Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Pred 100 rokmi vydal mladý profesor J. R. R. Tolkien svoj preklad staroanglického hrdinského eposu Beowulf do modernej angličtiny. Tento rok vyjde vôbec prvý preklad tohto diela do slovenčiny.
Tieto dve udalosti poskytli vyše 150 milovníkom Tolkiena dôvod, prečo sa 13. februára stretnúť na pôde košickej Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku a vzdať hold tomuto profesorovi.
Podujatie s názvom J. R. R. Tolkien po 100 rokoch bolo rozdelené na dva bloky. Prvý blok prednášok patril slovenským prednášajúcim, ktorí rozprávali o širokom spektre tém týkajúcich sa Tolkiena. V druhom bloku vystúpil profesor Pavel Hošek z Karlovej univerzity, ktorý bol „headlinerom“ podujatia.
Prvý blok svojou prednáškou otvoril Pavol Hrabovecký, katolícky kňaz a odborný asistent na Katedre systematickej teológie košickej fakulty, ktorý rozprával o Tolkienovom pohľade na rozprávky.
Tolkien neuznával prvoplánovú alegóriu niečoho veľmi konkrétneho.
Hrabovecký vychádzal z Tolkienovej prednášky z roku 1939, kde spisovateľ predstavil svoj pohľad na rozprávky, ktorý sa odlišuje od spôsobu, akým je tento žáner definovaný konvenčne.
Ako je všeobecne známe, Tolkien neuznával prvoplánovú alegóriu niečoho veľmi konkrétneho. V jeho dielach preto napríklad nenájdeme satiru s jednoznačne identifikovateľným adresátom.
Namiesto toho bol presvedčený, že celý rozprávkový svet musí byť preplnený čarovnom. Toto čarovno však nie je reprezentované mágiou, ktorá postavám v príbehu slúži inštrumentálne, na dosahovanie vlastných cieľov. Namiesto toho ide skôr o účasť na Božom diele.
Takéto hodnotné rozprávky na rozdiel od konvenčného pohľadu nie sú iba pre deti. Skutočne hodnotné rozprávky v sebe nesú pravdu, ktorá je hodnotná aj (ak nie najmä) pre dospelého čitateľa.
Dospelému čitateľovi rozprávky poskytujú priestor na obnovu, keďže oslobodzujú uvažovanie o základných dobrách (ako napríklad priateľstvo) od všednosti a fádnosti.
Ak ide o naozaj hodnotnú literatúru, nejde preto o „eskapizmus“, obyčajný útek pred našimi povinnosťami. Je to skôr „útek z väzenia“ obmedzení obyčajného života a príležitosť na reflexiu dobra spôsobom, ktorý nie je v každodennom živote možný.
Svojou prednáškou pokračoval Lukáš Sekerák, odborný asistent z rovnakej katedry. Ten rozprával o stvoriteľskom mýte v Silmarillione, diele, ktoré opisuje dejiny fiktívneho Tolkienovho sveta.
Tolkien svoj tvorivý proces ponímal prvotne ako vymýšľanie mytologickej histórie. Silmarillion a séria Dejiny Stredozeme, ktorá vyšla až po jeho smrti, toto jeho nastavenie zachytáva asi najlepšie. Súčasťou diela je dokonca aj kozmogonický mýtus, čiže príbeh o vzniku sveta, s názvom Ainulindalë.
Je zaujímavé, že tento mýtus nie je antropocentrický. Stvoriteľ Eru Ilúvatar v ňom myslením stvorí nesmrteľné duchovné bytosti Ainur, ktoré sa svojím spevom podieľajú na jeho diele. Existuje však bytosť Melkor, ktorá chce, aby vynikla jej linka, a preto narúša všeobecnú harmóniu. Tento príbeh tak mytologicky vysvetľuje aj pôvod zla.
