Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Staré latinské príslovie hovorí, že slová hýbu, ale príklady tiahnu. Blízke priateľstvo Svätého Otca Františka a rabína Abrahama Skorku je toho živým dôkazom. Latinskoamerický rabín a vtedajší kardinál Jorge Mario Bergoglio sa zoznámili ešte počas spoločného pôsobenia v Buenos Aires a odvtedy ostali v úzkom kontakte. Stelesnením ich dlhoročného priateľstva je aj kniha O nebi a zemi, ktorá je výsledkom série hlbokých rozhovorov rabína Skorku a kardinála Bergoglia o najrozličnejších teologických a svetských otázkach.
Dlhoročné nasadenie rabína Skorku na poli židovsko-kresťanského, ako i medzináboženského dialógu sa rozhodla čestným doktorátom oceniť aj Trnavská univerzita. Podľa jej prorektora Miloša Lichnera zo Spoločnosti Ježišovej je prítomnosť rabína Skorku na pôde univerzity inšpiráciou pri prehlbovaní vzájomných vzťahov s inovercami a ateistami. „Príklad životného priateľstva pápeža Františka a rabína Skorku nás učí, aká dôležitá je práca na dialógu. Iba tak totiž môžeme predchádzať totalitným režimom s uniformným spôsobom myslenia,“ povedal Lichner.
Dialóg nás vedie k empatii. Keby sme dokázali porozumieť druhým, nestávalo by sa toľko zlých vecí, akými sú vojny, násilie či iné prejavy extrémizmu.
Podľa dekana fakulty Mareka Šmida je udelenie doktorátu posolstvom toho, že náboženská a názorová rôznorodosť nie je dôvodom, prečo by sme sa mali voči sebe vyhraňovať. Práve naopak, je pre nás príležitosťou, ako sa môžeme navzájom obohatiť a prehĺbiť svoje vlastné presvedčenie. „Profesor Skorka nám pripomenul, že dialóg znamená postaviť sa na miesto toho druhého. Dialóg nás vedie k empatii. Keby sme dokázali porozumieť druhým, nestávalo by sa toľko zlých vecí, akými sú vojny, násilie či iné prejavy extrémizmu,“ vysvetlil dekan Šmid.
Počas slávnosti udelenia čestného doktorátu vystúpil Abraham Skorka so svojou prednáškou o hľadaní Boha. Snahy o dialóg Boha s človekom sú podľa neho popretkávané celými dejinami spásy. Už po prvotnom hriechu, keď sa človek stránil kontaktu s Bohom, vidíme snahu Stvoriteľa o opätovné nadviazanie spojenia s človekom.
Podľa profesora Skorku sme v súčasnosti svedkami ustavičnej snahy o vylúčenie Boha či popieranie akejkoľvek vyššej moci. Tieto tendencie vedú človeka k stále väčšiemu egocentrizmu. „Nedostatok hlbokej religiozity vedie k existenčnej prázdnote, ktorá môže priviesť ľudí k hrôzostrašnému správaniu. Úsilie o nezmyselnú grandióznosť – ako je túžba dobyť iné krajiny, vlastniť obrovské bohatstvo či dosiahnuť slávu – sa stáva fanatizmom. Tí, čo sú takto posadnutí, sa vďaka tomu dočasne cítia ako modly. Tento sebaklam napĺňa náš svet ohňom a deštrukciou,“ popísal svoje obavy rabín.
Pokiaľ je človek ochotný vzdať sa časti svojho svetonázoru a svojho majetku s cieľom pomôcť druhému, v ktorom dokáže vidieť svojho brata, tam sa začína cesta skutočného dialógu.
Ako príklad uviedol svoju rodnú Argentínu, ktorá je na jednej strane veľmi bohatou krajinou, no na tej druhej miestom existenčnej chudoby pre milióny ľudí. Dôvodom tejto sociálnej priepasti je podľa neho egoizmus, prameniaci z neochoty vstúpiť do dialógu a spochybniť svoje vlastné presvedčenie. „Pokiaľ je človek ochotný vzdať sa časti svojho svetonázoru a svojho majetku s cieľom pomôcť druhému, v ktorom dokáže vidieť svojho brata, tam sa začína cesta skutočného dialógu,“ uviedol profesor Skorka.
