Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Text obsahuje spoilery na knihu 22. 11. 1963 od Stephena Kinga
Víno kážem a snažím sa víno aj piť. Na začiatku leta som pre tento portál napísal stĺpček, v ktorom som uviedol, že by sme počas leta mohli vymeniť tzv. self-help literatúru za beletriu. Sám som sa rozhodol siahnuť po knihe, ktorú som pre jej rozsah počas akademického roka dlho odkladal.
Ide o knihu s názvom 22. 11. 1963 od amerického spisovateľa Stephena Kinga. Jasné, King nie je vrchol americkej prózy, ale dá sa povedať, parafrázujúc Terryho Pratchetta, že človek si niekedy chce oddýchnuť od literatúry a prečítať si nejakú dobrú knihu.
O Kingovi sa často hovorí, že v priebehu svojej spisovateľskej kariéry dospel a jeho knihy z 21. storočia netrpia neduhmi, ktoré boli prítomné v jeho starších (hoci známejších) dielach. Možno je preto dobré spomenúť, ako prebiehala tvorba tejto knihy.
King tvrdí, že nápad na ňu dostal už v 70. rokoch. Tým základným námetom je cestovanie v čase s cieľom zachrániť Johna Fitzgeralda Kennedyho pred atentátom v Dallase. Spisovateľ uviedol, že ako učiteľ angličtiny nemal dosť času na rozsiahly rešerš, ktorý si táto kniha vyžadovala, a preto ju napokon vydal až v roku 2011 už ako etablovaný spisovateľ.
Po prečítaní knihy je mi jasné, na čo všetko King taký rozsiahly rešerš potreboval. Dej sa začína v roku 2011, keď rozvedený učiteľ Jake Epping vďaka svojmu priateľovi objaví portál, ktorý ho prenesie do roku 1958.
Spoločne vymyslia plán – portál použijú na to, aby zabránili vražde rodiny jedného z Eppingových dospelých žiakov, ktorá sa odohrala v 50. rokoch, a následne zabránia atentátu na Kennedyho.
Domnievajú sa totiž, že ak by Kennedy zostal prezidentom, Američania by nepodstúpili vojnu vo Vietname a história by sa vyvíjala lepším smerom. Keď Epping začne experimentovať s časovým portálom, príde tiež na to, že kedykoľvek, keď cestuje v čase, „vymaže“ svoj predošlý pokus.
Keď sa Epping vráti z jedného z takýchto výletov do minulosti, svojho priateľa Ala nájde mŕtveho. Zoberie preto jeho zošit, do ktorého si zapísal všetko o vražde Kennedyho spolu so športovými výsledkami (aby sa mal v minulosti ako uživiť, konkrétne stávkovaním), a vydá sa do roku 1958…
Kniha 22. 11. 1963 sa so svojím čitateľom napokon zaujímavým spôsobom zahrá. Keď si človek prečíta anotáciu a začne čítať knihu, očakáva vlastne štandardný politicko-historický triler so sci-fi rozmerom. Napokon však dostane najmä romantický príbeh.
V 50. rokoch sa totiž Epping (teraz už vystupujúci pod menom George Amberson) zamestná ako učiteľ na strednej škole, kde stretne knihovníčku Sadie, a tí dvaja sa do seba zamilujú.
Sadie predtým opustila svojho manžela, ktorý ju emočne týral, a Amberson sa celý čas obáva, že sa vráti, aby sa pomstil. Jeho obavy sú napokon opodstatnené – bývalý manžel ju napadne a nožom jej zraní tvár.
Medzitým sa rozvíja dejová línia súvisiaca s Kennedym – Amberson pravidelne cestuje do Dallasu, kde pozoruje Leeho Harveyho Oswalda, budúceho vraha prezidenta. Nech som sa však akokoľvek snažil na túto dejovú líniu sústrediť, napokon som musel uznať, že romantická línia bola napísaná zaujímavejšie.
Láska hlavného hrdinu so Sadie sa však skončí tragicky. Amberson príde na to, že minulosť sa pred zmenou urputne bráni, a tak sa im v osudný deň 22. novembra 1963 pletie do cesty jedna nehoda za druhou. Pri prestrelke s vrahom prezidenta napokon Sadie zomiera, hoci sa vražde Kennedyho podarilo zabrániť.
Ambersonovi sa podarí vykrútiť z policajných výsluchov a vrátiť sa do roku 2011. Dej naznačí, že má v pláne opäť sa vrátiť do roku 1958, aby znovu všetkému zabránil a navyše zachránil Sadie život.
Keď sa však vráti do súčasnosti, dej naberie podľa mňa podobne „terapeutický“ spád ako pointa legendárneho vianočného filmu Život je krásny (USA, 1946).
Amberson, aha, pardon, vlastne teraz už znovu Epping, totiž zistí, že záchrana Kennedyho života v skutočnosti vôbec nepriniesla takú ideálnu budúcnosť, akú si vysníval. Vietnamská vojna totiž nielenže aj tak prebehla, ale zmenila sa na jadrovú, v roku 1968 vyhral prezidentské voľby rasista George Wallace a Spojené štáty sa teraz zmietajú v nepokojoch a rozdelení.
Minulosť sa skrátka pred zmenou urputne bráni.
Epping sa preto rozhodne vrátiť sa do roku 1958, ale len preto, aby všetko vrátil späť. Chvíľu rozmýšľa nad tým, že do mesta, kde žila Sadie, pošle lístok, v ktorom ju varuje pred útokom exmanžela, ale rozmyslí si to. Minulosť chce nechať presne takú, aká bola pôvodne.
Napokon sa vráti do súčasnosti, kde sa po niekoľkých rokoch náhodne dopočuje o tom, ako skončila Sadie. A ako teda skončila? Tak aspoň jednu vec z celej knihy by som v tomto článku nemusel vyzradiť…
(Ale nie zle.)
Keď som hovoril o terapeutickom rozmere knihy, mal som na mysli to, že sa venuje strachu, ktorý je povedomý asi každému z nás. Urobil som v tom či onom momente svojho života dobré rozhodnutie? Nebolo by lepšie, keby som si zvolil inú univerzitu či iné povolanie? Naozaj kráčam optimálnou životnou trasou?
Postavy z Kingovej knihy nekladú tieto otázky len v súvislosti so svojím životom, ale pýtajú sa na globálnu politiku. Čo ak sa mohla vyvinúť lepšie, čo ak jej vieme vďaka novonájdenému časovému portálu k tomu dopomôcť?
Napokon sa však ukáže, že to, čo postavy zo svojej krátkozrakej perspektívy považovali za ideálny scenár, sa skončilo katastrofou a že aj zlo, ktoré sa v dejinách odohralo, dokázali dejiny použiť na dobro. (A tu sa nebojím povedať, že ten, kto tie veci použil na dobro, je ešte nad dejinami a jeho meno je Boh.)
Veci z minulosti nedokážeme zmeniť, a ak v nej budeme tráviť príliš veľa času, paralyzuje to našu schopnosť ovplyvniť jediný časový úsek, ktorý máme bezprostredne k dispozícii – súčasnosť –, aj schopnosť spoliehať sa na to, že Boh sa postará o budúcnosť.
Jake Epping sa o tom tiež presvedčí v jednom momente deja, keď vynuluje svoje predošlé pokusy a musí nechať všetko takpovediac na Božiu prozreteľnosť.
Moje letné čítanie sa teda tento rok skončilo tak, že asi najcennejšiu morálnu lekciu som dostal vďaka knihe Stephena Kinga. Život má niekedy naozaj zmysel pre humor.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