Hoci Tolkien nemal rád prvoplánovú alegóriu, okrem rôznych pohanských mytológií je v tomto príbehu silne badateľný aj vplyv knihy Genezis a samotný Tolkien v rozličných revíziách tento príbeh čoraz viac pokresťančoval.
Je známe, že priateľstvo J. R. R. Tolkiena a C. S. Lewisa prinieslo ovocie na oboch stranách.
Ďalšou prednášajúcou bola Veronika Bežilová z Katedry anglických a amerických štúdií Prešovskej univerzity. Tá poslucháčom priniesla zhrnutie eposu o Beowulfovi, ktorý tento rok vychádza po prvýkrát v slovenskom preklade.
Poukázala na to, že Tolkienovi hobiti sú iným typom hrdinu ako Beowulf. Zatiaľ čo Beowulf reprezentuje skôr tradičnú predstavu o hrdinovi ako o silnej vedúcej osobnosti, hobiti sú skôr nenápadní, s cnosťami ako múdrosť, milosrdenstvo či vytrvalosť. Aj Thorin je netypický hrdina, pretože počas deja padne, no potom sa pozviecha, čo je kľúčové.
Prekladateľka Eva Baloghová mala príspevok s názvom „Ako sa mladí ľudia vďaka Tolkienovi nevedia dočkať očistca“. Pod týmto tajomným názvom sa skrývalo rozprávanie o Tolkienovej poviedke Leaf by Niggle (do češtiny preložené ako Nimralův list).
Táto poviedka, ktorá vznikla ako vedľajší produkt Tolkienovej tvorby, rozpráva o maliarovi, ktorý je extrémne puntičkársky a trávi veľmi veľa času kresbou jedného listu na obraze celého stromu. Prácu mu komplikuje aj to, že si nedokáže dobre rozvrhnúť svoj čas.
Nie je náročné odhadnúť, kde Tolkien nadobudol inšpiráciu. O ňom samotnom sa totiž hovorilo, že je „niggler“, teda niekto, kto sa dlho hrá so svojím dielom, no akosi neprináša ucelené výsledky. Aj práve na to slúžila jeho skupina priateľov, zvaná Inklingovia, ktorá ho tlačila k tomu, aby svoje zápisky premenil na ucelené diela.
Niggle v príbehu však podstúpi nečakané dobrodružstvo, ktoré sa podozrivo podobá na katolícky očistec. Baloghová uviedla, že tento príbeh uľahčuje pochopenie roly očistca a to, prečo je blahodarný pre duše.
Po krátkej prezentácii originálnych ilustrácií nového prekladu Beowulfa už vystúpil headliner Pavel Hošek, teológ, religionista, spisovateľ a profesor z Evanjelickej teologickej fakulty Karlovej univerzity.
Na začiatku svojej prednášky spomenul známu pasáž zo Štyroch lások C. S. Lewisa, v ktorej tento írsky spisovateľ opisuje podstatu priateľstva. Zatiaľ čo romantický vzťah podľa jeho známej metafory spočíva v tom, že dvaja ľudia stoja tvárou v tvár a hľadia na seba, priateľský vzťah spočíva v tom, že priatelia stoja bok po boku, zaujatí spoločným objektom záujmu.
„Čože? Ty tiež?“ pýtajú sa užasnutí, pretože boli obaja pôvodne presvedčení o tom, že to, čo ich spája, zaujíma iba ich a nikoho iného na svete. Odrazu majú niekoho, s kým sa môžu o túto fascináciu podeliť.
Autor tohto rozprávania o priateľstve – ktoré, mimochodom, miloval aj sv. Ján Pavol II. – o svojich vlastných priateľstvách napísal, že to bola zo všetkých pozemských skúseností skúsenosť najbližšia nebu.
Tolkienovi sa vôbec nepáčili príbehy o Narnii, pretože sa dali až príliš jednoducho interpretovať.
Predmetom Hoškovej prednášky preto bolo chýrne priateľstvo J. R. R. Tolkiena a C. S. Lewisa. Je známe, že tento vzťah priniesol ovocie na oboch stranách.