Všetky formy diktátorských režimov, od fašizmu až po komunizmus, majú podľa Skorku jedného spoločného menovateľa. Tým je snaha o násilné pretlačenie univerzálnej pravdy, ktorú musia všetci akceptovať. Jedinou cestou, ako demonštrovať, že nám nejde o pretláčanie svojho vlastného názoru, je snaha o dialóg. „Politická strana, ktorá vyhrá voľby, hoc i s dvojtretinovou väčšinou, by nikdy nemala presadzovať svoje názory ako jediné správne. Mala by ich konfrontovať v diskusii s menšinovými stranami a marginalizovanými skupinami,“ upozornil rabín.
Dialóg by mal podľa Skorku vždy viesť ku konkrétnym činom. Ako príklad uviedol aktivity katolíckej Komunity Sant´Egidio, ktorá pracuje na budovaní mieru cestou dialógu po celom svete. „Vstupujú do ohniska konfliktu s cieľom nastolenia kultúry dialógu a vzájomného porozumenia,“ priblížil aktivity komunity rabín. Výsledkom ich snáh bolo napríklad uzatvorenie mierovej dohody v Mozambiku po pätnástich rokoch trvania občianskej vojny.
Svätý Otec nechcel v prvom rade vynášať súdy a riešiť príčiny invázie, ale apeloval na to, že vojna a zabíjanie nevinných nesmú byť spôsobom riešenia konfliktov.
Ako príklad mierotvorcu spomenul rabín aj pápeža Františka, ktorý bezprostredne po ruskej invázii na Ukrajinu navštívil ruského veľvyslanca s prosbou, aby mu – akonáhle to bude možné – zariadil stretnutie s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Svätý Otec, ako Skorka zdôraznil, nechcel v prvom rade vynášať súdy a riešiť príčiny invázie, ale apeloval na to, že vojna a zabíjanie nevinných nesmú byť spôsobom riešenia konfliktov. „Pápežovi išlo o vytvorenie mostu dialógu a v tejto neúnavnej snahe o mier medzi Ruskom a Ukrajinou pokračuje dodnes,“ vyzdvihol pápežov prínos k snahe o mier. Podobné nasadenie sledoval Skorka u Svätého Otca i počas jeho návštevy Svätej zeme, kde sa snažil o dialóg medzi Izraelom a Palestínou.
Rabín verí, že vďaka svojmu skutočne pokornému a empatickému prístupu sa Svätý Otec dokáže priblížiť k akémukoľvek človeku bez ohľadu na jeho presvedčenie a že si s ním dokáže vytvoriť vzťah. Hlava Katolíckej cirkvi nám podľa neho môže byť príkladom v tom, že v človeku s iným svetonázorom by sme nemali vidieť ohrozenie, ale príležitosť hľadať spoločné prieniky a cestu vzájomného porozumenia. „Verím, že ak skutočne viete, kto ste a aká je vaša identita, a druhý človek vás nebude presviedčať o tom, aby ste to zmenili, nemáte dôvod sa obávať hovoriť so Židom hoc aj o Kristovi. Hoci máme každý inú predstavu o Kristovi, nachádzame aj množstvo spoločných hodnôt, na ktorých môžeme stavať, a tak byť svetlom nádeje pre svet,“ poukázal Skorka.
K udeleniu čestného doktorátu zablahoželal rabínovi osobným listom aj sám pápež František: „Potešilo ma, že Trnavská univerzita Vám udeľuje titul doctor honoris causa, čím pripomína Váš prínos k rozvoju židovsko-kresťanského a medzináboženského dialógu a Vašu podporu tolerancie v oblasti vedy a vzdelávania,“ vyslovil pápež svoje potešenie. Rímsky biskup vo svojom liste židovskému priateľovi zároveň vyjadril nádej, že vernosť dialógu, spravodlivosti a pokojnému spolunažívaniu bude čím ďalej, tým viac charakterizovať vzťahy medzi ľuďmi, nehľadiac na ich vierovyznanie. Na záver svojho pozdravu uistil čestného doktora Trnavskej univerzity Abrahama Skorku o svojich modlitbách a zaželal mu hojnosť Božieho požehnania.
Vzájomné židovsko-kresťanské vzťahy už zapustili na Slovensku svoje korene. Svedčí o tom medzináboženský biblický projekt Teologickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý vzišiel zo spolupráce katolíckej, protestantskej a židovskej náboženskej obce. Jeho výsledkom sú komentované preklady Starého zákona. Ako zdôraznil prorektor Lichner, takýmto spôsobom môžu ponúkať kňazom, pastorom či katechétom nový spôsob čítania biblických textov. Na symbolické prepojenie židovsko-kresťanskej komunity na Slovensku poukazuje podľa neho aj to, že najdôležitejšie židovské a kresťanské texty, ktoré vyšli v samostatných exemplároch všade inde vo svete, sa u nás podarilo vydať spoločne v jednej knihe s názvom Od Seelisbergu po Jeruzalem a Rím.
