V čase budovania „reálneho socializmu“ za vlády komunistickej strany sme hovorili ako výstižný vtip, že naše zdravotníctvo má tri hlavné vlastnosti – je zadarmo, je pre všetkých a je na vysokej úrovni.
Malý problém je však v tom, že z tej trojice vlastností sa vyskytujú spolu vždy len dve:
1. Keď je zdravotníctvo zadarmo a pre všetkých, nie je na vysokej úrovni.
2. Keď je zadarmo a na vysokej úrovni, nie je pre každého.
3. Keď je pre každého a na vysokej úrovni, tak nie je zadarmo.
Odkazovalo to na fungovanie tieňového zdravotníctva s lepšími službami pre „vyvolených“ komunistických funkcionárov alebo pre tých, ktorí si naň priplatili úplatkami lekárom.
Napriek pokroku medicíny a mnohým dobrým zdravotníkom je tento vtip do značnej miery aktuálny podnes, aj po 34 slobodných rokoch. V niektorých oblastiach, napríklad v dostupnosti odborných lekárov, sa stav ešte zhoršil.
Tvrdé fakty
Aby sme nestavali len na pocitoch po dlhom čakaní pred ambulanciou, treba si pripomenúť vecné fakty a údaje. Nasledujúce sú z rokov 2018 – 2020, čiže z konca obdobia, keď vládu i zdravotníctvo 10-12 rokov spravoval Robert Fico a strana Smer. Zároveň bolo krátko pred pandémiou:
– Na Slovensku každoročne zomiera o 33 % viac detí do 5 rokov, ako je priemer EÚ. Slovensko je s úmrtnosťou 5,8 promile štvrté od konca rebríčka, Česi napriek spoločnej „štartovacej čiare“ sú 7. najlepší s úmrtnosťou 3,48 promile. Informoval o tom DenníkN.
– Slovenské ženy sa po dovŕšení veku 65 rokov následne dožívajú najmenej rokov v dobrom zdravotnom stave z celej EÚ!
– V starostlivosti o srdce je Slovensko až na 25. mieste z 30 štátov Európy, Česko je na 21. mieste. Informoval o tom denník SME. Podobných údajov by sa dalo uviesť viac.
Aké sú príčiny?
Kvalita zdravotníctva závisí popri úrovni samotných zdravotníkov od troch hlavných podmienok — od ekonomickej a vedecko-technickej úrovne spoločnosti, od toho, aké percento HDP ide na zdravotníctvo, a od toho, ako sa s týmito prostriedkami narába.
Odhad HDP (v parite kúpnej sily) na obyvateľa pre niekoľko štátov Európy podľa údajov z októbra 2021 je takýto:
To znamená, že základ, z ktorého sa počítajú výdavky na zdravotníctvo, je na Slovensku jeden z najnižších v rámci EÚ.
Ďalším dôležitým problémom je, že Slovensko je jediným štátom EÚ, v ktorom nejde väčšina peňazí v zdravotníctve na zdravotnú starostlivosť. Z celkových výdavkov na zdravotníctvo išlo na Slovensku 55 % na neklasifikované platby, zdravotnícke pomôcky a tovar, pričom iba 45 % na výskum, služby a zdravotnú starostlivosť.
V Česku, Slovinsku, Nemecku či Holandsku ide 20-25 % na neklasifikované platby a tovar a 75-80 % na zdravotnú starostlivosť, služby a výskum, ako vypočítal Eurostat. Jedným z mnohých príkladov, kam na Slovensku peniaze odtečú, bola aj kauza predraženého nákupu CT-prístroja v piešťanskej nemocnici, ktorej vyšetrovanie v roku 2018 napokon zastavila prokuratúra.
Príčiny tohto zlého stavu pomenoval biskup Milan Lach, vtedajší predseda Rady KBS pre pastoráciu v zdravotníctve: „Rastúca morálna aj materiálna bieda, zapríčinená bezohľadným drancovaním zo strany mocných, (…) dosiahla neúnosné rozmery.“
„Zároveň sa obraciam na predstaviteľov finančných a iných štruktúr skrytej, ale reálnej moci, ktoré sú pravými pôvodcami súčasných problémov a v skutočnosti riadia slovenské zdravotníctvo a ďalšie oblasti života našej krajiny vrátane tzv. veľkej politiky – v mene chudobných, utláčaných, okrádaných a vykorisťovaných vás naliehavo žiadam, prestaňte považovať občanov Slovenskej republiky len za zdroj obohatenia a ľahkého zisku!“
To všetko sú fakty z rokov 2016 – 2020, keď vládu a zdravotníctvo spravovala strana Smer.