C. S. Lewis by sa bez Tolkiena najskôr neobrátil na kresťanstvo a prakticky po celý život naňho hľadel ako na svoj vzor. Tolkien zas (napriek svojmu imidžu tvrdohlavého človeka) v niektorých prípadoch zapracoval do svojich diel Lewisove komentáre a Lewisovi vďačí aj za to, že ho tlačil k tomu, aby dokončil svoje diela.
O tomto vzťahu sa však často hovorí, že sa na jeho konci dvaja muži odcudzili. Hošek uviedol možné príčiny, prečo sa to teoreticky mohlo stať, no postupne poukázal na to, že po starostlivejšom preskúmaní tieto možné príčiny neobstoja.
Niekedy sa hovorí, že Tolkien bol nahnevaný na Lewisa za to, že vo svojej Kozmickej trilógii použil motívy, ktoré vymyslel on. Hošek však poukazuje na to, že Lewisova Kozmická trilógia a Tolkienova The Lost Road boli výsledkom výzvy, podľa ktorej mal Lewis napísať príbeh o cestovaní v priestore a Tolkien o cestovaní v čase.
Je preto pochopiteľné, že sa v týchto dielach objavili všelijaké viac či menej explicitné narážky na toho druhého a nemožno hovoriť o nejakom tajnom vykrádaní.
Ďalším možným dôvodom boli niektoré polemiky medzi Lewisom a Tolkienom. Asi najznámejším prípadom je diskusia o role alegórie – Tolkienovi sa napríklad vôbec nepáčili príbehy o Narnii, pretože sa dali až príliš jednoducho interpretovať.
Dvaja muži sa však odlišovali aj v otázke vierovyznania – zatiaľ čo Tolkien bol presvedčeným katolíkom, Lewis bol anglikánom. Niektorí ľudia si preto myslia, že Tolkien, ktorý stál za Lewisovou konverziou, mohol zatrpknúť práve z dôvodu, že Lewis svoje obrátenie nezavŕšil vstupom do Katolíckej cirkvi.
Hošek však tvrdí, že práve tieto odlišnosti v názoroch a literárnych postupoch boli tým, čo robilo z Inklingov stimulujúce prostredie. Úprimná kritika zas bola tým, čo robilo priateľstvo Tolkiena a Lewisa takým výnimočným.
Ďalšou teóriou je, že sa dvaja muži odcudzili pre Lewisovo manželstvo s Joy. Áno, uznáva Hošek, Tolkienovi tento vzťah prišiel zvláštny, ale muži sa naďalej stretávali, hoci menej, pretože boli zavalení povinnosťami.
Existujú navyše svedectvá Tolkienových detí, ako napríklad Johna alebo Christophera. Tí tvrdia, že Tolkien navštevoval Lewisa v nemocnici počas posledných mesiacov jeho života alebo že miništroval na zádušnej omši obetovanej zaňho.
Lewis tesne pred smrťou nominoval Tolkiena na Nobelovu cenu.
Lewis navyše tesne pred smrťou nominoval Tolkiena na Nobelovu cenu (čo sa odhalilo až nedávno). Takto sa nesprávajú odcudzení muži.
Profesor Hošek svoju prednášku ukončil citovaním Štyroch lások, v ktorých sa píše, že priateľstvo ako také nie je našou zásluhou, že priateľov si nevyberáme na základe nášho dobrého vkusu.
Naopak, Boh je ten, kto usporiada oslavu s názvom Priateľstvo a pozve na ňu hostí. A dobro v ostatných spoznávame práve cez toto priateľstvo.
Priateľstvo Lewisa a Tolkiena napriek všetkým ich odlišnostiam prinieslo dobro nielen im dvom, ale aj nám ostatným, ktorí môžeme dodnes čítať ich diela a nechávať sa nimi obohacovať.
A že nás takých je! Dôkazom bola aj hojná účasť a nadšená diskusia na košickom tolkienovskom sympóziu.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
