Štamprlík na trávenie nepomôže, po jedle sa treba hýbať, radí gastroenterológ

V rozhovore s doktorom Hrušovským sa okrem iného dozviete:

• Čo by malo byť základom zdravého taniera
• Prečo nemá zmysel kupovať odtučnené výrobky
• Čo si myslí o nových trendoch v stravovaní, ako je vegánstvo či mediteránna kuchyňa
• Čo všetko sa podpisuje pod rakovinu hrubého čreva a konečníka, vo výskyte ktorej je Slovensko celosvetovo na popredných priečkach

Zemiakový šalát, vyprážaná ryba, prípadne rezeň, kapustnica s údeným mäsom a rôzne druhy tvrdého alkoholu. Vianočné menu môže dať nášmu tráviacemu traktu poriadne zabrať. Čo robiť, ak nechceme skončiť na pohotovosti so zápalom žlčníka či pálením záhy?

Zdravý človek môže jesť všetko a neohrozí to jeho zdravotný stav. Inak je to, samozrejme, u niekoho, kto bojuje s ochoreniami žalúdka, žlčníka alebo pankreasu a musí si dávať pozor. Počas sviatkov sa však môže stať, že sa u niektorých ľudí po prvý raz prejavia spomínané choroby.

Ak niekomu príde na zvracanie a začne pociťovať neutíchajúcu, kolikovitú bolesť v pravom podrebrí, tak môže ísť o žlčníkové kamene.

Alebo ak niekto pociťuje pálenie záhy, plnosť, bolesť v nadbrušku, to sú príznaky refluxu, ktoré sa prejavia po nejakom excese. Teda po jedle, ktoré bežne nejedávame alebo ho nejedávame v takom množstve, ako práve počas sviatkov.

Akú rolu zohráva v tomto „prejedaní“ alkohol? Pomáha povestný štamprlík na pretrávenie?

Štamprlík po jedle uvoľňuje svalstvo v žalúdku a pažeráku, čím sa zväčšuje jeho objem, aby sme mohli jesť ďalej. Ale vôbec to nie je zdravé. Tvrdý alkohol nemá pre naše zdravie vôbec žiadnu nutričnú hodnotu.

Keď si už chceme na sviatky dopriať alkohol, po akom druhu by sme mali siahnuť?

Červené víno. Obsahuje antioxidanty, konkrétne resveratrol. Ale treba to brať s veľkou rezervou, lebo tieto antioxidanty nájdeme aj v červenom ovocí.

Takže kto by chcel piť víno, aby prijal tieto antioxidanty, môže siahnuť radšej po 100 %-ných ovocných šťavách alebo priamo po čerstvom ovocí.

Niektorí gastroenterológovia odporúčajú, že po každom jedle by sme sa mali aspoň 10-15 minút hýbať. Pomôže nám to viac ako povestný štamprlík?

Rozhodne. To je niečo, k čomu by sme mali byť vychovávaní ani nie medicínskym odporúčaním, ale historickou skúsenosťou. Slovenský osvietenský spisovateľ Juraj Fándly nás k tomu nabádal už pred 250 rokmi.

Minimálne preto, že vodorovná poloha plného žalúdka podporuje reflux a robí tráviaci systém lenivým. Už len keď vstaneme od stola a urobíme pár pohybov v kuchyni alebo po byte, môže pomôcť rozhýbať naše trávenie.

Čo by malo byť základom zdravého taniera?

Pestrosť. Tým nemyslím, že musíme jesť kurkumu a kokosové mlieko, ale potraviny, ktoré sú u nás známe po stáročia. Veľmi dobre to vystihol práve Fándly, ktorý vo svojej knihe Zelinkár odporúča štyri „lieky“ na zachovanie zdravia: dobré svedomie, veselé srdce, miernosť v jedení či pití a pohyb.

Ja by som k tej miernosti v jedení dodal ešte pestrosť. Vďaka tomu sa vyhnete intoxikácii organizmu, ktorú spôsobuje jednostranná strava.

V prípade, že sa chceme zdravo stravovať a prijímať menej tukov, je správne siahnuť po odtučnených výrobkoch?

