ľudí materiálne, ale nájsť správny kľúč na distribúciu bohatstva. Takýto problém podľa Češku môžeme pozorovať i na Ukrajine, ktorá od roku 2008 žiadala o vstup o EÚ, ale Západ vtedy neprejavil záujem o to, v čom má Ukrajina konkurenčnú výhodu – v poľnohospodárskej produkcii. EÚ namiesto toho, aby začala dovážať poľnohospodárske produkty z Ukrajiny, sa pre ochranné opatrenia proti akejkoľvek spolupráci s naším východným susedom vymedzila. Češka si myslí, že hovoriť o bohatstve sa dá iba na úrovni ilúzie. Hranica bohatstva a chudoby je podľa neho iba mentálnou hranicou, ktorá nám umožňuje porovnávať sa s druhými, ktorí majú viac či menej ako my.

Druhou ilúziou, ktorej mnohí v súvislosti s bohatstvom veria, je tá, že je to možnosť spotreby. V prvom rade je to však zodpovednosť za správu zvereného majetku. Češka sa zároveň vyjadril, že existujúce nerovnomerné rozloženie bohatstva má aj svoju pozitívnu stránku, keďže rovnaký fenomén nerovnosti môžeme pozorovať aj v oblasti inteligencie, schopnosti adaptovať sa či podnikať. „A ak by niekto navrhoval ako riešenie prerozdelenie peňazí tých úspešných na úkor tých chudobnejších, ako sme to mohli vidieť v niektorých krajinách južnej Afriky, som presvedčený, že by sa znížila celková úroveň svetového hospodárstva, na čo by sme doplatili všetci,“ uzavrel Češka.

Všetci hostia sa zhodli na tom, že pápež František vo svojom pohľade na svetovú ekonomiku veľmi výstižne pomenúva výzvy súčasnej doby a okrem chýb, ktorým sa vo svojich encyklikách venovali aj iní pápeži, prináša pohľad na ich možné riešenia. Češka zdôraznil, že Františkova ekonomika nie je výsledok pápežových encyklík, ale reakcia na pápežovo pozvanie mladých ekonómov na diskusiu do Assisi. Ak teda chceme obsiahnuť ucelený pápežov názor na ekonomiku, musíme ho vnímať v širšom kontexte. Keď napríklad pápež hovorí o potrebe bratstva, poukazuje na to, že ľudí z Afriky či Blízkeho východu nemôžeme brať ako ľudí druhej kategórie. Nemali by sme byť preto ľahostajní, ak v týchto krajinách prichádzajú tisícky ľudí o život, a riešiť to, iba ak sú medzi obeťami naši krajania.

Na záver diskusie sa hostia dotkli aj príspevku každého jedného z nás k zlepšeniu ekonomiky podľa pápeža Františka. Mali by sme sa v prvom rade zamýšľať nad tým, prečo robíme to, čo robíme, aby sme vnímali dosahy nášho konania na svet okolo nás, a ak vidíme, že by sme mohli niečo zmeniť k lepšiemu, treba začať v prvom rade od seba.

Foto: BHD / Jirko Dvořák

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Podobné články