Sekta pôsobí na členov silnejšie ako totalitný režim. Odchody sú o to ťažšie

Slovenskom pred nedávnom otriasla kauza v súvislosti s kontroverzným náboženským hnutím AllatRa, ktoré preniklo až bezpečnostných zložiek štátu. Rozruch vyvolalo najmä trestné stíhanie českej novinárky, ktorá vypátrala vodcu tejto ukrajinskej sekty na Slovensku. S českým psychiatrom a religionistom so špecializáciou na sekty Prokopom Remešom sme okrem iného rozprávali aj o tom:

• Aké varovné signály človeku naznačujú, že sa stáva súčasťou sekty a mal by spozornieť
• Čo je v súčasnosti najrozšírenejšou a najľahšou cestou, ako sa dostať do sekty
• Prečo môže byť pre ľudí sekta aj záchranou
• Čoho sa ľudia pri predstave odchodu zo sekty najviac boja
• Ako čo najlepšie sprevádzať blízkeho človeka, ktorý skončil v sekte

Pri slove sekta si väčšinou predstavíme nejaký typ vyhranenej náboženskej skupiny. Ako by sme vedeli tento pojem jasnejšie vymedziť? Čo musí náboženská skupina spĺňať, aby sme mohli povedať, že ide o sektu?

Na akademickej či právnej pôde by sme žiadnu definíciu nenašli. Pán doktor Vojtíšek z Ekumenickej spoločnosti pre štúdium siekt označuje za sektu každú minoritnú náboženskú alebo paranáboženskú skupinu, ktorá sa dostáva do konfliktu s majoritnou spoločnosťou.

Ja používam trošku inú definíciu, ktorá sa blíži k vnímaniu slova sekta tak, ako ho poznáme. Za sektu považujem náboženskú skupinu s jasne totalitným charakterom.

To znamená, že je tam vždy nejaký vodca alebo vedenie, ktoré predstavuje pre radových členov bezvýhradnú autoritu. Ako odbornú, tak aj vodcovskú. Členovia skupiny sú od tohto vodcu úplne závislí. Považujú za pravdu čokoľvek, čo povie bez potreby kriticky to hodnotiť.

A zároveň ak vodca alebo vedenie vyhlási čokoľvek, čo by bolo vhodné urobiť, členovia to vnímajú ako vysoko zaväzujúce, aj keby to malo viesť k sebadeštrukcii. Sám sa však používaniu tohto pojmu skôr vyhýbam.

Prečo?

Z jednoduchého dôvodu. Ak už nejaká skupina získa nálepku sekta, s touto nálepkou, ktorá na ňu trvalo vplýva, má tendenciu sa sektou skutočne stať. Zatiaľčo bez nej by sa mohla v priebehu rokov socializovať a stať sa z nej „len“ nejaká radikálnejšia náboženská skupina. Nálepka sekta môže mať aj formačný charakter.

Vo väčšine cirkví vrátane Katolíckej cirkvi sú však jasné tendencie nárokovať si na ultimátnu pravdu a rešpekt k primárnej autorite. V čom je to iné?

Pri sektách je dôležité to, že najvyššia autorita má moc aj reálne. Zatiaľčo keď niečo povie pápež v Katolíckej cirkvi, minimálne polovica katolíkov sa voči nemu vyhraní.

V sekte sa autorita stáva interpretom správneho a nesprávneho svedomia.

Aj Katolícka cirkev má nároky na svojich veriacich, ale ide skôr o to, akým spôsobom si ich vynucuje. V sekte sa autorita stáva interpretom správneho a nesprávneho svedomia. To sa však deje skryto. Apeluje sa na slobodu svojich členov, pričom ich však sekta šikovne manipuluje.

Dalo by sa povedať, ktoré typy osobností sú náchylnejšie na to, že skončia v sekte?

Skúsenosť ukazuje, že sa to nedá jednoznačne povedať. Sú to však poväčšine ľudia, ktorí majú vyššie vzdelanie a kladú si otázky o zmysle života, skutočných hodnotách, o smrti a podobne. Sekty na tieto otázky väčšinou ponúkajú odpovede.

Ale bránil by som sa tomu, aby sme takto nálepkovali len určité typy ľudí. Mnohí majú pocit, že im sa to nikdy nemôže stať. Ja si však myslím, že sa to môže stať komukoľvek.

Aké varovné signály človeku naznačujú, že sa stáva súčasťou sekty a mal by spozornieť?

Signály pre samého človeka, ktorého sa to dotýka? Ten si to neuvedomuje. Spozorovať to môže len jeho okolie. Môže sa to prejavovať napríklad tak, že človek začne meniť svoj rebríček hodnôt, sťahovať sa zo sociálnych skupín.