Hoci sa vďaka novým technológiám posúvame míľovými krokmi dopredu, akoby sme ešte stále potrebovali dozrieť do schopnosti viesť kultivovaný dialóg.
V rámci budovania osobných vzťahov sa minulý rok podarilo zorganizovať prvú cyklotúru Od synagógy ku kostolu, ktorá je tento rok plánovaná v opačnom garde, od kostola k synagóge. „Zúčastnil sa na nej aj generálny vikár Žilinskej diecézy Martin Kramara v sprievode asi desiatich ďalších kňazov, ako aj mnoho predstaviteľov židovskej komunity. Toto gesto vydávalo krásny signál vzájomnej jednoty bez ohľadu na rozmanitosť náboženského presvedčenia,“ dodal Lichner.
Zároveň vyjadril obavy nad nedostatočnou kultiváciou dialógu v súčasnej spoločnosti, ktorá sa stále viac polarizuje. „Hoci sa vďaka novým technológiám posúvame míľovými krokmi dopredu, akoby sme ešte stále potrebovali dozrieť do schopnosti viesť kultivovaný dialóg vo vzájomnej úcte a rešpekte.“ Koreň problému je podľa neho ukrytý v ľudskom srdci. „Ako dôsledok dedičného hriechu máme vrodenú tendenciu k zlému, čo nás vedie k nezriadenej túžbe po moci a nesprávnym pohnútkam,“ vysvetlil prorektor Trnavskej univerzity.
Najväčším ohrozením medzináboženského dialógu, ktoré spomenul rabín Skorka aj Svätý Otec, je inštrumentalizácia náboženstva. To znamená zneužívanie viery na dosahovanie politických či ekonomických cieľov. Podľa Miloša Lichnera je preto veľmi dôležité, aby sme i pred blížiacimi sa voľbami dokázali tieto snahy správne identifikovať. „Návšteva rabína a udelenie čestného doktorátu v prítomnosti vysokých cirkevných predstaviteľov jasne ukazuje, že ako zástupcovia rozličných náboženstiev, tak aj akademickí predstavitelia si jednoznačne uvedomujeme, že pre nás niet inej budúcnosti, iba ak cestou dialógu,“ vyzdvihol dôležitosť rabínovej prítomnosti na Slovensku Lichner.
Akonáhle v spoločnosti prevládnu autokrati presadzujúci jeden spôsob myslenia, môže sa ľahko stať, že krvavá história sa bude opakovať.
Najlepšou prevenciou pred zneužívaním viery, radikalizmom a antisemitizmom u mladých je podľa neho výchova celostnej osobnosti človeka. „Vidíme, že samotné memorovanie faktov nepostačuje na to, aby sa človek stal vyzretou a integrovanou osobnosťou. Dôležité je, aby mal človek nielen poznatky, ale aj správne hodnotové nastavenie.“ Preto je nevyhnutné, aby sa rozširovalo humanitné vzdelávanie, ktoré učí človeka umeniu viesť dialóg, klásť otázky a logicky myslieť. „Akonáhle totiž v spoločnosti prevládnu autokrati presadzujúci jeden spôsob myslenia, môže sa ľahko stať, že krvavá história sa bude opakovať,“ povedal Lichner.
Prihliadnuc na to je podľa neho veľmi potrebné stretávať mladých, načúvať im a spoločne s nimi hľadať odpovede, akým spôsobom sa vyvarovať nešťastných príkladov minulosti. Dekan fakulty Marek Šmid je presvedčený, že nastavenie správneho hodnotového rámca a schopnosť kultivovaného dialógu by sa mali začínať už v rodinnom prostredí, kde sa dieťa prirodzene formuje a nasáva názorové presvedčenia svojich rodičov. Základom sú preto zdravo fungujúce rodiny, ktoré dajú dieťaťu tú najlepšiu výbavu do života.
Podľa prorektora Lichnera by sme mali byť ako kresťania nositeľmi nádeje, ktorú máme v tom, že Boh ostáva s nami v akejkoľvek situácii. Aj to, že sa podarilo pozvať rabína Skorku na Slovensko, považuje za Božie riadenie. „Už dlhšie som mal sen pritiahnuť rabína Skorku na Slovensko, no nedarilo sa mi ho stretnúť. Napokon sa to všetko vyskladalo tak dokonale, že som sa nestačil diviť. Sám by som to lepšie nenaplánoval. Jeho návšteva je pre mňa malý zázrak,“ uzavrel Lichner.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
