Ako metalové rúhanie prestalo byť cool

Tom Araya, spevák thrash metalovej kapely Slayer. Foto: Wikimedia Commons
V metalovej hudbe sa deje niečo, čo by bolo ešte pred pár rokmi úplne nepredstaviteľné.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Ako človek, ktorý sa na internete pravidelne venuje katolíckej viere, a zároveň vášnivý poslucháč metalovej hudby z času na čas dostanem od svojich priateľov otázku, ako idú tieto dva svety dokopy.

Otázka je to asi pochopiteľná. Množstvo kapiel hrajúcich ten najdrsnejší hudobný žáner získalo publicitu tým, že sa vyhranilo voči kresťanstvu, prípadne do svojej tvorby začlenilo rúhavé prvky.

V prípade týchto kapiel podľa mňa neobstojí obhajoba, že ich vzbura voči kresťanstvu je len zástupným symbolom pre vzburu voči spoločnosti či široko akceptovaným normám. Predsa len, ak sa niekto rúha, tak sa rúha.

Katolícka viera a metalová hudba idú dokopy.

Netreba zabúdať ani na tzv. Poeovo pravidlo, ktoré tvrdí, že ironické či inak nevážne prejavy určitého názoru sú bez jasného vyjadrenia autorovho úmyslu v podstate nerozlíšiteľné od úprimného presvedčenia. Je jedno, že ste rúhanie nemysleli vážne, keď to vážne zoberú vaši mladí poslucháči.

Bohatý žáner

Aby som však odpovedal na otázku, ktorú som si položil v úvode: katolícka viera a metalová hudba idú dokopy, pretože metal je príliš široká kategória na to, aby sme o nej rozprávali en bloc. 

Existujú skutočne rúhavé kapely, rovnako ako existujú metalové kapely píšuce naozaj hodnotné texty a oplývajúce nepopierateľným hudobníckym talentom (ako už na tomto portáli viackrát spomínaná kapela Dream Theater).

Ako poslucháč citlivý na to, čo si pustí, necítim zodpovednosť za to, že sa niekto z metalovej scény rúha. Pretože ho nepočúvam. 

A nie, takýchto interpretov nepočúvam ani „iba kvôli hudbe“, to by som sa cítil ako pokrytec. Existuje toľko dobrého metalu, tak prečo strácať čas počúvaním niečoho, čo útočí na ústredné hodnoty môjho života?

Každopádne, v posledných rokoch je podľa mňa badateľná kultúrna zmena, ktorá zahŕňa práve metalovú hudbu, mladých mužov a otázku rúhania sa. A je to zmena k lepšiemu.

Už to nie je trendy

Ako poznamenal katolícky youtuber (a gitarista) Brian Holdsworth, veci, ktoré badáme v súčasnosti, by boli ešte pred pár rokmi úplne nepredstaviteľné.

Tak napríklad poľská blackened death metalová kapela Behemoth, ktorá je známa okultnými a rúhavými textami či vizuálmi, na sociálnych sieťach oznámila vydanie nového albumu s obzvlášť rúhavým názvom.

Mladí muži hľadajú víziu niečoho väčšieho, čoho by mohli byť súčasťou a čo by ich životu dalo hlbší zmysel.

Ich vlastná komentárová sekcia sa však obrátila proti nim! Zatiaľ čo sa jedna skupina ľudí sťažovala na umeleckú lenivosť prístupu kapely, ktorý spočíva v snahe vždy šokovať ešte väčšmi ako naposledy, druhá skupina ľudí skrátka v komentároch spamovala tri slová: „Kristus je kráľ.“

Je možné, že to zaskočilo aj samotnú kapelu. Protikresťanský sentiment bol jej shtickom celé desaťročia, a odrazu sa to jej cieľovej skupine prestáva páčiť? Čím to môže byť?

Holdsworth si myslí, že je to tým, aká demografická skupina najčastejšie počúva metalovú hudbu. Hoci sa aj to v posledných rokoch mení, väčšinu čiernej masy, potriasajúcej hlavami na koncertoch, stále tvoria mladí muži.

Hľadajú niečo hlbšie

Ide o skupinu, ktorá sa trápi s množstvom problémov. Mladé ženy ich v súčasnosti obiehajú na akademickej pôde, majú trikrát vyššiu šancu, že sa predávkujú, štyrikrát vyššiu šancu, že úspešne spáchajú samovraždu, a štrnásťkrát vyššiu šancu, že skončia vo väzení.

Dá sa preto pochopiť, že im imponuje hnev a vzdor prítomný v tvrdej gitarovej hudbe. V posledných rokoch však vidno, že hľadajú aj niečo hlbšie. 

Výskum think tanku Cardus o náboženstve v Kanade napríklad odhalil, že len za dva roky (!) stúpol podiel veriacich mužov mladších ako 35 rokov zo 46 percent na 56 percent. O niečom vypovedá aj popularita influencerov ako Jordan Peterson, v horšom prípade tzv. „manosféry“, do ktorej spadá napríklad toxický influencer Andrew Tate.

Mladí muži skrátka hľadajú víziu niečoho väčšieho, čoho by mohli byť súčasťou a čo by ich životu dalo hlbší zmysel. Zdá sa, že cynické pohŕdanie veľkými príbehmi zostalo spolu s generáciou tzv. nových ateistov zaseknuté na začiatku tohto storočia.

Vzdor mladých mužov sa zmenil na hlad. Zostáva dúfať, že je na nich naša Cirkev pripravená.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.