Recept na život podľa Margity Occhienovej

Margita Occhienová, matka sv. Jána Bosca. Zdroj: Saleziáni dona Bosca
Ak by žila v súčasnosti, vďaka jej situácii by si mohli sociálni pracovníci zapísať takéto hodnotenie: „Bez základného vzdelania, sezónne zamestnaná v poľnohospodárstve, vdova. Ekonomická situácia v čase hospodárskej krízy je v tejto rodine ohrozujúca, príjem nestabilný. Vychováva syna z prvého manželstva, po smrti manžela jej ostali ešte dvaja synovia, všetci neplnoletí. Chlapci majú náročné povahy, zvlášť vzťahy medzi najstarším a najmladším sú veľmi napäté kvôli prchkým povahám. Prognózy matky a synov nie sú lichotivé, žiadajú si sledovanie.“
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Napriek tomu táto žena vychovala svätca – a sama je dnes povýšená na oltár. Možno to bolo aj preto, lebo mama Margita, ako familiárne oslovujeme mamu dona Bosca, mala zdravý sedliacky rozum a dôsledne žila podľa pravidiel, ktoré obstoja aj dnes. Aké boli?

Odvaha

Jej život nebol jednoduchý, no napriek tomu sa neľutovala, ani pred nikým nevyplakávala. Ako dievča obránila kukuricu na poli pred koňmi vojakov. Keď nebola vôľa vojska zasiahnuť, jednoducho bodla kone vidlami do slabín. Rovnaké nasadenie jej ostalo aj neskôr. Keď ju požiadal o ruku František Bosco, vedela, že bude náročné byť mamou jeho malému synovi, zvládať domácnosť aj hospodárstvo. Aby toho nebolo „málo“, bolo potrebné sa starať aj o Františkovu chorú mamu v pokročilom veku.

Nelamentovala však ani vtedy, keď po sedemročnom manželstve ostala po smrti manžela na všetko sama. Výzvou pre ňu bol vzťah medzi ňou a Antonom, najstarším synom, no napriek tomu ho nikdy neprestala milovať, podporovať a pomáhať mu. A hoci nevedela, ako zabezpečiť financovanie vzdelania pre svojho Janka, napriek tomu ho na odporúčanie kňaza vo farnosti a s dôverou v Božiu pomoc poslala na štúdiá. Nedala sa zastaviť strachom, obavami či otáznikmi. Vykročila.

Blízkosť a vnímavosť

Aj keď zodpovednosť za rodinu a domácnosť si vyžadovala vložiť svoje ruky, všetku silu a čas do práce, Margita nikdy nezabudla na to, čo je podstatné: jej synovia. O to viac, keď ostala na nich sama. Neuveriteľné je, ako v situácii hladomoru a hospodárskej krízy dokázala nielen zabezpečiť pre svojich aspoň základné veci, ale rovnako naplnila aj ich túžbu po čase s nimi. Vedela o všetkom, čo robia a čo prežívajú – čo znamenalo pevný vzťah dôvery medzi mamou a synmi.

Don Bosco sa priznal, že mama mala prehľad nielen o jeho lození po vysokých stromoch a túlačkách, ale aj o akrobatických číslach na povraze, keď si tým zvláštne „privyrábal“. Mala „šiesty zmysel“ na to, čo presahovalo bežné vnímanie a videnie. Práve preto veľmi prezieravo, hoci s ťažkým srdcom poslala Janka do služby, aby sa upokojila situácia medzi ním a Antonom. Podobne pri debate o Jankovom sne o krotení divej zveri – hoci ostatní doma mali dôvod robiť si z neho vtipy – veľmi citlivo vytušila povolanie svojho syna ku kňazstvu. Rovnako bola neskôr citlivá a pozorná aj v oratóriu: všimla si, ktorý chlapec má ťažkosti a nebála sa privolať si ho do kuchyne na slovko spojené s pohladením a jabĺčkom.

Prijatie života

Hoci by sa zdalo, že Margita mala dôvod ponoriť sa do smútku a upadnúť do ľahostajnosti pre náročnú situáciu, opak bol pravda. Nezaoberala sa rozoberaním toho, že žijú chudobne – ale svoju situáciu prijímala ako dar. Chudoba pre ňu bola cestou, ako sa naučiť rozlišovať veci potrebné od nepotrebných, dôležité od nepodstatných. Bola za ňu vďačná a práve vďaka nej bola vynachádzavá.

Chudoba pre ňu bola cestou, ako sa naučiť rozlišovať veci potrebné od nepotrebných, dôležité od nepodstatných.

Učila svojich chlapcov, tak ako to sama robila, vložiť do každého dňa, do každej práce celé svoje srdce, všetky schopnosti a dary. Žila naplno a s radosťou, a tento životný postoj si osvojili aj jej chlapci. Mama Margita svojim synom ukázala, ako je možné aj v tejto situácii chudoby sa deliť a bezprostredne slúžiť. Don Bosco chlapcom pripomínal, ako jeho mama pravidelne priviedla do domu žobráka, dala mu jesť, ba dokonca mu veľmi starostlivo umyla nohy. Keď si všimla, že v dedine je muž, ktorý hýrivosťou prišiel o majetok a nemal ani čo jesť, ohľaduplne mu nosila misku s polievkou na prah domu. Táto jej schopnosť bola pre dona Bosca školou a požehnaním, keď prijala výzvu starať sa o chlapcov v oratóriu, čo znamenalo nielen denne obšívať a „ratovať“ diery na nohaviciach, ale aj robiť denný zázrak vynachádzavosti pri varení z ničoho pre toľko hladných krkov. Nikdy sa nesťažovala, že chýbajú peniaze či potraviny alebo čokoľvek: iniciatívne a kreatívne vošla do situácie a vždy ju zachránila.