Viac, ako je zdravé, sa upína na nejakú skupinu alebo človeka a vníma ho veľmi nekriticky. Vyhraňuje sa voči svojmu okoliu a stále viac prispôsobuje svoj život názorom vodcu. Človek akoby úplne stráca vlastný úsudok.

Ako dosiahne vodca to, že ľudia prestávajú využívať kritické myslenie a počúvať, čo im hovorí okolie?

Vodcovia sú veľmi charizmatickí jedinci. Charizmatickí myslím v tom nenáboženskom slova zmysle. Ide o ľudí, ktorí dokážu strhnúť davy. Väčšinou sú to narcisti, ktorí navonok vystupujú veľmi sebavedome. Ako tí, ktorí majú odpovede na neistoty súčasného človeka.

Najmä po covide, keď veda stratila autoritu, je dnes už ťažké hľadať odpovede na závažné životné otázky a spoliehať sa na svoj rozum. A práve tam majú priestor silné osobnosti, ktoré dokážu druhých stiahnuť na svoju stranu.

Na základe svojej skúsenosti môžem povedať, že najrozšírenejšou a najľahšou cestou, ako sa dostať do sekty, je fenomén prírodného liečiteľstva a alternatívnej medicíny. Funguje to tak, že keď človek ochorie a neverí medicíne, vyhľadá alternatívneho liečiteľa. Má zážitok z toho, že mu pomohol, zatiaľ čo medicína to nedokázala.

Vodca sekty vystupuje ako konečná autorita, ktorá má transcendentné poslanie.

Tým samozrejme liečiteľ v jeho očiach získava autoritu. Spočiatku povedzme len v oblasti fyzického zdravia. Ale tým, že v nás nie je len telesná, ale aj duševná a duchovná rovina, začne liečiteľ človeka nabádať, aby pracoval aj s ňou. A potom je už cesta k sekte úplne otvorená.

Povedali ste, že do sekty často padnú ľudia, ktorí majú vyššie vzdelanie. Čím to je, že nedokážu zapojiť kritické myslenie?

Problém je v tom, že vodca sekty vystupuje ako konečná autorita, ktorá má transcendentné poslanie. A vtedy je ťažko operovať kritickým myslením.

Vodca začne sám seba vnímať ako mimoriadnu bytosť, ktorá má kontakt s niečím spirituálnym, čo nás presahuje. Svoje schopnosti začne vysvetľovať tým, že je napojený na transcendentno. Čiže sám seba začne považovať za nejakú vyššiu silu a o to opiera aj svoju autoritu.

Dá sa teda hovoriť o istej forme manipulácie?

To rozhodne. Na druhej strane v dnešnej spoločnosti prebieha manipulácia všade. Myslieť si, že dnes niekto nie je manipulovaný je nezmysel. Jediné, čo nám môže pomôcť, je uvedomenie, že to tak je a snaha udržať si zdravý rozum.

O dnešnej spoločnosti sa napríklad hovorí, že je rozdelená. Je to pochopiteľné, pretože počúvať obe strany a voliť si, kde je pravda, je veľmi náročné. Takže pre každého človeka je jednoduchšie držať sa určitého vysvetlenia a druhé nepočúvať. To, pochopiteľne, vytvára priestor pre manipuláciu par excellence.

Prečítajte si aj:

AllatRa na Slovensku: Putinova sekta cez spojencov v justícii prenasleduje kritikov

Na druhej strane platí, že ľudí často priťahujú skôr vodcovia, ktorí sa vedia jasne vyhraniť a majú skôr tendencie k extrémistickým názorom ako tí, ktorí hovoria o otvorenosti a potrebe dialógu.

Je pravda, že otvorenosť v sektách nie je. Taktiež platí, že čím je skupina extravagantnejšia a zvláštnejšia, tým viac človeka vytrháva z reality, z mentálneho a sociálneho prostredia, v ktorom žije. Faktom je, že potom je aj tá manipulácia razantnejšia.

V sektách sa často hlása, že ich členovia sú súčasťou niečoho mimoriadneho.

Platí, že ak by sa skupina držala náboženského diskurzu, ktorý poznáme z bežného života, človeka by to tak nestrhlo. Čím špecifickejšie však určitá skupina alebo jej vodca vystupuje, tým viac dokáže človeka strhnúť a tým sa zároveň posilňuje aj závislosť od vodcu.

Čím je špecifická rétorika vodcov siekt?

