Sociálne siete, miesto nenávistných prejavov a zákopových vojen?

Ilustračný obrázok. Zdroj: unsplash.com/Adem AY
Komentár o fenoméne zákopových vojen na sociálnych sieťach.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Na facebooku si pod niektorými z našich článkov môžeme všimnúť rôzne komentáre, ktoré sa svojím štýlom nestotožňujú so smerovaním nášho média. Samozrejme, nejde tu len o naše médium, ale o fenomén, ktorý je do značnej miery prítomný práve na sociálnych sieťach.

Určite sme si všimli, ako ľahko a často si môžeme pod článkami prečítať nedialogické, vyostrené, ba dokonca urážlivé komentáre. Sociálne siete sa stali miestom, kde dávame najavo svoje názory spôsobom, aký v bežnej osobnej komunikácii nepoužívame. Mnohým komentárom chýbajú základné prvky, akými sú slušnosť či rešpekt, nehovoriac o otvorenosti a prijímaní iných názorov. Prečo je to tak?

Sociálne siete ponúkajú totiž miesto a možnosť vyjadriť svoj názor bez osobného kontaktu a k tomu aj relatívnu anonymitu. Môžeme predpokladať a dúfať, že s osobami, ktoré nahnevaní diskutéri stretávajú fyzicky, komunikujú o čosi slušnejšie vďaka bezprostrednému kontaktu. Práve ten sa však na sociálnych sieťach vytráca. Absencia kontaktu (ako na to poukázal aj holandský historik a spisovateľ Rutger Bregman) s názorovo odlišnými osobami – nie myšlienkami či správami – spôsobuje to, že sa uzatvárame do svojich bublín a následne na sociálnych sieťach vedieme zákopové vojny.

Absencia kontaktu s názorovo odlišnými osobami – nie myšlienkami či správami – spôsobuje to, že sa uzatvárame do svojich bublín a následne na sociálnych sieťach vedieme zákopové vojny.

Sociálne siete si vyžadujú krátke a rýchle správy či reakcie, čím nás dohnali aj k strate zmyslu pre komunikačné nuansy a argumentáciu. A, naopak, snažíme sa (a to nielen v mediálnom priestore) cez priamo cielené otázky na kontroverzné či rozdeľujúce témy škatuľkovať iných a ich názory bez toho, aby svoj názor mali šancu zdôvodniť. Dôsledkom toho je, že osoby zredukujeme na názor a postoj, pričom jednoducho zavrhneme samotných ľudí, lebo sa s nimi nestotožňujeme. Zároveň argumentácia, teda to, ako zdôvodňujeme určitý názor, sa dnes vôbec nepovažuje za podstatnú.

Ďalším fenoménom prítomným na sociálnych sieťach je to, že často sa stretávame s komentármi, ktoré sú úplne mimo obsahu článku. Ako keby nám stačilo prečítať si názov, prípadne vidieť titulnú fotografiu a už vieme zhodnotiť celý obsah. Bez toho, aby sme si článok vôbec prečítali.

Sociálne siete si vyžadujú krátke a rýchle správy či reakcie, čím nás dohnali aj k strate zmyslu pre komunikačné nuansy a argumentáciu.

S týmto fenoménom sa spája aj presvedčenie, že sa potrebujeme vyjadriť k takmer všetkému. A azda hlavne k témam, s ktorými nesúhlasíme. Mám pocit, že pod článkami, ktoré si vyžadujú určitý názor, nájdeme väčšinou práve nesúhlasné komentáre. Iste, sociálne siete sú v porovnaní s tradičnými médiami tribúnou, na ktorú môže vystúpiť hocikto. Táto potreba je možno spojená s istou frustráciou, nespokojnosťou s chodom vecí či potrebou presadiť sa a vydobyť si uznanie.

V tomto kontexte by bola zaujímavá štatistika a sociologické štúdie zamerané na vekové kategórie, ktorých sa tieto javy dotýkajú. To tiež vzbudzuje otázky s ohľadom na potrebu určitého vzdelávania (sa) v tejto oblasti.

Hoci som v týchto riadkoch poukázal na niektoré zákutia sociálnych sietí, nechcem, aby to vyznelo ako ich kritika. Sociálne siete totiž nie sú ani dobré, ani zlé, ale stávajú sa takými alebo onakými, lebo sú nástrojom. A záleží, akým spôsobom ich využívame. Bezpochyby priniesli nielen nový, ale aj jednoduchší a rýchlejší spôsob komunikácie. To však nie je dôvod, aby sa znižovala jej kvalita a zmizli všetky atribúty slušnosti.

Sociálne siete nie sú ani dobré, ani zlé, ale stávajú sa takými alebo onakými, lebo sú nástrojom. A záleží, akým spôsobom ich využívame.

Ako sa postaviť k spomínaným fenoménom? Odpoveďou je dialóg. Ten však nemôže byť jednostranný. Dialóg, to nie je len výmena názorov.

Potrebujeme neustále vychádzať zo svojich existenčných a myšlienkových zákopov. Zároveň sa musíme snažiť pochopiť iné názory. A v tomto procese nachádza svoju dôležitosť práve argumentácia. Ak zostaneme v zákopoch a z nich budeme strieľať silné a urážlivé slová, len ťažko budeme schopní napredovať v dialógu, ktorého nedostatok si navzájom často vyčítame.

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články