To je čistý marketingový ťah, ktorému ľudia sadli na lep. Robí sa to preto, že tuk, ktorý sa umelo z týchto výrobkov stiahne, sa môže využiť na ďalšie produkty.

Človek, ktorý si takýto odtučnený výrobok kúpi, si myslí, že je to zdraviu prospešné. Pritom je oveľa zdravšie kúpiť si napríklad jogurt, ktorý určité percento tuku obsahuje.

Ľudí zrejme láka, že tieto jogurty majú minimálny alebo žiadny obsah tuku, no vysoký obsah bielkovín…

Pokiaľ chceme prijať viac bielkovín, lepšie je siahnuť po tvarohu. Prečo by si niekto, kto nechce prijať žiadny tuk, mal kúpiť práve jogurt? To si môže dať aj mrkvu, tá rovnako neobsahuje žiadny tuk.

Veľa ľudí si v súčasnosti kupuje výrobky s vysokým obsahom bielkovín vo forme sladených tyčiniek či srvátkového prášku. Je skutočne potrebné, aby sme si popri bežnej strave dopĺňali proteíny takýmto spôsobom?

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že tradičná slovenská strava je preproteínovaná. To, koľko proteínov by sme mali prijať, závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich je vek a fyzická aktivita. V starobe je výdaj energie nižší a svalstvo sa stráca. Potreba zvýšeného príjmu proteínov je preto opodstatnená.

Ich prijímanie by však malo byť súčasťou bežného stravovania a nie umelo dopĺňané vo forme tyčiniek či prášku. Rovnako u športovcov môžu byť proteínové výrobky súčasťou pestrej stravy, ale nie ako primárny zdroj bielkoviny. Obávam sa, že inak to narobí viac škody ako úžitku.

WHO označila procesované červené mäso (ako saláma, párky či klobásy) za karcinogén 1. kategórie. Existujú dôkazy priameho prepojenia medzi látkami v týchto potravinách a rakovinou hrubého čreva a konečníka. Je potrebné sa ich úplne vzdať, aby sme svojmu zdraviu neuškodili?

Mäso sa konzervuje dvoma spôsobmi. Údením alebo sušením. V našich zemepisných šírkach a histórii je typické údenie. Na mäso, ktoré si dnes môžete kúpiť v obchodoch, boli použité moderné spôsoby údenia, ktoré sú menej škodlivé. Dokonca niektoré sú aromatizované, pričom údené ani nie sú.

Naopak, v stredomorskej kuchyni nájdeme skôr sušené mäso, a to je skutočne zdravšie ako údené. Ak si však údené mäso doprajeme niekoľkokrát do roka, karcinogénne látky neprijmeme v takom množstve, že by ohrozovali naše zdravie.

Preto nie je potrebné úplne sa vzdať údenín. Iné je, ak ich niekto jedáva dennodenne. To je potom skutočne priama cesta k rakovine hrubého čreva a konečníka. V tej, žiaľ, Slovensko zastáva celosvetovo prvé priečky.

Čo všetko sa pod výskyt rakoviny hrubého čreva a konečníka podpisuje?

Okrem nesprávnych stravovacích návykov je to aj častá konzumácia alkoholu a pravidelné fajčenie. A potom, samozrejme, nedostatok zvyškovej stravy, akou je ovocie a zelenina.

Je možné rakovine tohto typu predchádzať?

Áno. Najväčšie rezervy vidím v screeningu okultného krvácania a vyšetrenia hrubého čreva v celej populácii. Od 40.- 45. roku by malo byť povinné absolvovať preventívnu kolonoskopiu. To je bežný postup, ak sa nejaké ochorenia vyskytujú často v určitom regióne.

A keď sú Slováci dlhodobo na prvých priečkach v tomto type rakoviny, tak treba dostať do povedomia spoločnosti, že toto vyšetrenie je potrebné. Tam sa odhalí nielen rakovina, ale aj skoršie štádiá, ako polypy a podobne. Môžu sa zachytiť aj v takom stave, že sa rakovina ani nerozvinie.