Pandémia Covid-19
Krátko po voľbách vo februári 2020 prišla aj na Slovensko pandémia koronavírusu, najväčšia na zemi za 100 rokov. Pre naše zdravotníctvo bola väčšou záťažou než v štátoch, kde bolo toto odvetvie v lepšom stave.
Vláda robila podobné protikovidové opatrenia ako iné európske vlády vrátane Vatikánu, ale niekedy príliš chaoticky komunikovala s občanmi. Viacerí kňazi a rehoľníci pomáhali v nemocniciach, čo ocenil pápež aj zdravotníci.
Robert Fico a viacerí – vtedy opoziční, dnes už vládni – politici spoluorganizovali protestné manifestácie, kde zneužívali frustráciu ľudí z pandémie na vlastné mocensko-politické záujmy.
Tak ako inde, aj na Slovensku 80 % z hospitalizovaných a mŕtvych, ktorí podľahli Covidu, tvorili nezaočkovaní. V počtoch zaočkovaných bolo Slovensko jednou z najslabších krajín. Súvisí to s tým, že má vedúce miesto vo výške podielu ľudí, ktorí veria dezinformačným zdrojom.
Lekárske odbory predtým mnoho rokov o korupčnom tunelovaní zdravotníctva mlčali. Pandémiu však využili na to, aby od Hegerovej vlády vymohli výrazné zvýšenie platov, na úroveň takmer o 400 eur vyššiu než v ČR. Týmto krokom však pacientom neklesli poplatky ani čakacie lehoty u lekára.
Zdravotníctvo 2023 – 2024
Štvrtá vláda Roberta Fica sa od začiatku usilovala najmä o „normalizáciu“ polície a prokuratúry, ktorá tak zastavila vyšetrovanie a stíhanie korupčných káuz. Súbežne riešila až nedemokratické obsadenie štátnych a kontrolných úradov svojimi ľuďmi.
Žiadne kroky, ktoré by badateľne zlepšili situáciu zdravotníctva, sme nevideli. Mnohovravné je, že Slovensko na rokovaní so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) ako jediné z vyše 190 štátov nepodpísalo dohodu o aktualizovaných zdravotníckych predpisoch a pravidlách v prípade pandémie.
To okrem iného spôsobí, že sa k nám včas nedostanú niektoré dôležité informácie a prípadná pomoc. Vládny splnomocnenec Peter Kotlár nedávno prezentoval svoje vyšetrovanie manažmentu pandémie. Vakcíny v ňom označil za biologickú zbraň, ktorá mení ľudskú DNA, a žiadal zastaviť očkovanie. Protestovalo mnoho lekárov a odborníkov.
Takmer presne rok od volieb podala ako prvá z novej vlády demisiu ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. Odborníci jej vyčítajú nepripravenosť, chýbajúci jasný koncept rozvoja zdravotníctva, personálnu politiku, resp. masívne odvolávanie ľudí z vedúcich pozícií v podriadených organizáciách.
Prečítajte si aj:
Písali o tom viacerí. „Za jej pôsobenia sa naplno zvýraznilo, že dnes sú Penta, Agel a iné podnikateľské skupiny také prerastené systémom zdravotníctva, že ministerstvo ako inštitúcia takmer neexistuje,“ komentovala jej pôsobenie pre Postoj Jana Ježíková, bývalá štátna tajomníčka ministra zdravotníctva.
Spomeňme dve rozumné vyjadrenia Zuzany Dolinkovej z posledných dní, ktoré môžu byť aj príčinou jej sťažnosti, že necíti od vlády podporu, čo vyjadrila pri podaní demisie.
Prvým je kritika prezentovaných výsledkov nekompetentného pandemického vyšetrovania splnomocnenca Kotlára. Premiér Fico sa zastal Kotlára a vyjadril mu plnú podporu.
Druhým sú Dolinkovej slová, že zdravotníctvo vo štvrtej vláde Roberta Fica nie je a ani nikdy nebolo premiérskou témou, pričom čerstvo schválené konsolidačné opatrenia mu ešte viac uškodia.
Z vyššie uvedených faktov vidno, že základom zlepšenia situácie nielen zdravotníctva je znížiť korupciu a tunelovanie aspoň na úroveň priemeru EÚ. Slovensko by tiež malo viac veriť odborníkom a menej „alternatívnym“ dezinformačným zdrojom. Viac dbať na spravodlivosť a zvoliť vládu, ktorá viac než na osobný zisk a moc myslí na verejné dobro.
Graf – Eurostat, ilustračné foto – Peter Kremský