To má viacero rovín. Vždy keď vodca niečo vysvetľuje, pôsobí to na kognitívnej rovine a už to samo dokáže mať protiúzkostný efekt. Ak mám dojem, že niečomu rozumiem, niečomu môžem veriť, na niečo sa spoliehať, o niečo sa v živote oprieť, tak to automaticky znižuje hladinu úzkosti.

V sektách sa často hlása, že ich členovia sú súčasťou niečoho mimoriadneho v dejinnom zmysle. Členov siekt presviedčajú, že oni sú tí jediní, ktorí majú pravdu a sú povolaní, aby ju šírili. Sekta veľmi apeluje na pocit osobného významu každého jednotlivca, čo je veľmi silná obrana proti úzkosti zo smrti a podobne.

Čím viac zažívam svoj život ako zmysluplnejší a cítim sa ako významný prvok v dejinách ľudstva, tým viac sa so sektou stotožňujem. Sekta zároveň ponúka život v úzkej podpornej skupine. Takže tých benefitov je veľa. Aj preto je také ťažké zo sekty odísť.

Čoho sa ľudia pri predstave odchodu zo sekty najviac boja?

Vylúčenia. Nie je to tak, že by im hrozili v prípade odchodu zabitím. Naopak, vylúčenie zo sekty je ten najväčší trest, ktorého sa členovia desia. Preto poslúchajú na slovo. V prípade, že nie, im totiž hrozí, že budú označení za tých, ktorí duchovne zlyhali a nemajú nárok na spásu, že budú zo sekty vylúčení.

A to je pre ľudí koniec sveta. Dokonca niekedy až dôvod na samovraždu. Za určité psychologické benefity teda človek platí veľmi vysokú cenu. Môže byť vodcom veľmi surovo zneužívaný.

Emocionálne, ekonomicky, finančne, pracovne, niekedy aj sexuálne. Niektoré sekty, ktoré sa samy hlásia k tantrickej hinduistickej tradícii dokonca vyhlasujú, že cez sexualitu vedie duchovná cesta k osvieteniu.

Dá sa povedať, že aj rôzne totalitné režimy sa spôsobom vládnutia pripodobňovali sektám? O Hitlerovi a jeho najbližších spolupracovníkoch je napríklad známe, že siahali po okultných praktikách…

Slovo sekta býva vyhradené pre náboženskú oblasť, a preto môžu byť tieto paralely sporné. Keď sa napríklad pozrieme na režim v Severnej Kórei, tak to zbožšťovanie vodcu je, samozrejme, nepopierateľné… Ale či to môžeme nazývať sektou, je otázne.

Ide o to, či by sa význam tohto slova príliš nerozptýlil, ak by sa z religióznej oblasti rozšíril aj na oblasť politickú. Je však pravda, že podobné rysy ako v sektách môžeme sledovať aj v totalitných režimoch.

Sekta nemusí byť absolútnym zlom. Dokonca môže človeka zachrániť.

Na druhej strane platí, že v totalitných oblastiach je dominantný nástroj hrozby smrti: „Ak neposlúchneš, tak ťa zabijem“, zatiaľ čo v sektách je to skôr tak, že „keď neposlúchneš, tak bezo mňa zomrieš“. Na prvý pohľad je to možno miernejšie, ale o to ťažšie sa z toho uniká.

Väzba na sektu môže byť totiž výraznejšia ako v politických režimoch, z ktorých keď človek unikne, je mimo ich mocenského vplyvu. Človek vylúčený zo sekty však môže byť psychologicky naviazaný ešte veľmi dlho.

Čo si ľudia najviac nesú po odchode zo sekty na úrovni psychiky?

V hre je, samozrejme, pocit vlastnej sebahodnoty. Ak odídu a snažia sa zaradiť späť do spoločnosti, je veľkou chybou, ak im ľudia z okolia hovoria: „My sme ti to predsa hovorili.“

Človek totiž sám zápasí s tým, čo sa mu stalo. Keď mu to ešte okolie dáva pocítiť, záťaž sa ešte zväčšuje, čo mu bráni v tom, aby sa od sekty duševne odpojil.

Popri všetkých negatívach v súvislosti s manipuláciou a závislosťou ľudia často vidia aj to pozitívne, napríklad že ich táto skúsenosť otvorila duchovnej dimenzii a viere v Boha. Sekta totiž nemusí byť absolútnym zlom. Dokonca môže človeka zachrániť.

V akom zmysle?

Keď si napríklad zoberieme kriminálne živly, závislých, alkoholikov a podobne, sekta môže byť pre nich záchranou, pretože po vstupe do nej začnú abstinovať. Nedá sa preto jednoznačne povedať, že keď je niekto v sekte, musíme ho odtiaľ bezpodmienečne vytrhnúť.