Kedy by mal človek, ktorý má podozrenie na rakovinu hrubého čreva, vyhľadať lekára?

Krv v stolici je už jednoznačný varovný signál. Existujú však aj testy tzv. okultného krvácania na zistenie prítomnosti krvi v stolici. Hneď ako sa objaví krv, preskakujeme všetky vyšetrenia a robíme kolonoskopiu.

V súčasnosti sú veľmi populárne nové trendy v stravovaní, ako napríklad paleo, stredomorská kuchyňa či vegánska strava, v ktorých je veľmi obmedzený alebo úplne vylúčený príjem mäsa. Je takéto obmedzenie skutočne potrebné, pokiaľ chceme prispieť k zlepšeniu nášho jedálnička a tým aj celkového zdravia?

Myslím, že je to veľmi vytrhnuté z kontextu. U nás nie sú podmienky na to, aby sme sa zdravo stravovali vegánskym spôsobom. Tie vychádzajú z inej kultúry, histórie, spôsobu života a spôsobu prípravy potravín.

Ak nemajú byť konzervované, v našich podmienkach je to len ťažko realizovateľné. Je to jeden z módnych trendov, ktoré prišli z indických štvrtí Západu, kde je takáto kuchyňa prirodzená.

Rovnako si nemyslím, že je správne preniesť celú mediteránnu kuchyňu na naše prostredie. Na to tu nie sú prispôsobené podmienky. Pre nás je typická tradičná slovenská kuchyňa, ktorej súčasťou je aj mäso.

Skôr vidím chybu v tom, že sme upustili od pestrého stravovania našich predkov a podľahli sme módnym trendom, ktoré sú vytrhnuté z kontextu.

Keď to však posunieme do dávnejšej histórie, do obdobia lovcov a zberačov, prídeme na to, že máme aj s krajinami Stredomoria spoločných predkov. Nemali by byť teda odporúčania pre zdravý mikrobióm univerzálne pre všetkých? Nie je náš mikrobióm vo svojej podstate rovnaký?

Určite nie. Sú tam veľmi podstatné rozdiely a to si veľa ľudí neuvedomuje. Takisto ako štýl života u nás nemôžeme porovnať so štýlom života ľudí v rovníkovej Afrike. Navyše si treba uvedomiť, že mikrobióm nie je determinantom života.

Definícia zdravia je veľmi zložitá. Podľa WHO je to pocit telesného a duševného blaha. A to nie je len mikrobióm, ale celkový pocit zdravia.

Na druhej strane sa ukazuje, že aj v tzv. modrých zónach dlhovekosti, kde sa ľudia dožívajú najdlhšieho veku na svete pri dobrom zdraví, je jedným z kľúčových faktorov práve strava. Tá je zložená najmä z rastlinných a celozrnných produktov, orechov, morských rias a rýb. Až 95 % kalórií pritom prijímajú z rastlín a iba 5 % zo živočíšnych produktov. Zdá sa, akoby úprava stravy smerom od živočíšnej k rastlinnej bola skutočne správnym krokom smerom k zlepšeniu nášho zdravia…

Tieto štúdie opomenuli štáty, kde sa ľudia živia výlučne živočíšnou stravou. Sú oblasti, kde dominuje takáto strava a ľudia sa tiež dožívajú dlhého veku. Dlhovekosť navyše závisí od mnohých iných faktorov, ktoré sa netýkajú len stravovania, ale aj životného štýlu, stresu, pohybu a podobne.

Napríklad sa zistilo, že Masajovia v Afrike, ktorých strava sa skladá prevažne z mäsa, mlieka a krvi dobytka, čo predstavuje extrémne vysoký príjem nasýtených tukov a cholesterolu, majú pozoruhodne nízky výskyt kardiovaskulárnych problémov.

Hoci podľa západných štandardov by takáto strava mala viesť k vysokému výskytu srdcovo-cievnych ochorení. To len dokazuje, že je za tým celý komplex rozličných faktorov, ktoré sa pod zdravie a dlhovekosť podpisujú, a že strava je „len“ jedným z nich.