Sv. Ján Bosco. Zdroj: Facebook/Saleziáni spolupracovníci Slovensko - ASC
Svätý Ján Bosco, zakladateľ rehole saleziánov. Zdroj: Facebook/Saleziáni spolupracovníci Slovensko – ASC
Viera, ktorá dávala radosť

Vychovávať troch živých chlapcov nebolo pre jednu mamu ľahké – no určite jej v tom bol nápomocný Boh a Panna Mária Pomocnica. Sama priznala, že svoje deti, osobitne Janka, zasvätila práve Panne Márii. Ak don Bosco bezprostredne začínal aj končil každú svoju prácu modlitbou Zdravas‘, malo to svoj koreň v tom, ako videl modliť sa svoju mamu. Rovnako to robil aj on: jeho modlitba bola spontánna, nie povinná. Často chlapcom pripomínal, ako bez okolkov a vyjednávania pozvala synov k modlitbe, prvá si kľakla a začala sa modliť ruženec. To isté platilo aj o modlitbe Anjel Pána, ktorá bola akýmsi časovým ukazovateľom rána, poludnia a večera.

Keď sa mama Margita dozvedela, že je potrebné pripraviť Janka na prvé sväté prijímanie, urobila to s takou láskou a pevnosťou, že donovi Boscovi aj po rokoch vyhŕkli slzy, keď si spomínal na mamino usmerňovanie pred prvou svätou spoveďou a prijímaním. Hoci Margita nemala žiadne školy, jej vzťah k Bohu bol osobný, pevný, radostný a dôverný. Presne taký odovzdala svojim synom.

Sloboda a dôvera

Margita unikla chorobe mnohých matiek, ktoré sa usilujú ťahať nitky života svojich už dospelých detí. Ona dala svojim chlapcom dôveru a slobodu: počúvala ich a v poznaní ich daností a schopností ich podporovala v rozhodnutiach, pre ktoré cítili volanie. Radovala sa z ich odvahy a pomáhala im zo všetkých síl dosiahnuť cieľ. Keď sa oženili jej prví dvaja starší synovia, ochotne im pomáhala začínať s hospodárením aj pri starostlivosti o vnúčatá, aj keď musela opustiť dom, kde prežila toľko rokov.

Margita unikla chorobe mnohých matiek, ktoré sa usilujú ťahať nitky života svojich už dospelých detí.

Šla dokonca tak ďaleko, že Jankovi pri štúdiu za kňaza prízvukovala, aby na ňu nebral ohľad. Odporučila mu vnímať vlastnú cestu, aby šiel tam, kde ho Boh volá. Bola presvedčená, že nemôže byť brzdou života svojich detí a rovnako si bola istá, že Pán sa postará o to, čo s ňou bude. Toto odovzdávanie dôvery a povzbudzovanie sebavedomia pokračovalo aj pri chlapcoch v oratóriu a bolo pre všetkých darom.

Strážkyňa hraníc

Tým, že jej chlapci prišli o otca ako maličkí, bolo Margite jasné, že bude musieť múdro prevziať aj túto rolu ako mama. Bola pevná v tom, aké postoje od nich očakávala a nemala najmenší problém vyžadovať ich naplnenie. Nebolo to ľahké: sám don Bosco spomína, ako sa dokázal uraziť a nahnevať, ak mu mama nevyhovela. No odpoveďou mu bolo len pokojné pripomenutie pravidla. Hoci videla, čo sa s ním deje, nechodila vyjednávať a vyprosovať – nechala horúcu hlavu vychladnúť a premýšľať, počkala, kým sa príde ospravedlniť. Potom už nedramatizovala a nenaťahovala situáciu – usmiala sa, privinula, dôvera bola obnovená.

Tento postup strážkyne hraníc mala aj v oratóriu: keď zbadala, že niektorý z chlapcov sa príliš vyťahuje alebo prchko reaguje, len si na neho kývla z kuchyne. Tu stačilo pár slov, aby hriešnik pochopil – o to viac, že všetko bolo povedané s láskou, no pevne a medzi štyrmi očami. Len čo prišlo k ľútosti, pohladenie bolo uistením, že už je všetko v poriadku.

Tichá obeta

Margita nepozerala na seba, ale vždy hľadela ďalej na vyššie dobro, aj napriek námahe, ktorú ju to stálo. O to viac, ak išlo o jej chlapcov či o dobro niekoho iného. Nebolo však pre ňu jednoduché prijať výzvu svojho syna, aby sa prišla starať o chlapcov v oratóriu. Žila už ako milovaná stará mama početných vnúčat a zaslúžene si užívala pokojnú starobu.

Keď ju však don Bosco poprosil o pomoc, lebo chlapci potrebujú mamu, porozumela. Chlapci si jej prítomnosť užívali a zrejme ani oni rovnako, ako to v ich veku nechápali ani jej synovia, nevnímali, koľko námahy ju stojí starať sa o nich. Nikdy to nedala na sebe poznať, ani im pocítiť. Len raz takmer rezignovala: keď jej malá záhradka podľahla skaze pri hre chlapcov na vojnu. Vtedy sa posťažovala Jankovi, že už sa cíti stará a nemá dosť síl. Ťažko bolo obom, no stačil pohľad dona Bosca na kríž, ktorý ukázal aj mame a Margita ostala až do konca v oratóriu.

Sedem nosných pilierov života a výchovy mamy Margity nie je nemožné osvojiť si aj dnes. Alebo: nechceme byť svätí a vychovať svätcov?

Zdroje: www.donboscodnes.sk, www.trnavka.sk, www.saleziani.sk, publikácia Charizmatický svätec: Mladý kňaz

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články