Vždy je dôležité pozerať na každý prípad individuálne. Na to, ako je zasadený do konkrétneho životného príbehu. V minulosti sa mi napríklad stalo, že sa na mňa obrátili sociálni pracovníci z detského domova, či môžu zveriť dieťa so znevýhodnením na adopciu Svedkom Jehovovým.

Čo ste im povedali?

Že jednoznačne áno. Keď si postavíme na misky váh detstvo takéhoto dieťaťa v domove alebo s párom milujúcich rodičov, ktorí sú v cirkvi, ktorá vykazuje znaky sekty, tak je z môjho pohľadu pre dieťa určite lepšie, keď vyrastá s rodičmi – bez ohľadu na ich presvedčenie.

Je však nesporne dôležité citlivo hodnotiť konkrétnu situáciu človeka, ako aj typ sekty, o ktorú ide. Nie je sekta ako sekta.

Ako čo najlepšie sprevádzať blízkeho človeka, ktorý sa dostal do sekty a prestal počúvať svoje okolie?

Dôležité je ostať s ním nejakým spôsobom v kontakte. Byť mu stále nablízku, nezavrhovať ho, neprestať s ním komunikovať, nepretrhnúť väzby.

Keď sa niekto dostane do sekty, zväčša to vedie k hádkam s jeho okolím. A čím horšie sa človek medzi svojimi blízkymi cíti, tým viac uniká do sekty, kde sa cíti prijatý. Ukazuje sa, že z dlhodobej perspektívy, čo môže znamenať aj roky, je najúčinnejšie neprestať udržiavať s týmto človekom vzťah.

Keď ľudia odchádzajú zo sekty, sú veľmi opatrní, majú strach.

Keď ľudia v sekte neskôr sami začnú vidieť do jej zákulisia, môžu začať pochybovať, či je to skutočne to správne miesto a či nie je lepšie odísť. A keď vedia, že sa majú kam vrátiť – tým nemyslím len fyzicky, ale aj psychologicky, tak ten krok urobia. Vtedy je dôležité, aby ich tí najbližší dokázali prijať späť bez výčitiek a odsudzovania.

Povedali ste, že do sekty sa môže dostať každý z nás. Dá sa voči tomu predsa len nejako brániť?

Snažiť sa o opatrnosť voči všetkému novému, čo samo seba označuje za niečo nadprirodzené, čo môže zachrániť svet.

Vždy keď nejaká skupina alebo človek prichádza s takýmto naratívom, treba spozornieť. A ak sa k nejakej náboženskej skupine pridáme, je dôležité vnímať ako funguje a udržiavať si určitý skeptický odstup.

Pôsobíte ako psychiater. Prichádzajú k vám ľudia, ktorí majú psychické problémy po tom, ako odišli zo sekty?

Keď ľudia odchádzajú zo sekty, sú veľmi opatrní, majú strach. Obávajú sa akejkoľvek formy psychoterapie, pretože majú zážitok, že sa popálili. Preto aj ponuka pomoci z psychoterapeutických poradní sa im môže javiť podozrivo. Napríklad chcú vždy vidieť, že človek, za ktorým prichádzajú, má certifikát zo psychoterapeutického výcviku.

Pri konkrétnej práci potom veľmi záleží na tom, s akou požiadavkou prídu a či sú pripravení si túto udalosť spracovať. Potom je možné prejsť s nimi procesom odchodu zo sekty.

Iniciatíva však musí vychádzať od nich, inak to vôbec nemá zmysel. Je to podobné, ako keď je niekto zamilovaný a rodičia mu začnú hovoriť, že ten, koho miluje, pre neho nie je vhodný. To však zamilovaný vôbec nie je schopný vnímať.

Do akej miery podľa vás nahrávajú šíreniu myšlienok siekt sociálne médiá?

Do značnej. Predtým sa od sociálnych médií očakávalo, že budú otvárať ľuďom svet a že vďaka nim budú ľudia otvorenejší voči najrôznejším myšlienkam. Ukázalo sa však, že to tak nie je. Že tých informácií je tak veľa, že sa ľudia uzatvárajú do bublín a vystačia si v nich.

Takže by sa dalo povedať, že sektárstvu sociálne médiá len napomáhajú. Ľudia si vystačia so svojou sociálnou či náboženskou bublinou, pričom nemajú potrebu sa konfrontovať s inými názormi, ktoré by im túto vieru narúšali.

Prečítajte si aj:

Kam môže viesť slepá poslušnosť? Odpoveď biskupa je jednoznačná