Podľa najnovších výskumov sa však ukazuje, že úpravou stravy môžeme zvrátiť až 90 % ochorení. Nemali by sme sa preto snažiť prispôsobiť svoj jedálny lístok tak, aby bol náš mikrobióm čo najzdravší?

Je pravda, že úpravou stravy môžeme ovplyvniť exprimáciu génov, a tak choroby, na ktoré máme predispozíciu, nemusíme vôbec dostať. Z mojej skúsenosti s pacientmi však sledujem, že ľudia dnes radi experimentujú a stravujú sa podľa toho, čo sa kde dočítali.

No tých zdrojov informácií je dnes veľmi veľa a mnohé šíria nepravdivé a vedecky nepodložené informácie. Navyše platí, že radikálnymi zmenami v spôsobe stravovania si môžeme spôsobiť aj problémy.

Keď napríklad zmením svoj mikrobióm podľa Masajov v Afrike alebo vegánov v Indii a vytvorím si svoj vlastný, môžem si privodiť aj choroby.

Veľmi kritizované sú v súčasnosti procesované potraviny, ktoré spôsobujú v našom tele chronický zápal. Ako môžeme množstvo procesovaných potravín, ktoré prijímame, obmedziť?

Poviem to na príklade šunky. V supermarkete máte v ponuke vákuovo balenú alebo krájanú. Hoci aj krájaná je balená v plaste, pri vákuovo balenej môžeme predpokladať, že bola viackrát spracovaná. K procesovaným potravinám radíme aj všetky produkty, ktoré obsahujú konzervanty.

Ja osobne si nemyslím, že by sme z procesovaných potravín mali robiť strašiaka. Tieto potraviny by však mali byť len pomôckou, ak si nemôžete zabezpečiť normálnu varenú stravu. Ak sa niekto stravuje pestro a vyvážene a pritom zájde raz za mesiac do fastfoodu, na jeho zdraví sa to nijako neodrazí.

Aké zložky by sme si mali všímať na etiketách potravín predtým, ako ich vložíme do košíka?

V ideálnom prípade by sme sa mali stravovať tak, že by sme žiadne návody pri kúpe potravín nepotrebovali.

Keby bola rozšírená dostupnosť potravín z dvora alebo z blízkeho prostredia, takéto dilemy by sme nemali. Nemyslím si, že čítanie zloženia každej potraviny, ktorú vložíme do košíka, je správnou cestou.

Navyše bežný človek nerozumie, čo každá zložka v potravine znamená a či je dobré, aby tam bola. Dnes už aj v obyčajnom chlebe máte viac ako len tri základné zložky, teda vodu, múku a soľ.

Máte tam aj karamel kvôli farbe, množstvo druhov rôznych cereálií, ovos a podobne. A takto je to takmer s každým výrobkom.

Z prieskumu o konzumácii ovocia a zeleniny medzi obyvateľmi Slovenska vyplýva, že iba 13 % ľudí prijme 400 a viac gramov ovocia a zeleniny denne, čo je minimálny odporúčaný príjem, a takmer polovica si nedopraje ani 100 gramov. Ako by sme mali zvyškovú stravu zaradiť do svojho jedálneho lístka?

Vo Francúzsku, kde som desať rokov žil, som odpozoroval, že súčasťou ich viacchodovej večere je aj šalát. Podobne je to aj v krajinách Stredomoria. U nás sme skôr zvyknutí prijímať zeleninu hlavne z polievok.

No koľko ľudí si ju dnes dáva na obed alebo večeru? Minimum. Potom sa nemôžeme čudovať, že máme nízky príjem vlákniny.

Musíme si uvedomiť, že my nie sme Francúzi ani obyvatelia stredomorského regiónu a vychádzame z iného kultúrneho prostredia. Súčasťou tradičnej slovenskej kuchyne bolo vždy ovocie a zelenina, v ktorej bolo vlákniny dosť. Problém je v tom, že sme od nej upustili.

Poviem to na príklade zníženej spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Spotreba, ktorá bola na Slovensku roku 1985 štandardom, je v súčasnosti v odporúčaniach WHO pre konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov. No Slovensko je dnes hlboko, hlboko pod normou.

Ilustračné foto: Freepik