Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Vojna na Ukrajine si vyberá svoju daň aj medzi tými najzraniteľnejšími. Jednou z takýchto skupín sú utečenci odkázaní na akútnu zdravotnú starostlivosť, ako napríklad dialyzovaní, onkologickí či HIV pozitívni pacienti. Práve pre nich vytvorila Komunita Sant´Egidio v Ríme záchrannú sieť, vďaka ktorej môžu pokračovať v liečbe. Tvorcom tohto systému pomoci je taliansky lekár, univerzitný profesor a aktivista z Komunity Sant´Egidio Leonardo Emberti Gialloreti. Okrem iného nám porozprával o tom:
Ako lekár a člen Komunity Sant´Egidio (na Slovensku známej aj ako Komunita sv. Egídia) v Ríme zastrešujete službu pre dialyzovaných pacientov z Ukrajiny. Odkiaľ vzišla táto iniciatíva?
Vzišla od môjho priateľa, ktorý pracuje ako nefrológ na klinike v Ríme a má na starosti pacientov odkázaných na dialýzu. Jedna z jeho kolegýň je Ukrajinka a po vypuknutí konfliktu dostala správu od svojej známej z Ukrajiny, že v dôsledku vojny jej zastavili dialyzačnú liečbu a že pomaly umiera. Môj priateľ ma okamžite kontaktoval s otázkou, či pre ňu môžeme niečo urobiť. Spojil som sa s priateľmi z Komunity Sant´Egidio na Ukrajine, ktorí túto ženu vyhľadali a pomohli jej dostať sa do Ríma, kde teraz pokračuje v dialyzačnej liečbe. Bola to prvá pacientka, ktorá sa dostala do Talianska.
Správa o nej sa rozšírila i medzi ďalších dialyzovaných pacientov na Ukrajine, ktorí sa následne nakontaktovali na našu Komunitu v Kyjeve s prosbou o pomoc. Po niekoľkých dňoch dokonca členka kyjevskej Komunity Olja vytvorila aplikáciu, cez ktorú sa môžu hlásiť a požiadať o pomoc dialyzovaní pacienti z celej Ukrajiny. V súčasnosti prichádzajú na liečbu do Talianska alebo Nemecka, no v najbližšom čase sa k týmto krajinám pripojí i Česko.
Ako sa do tejto pomoci zapojilo Slovensko?
Na úvod by som chcel zdôrazniť, že pri nesprávnej funkcii obličiek, keď je človek odkázaný na dialýzu, ide o čas. Ak sa nedostane k liečbe, odpadové látky zaplavia jeho telo a dochádza k zlyhaniu životne dôležitých orgánov. Postupne sme prichádzali na to, že pre pacientov z Ukrajiny je cesta do Talianska bez možnosti absolvovania aspoň jednej dialyzačnej procedúry príliš dlhá a ohrozujúca život. Prišli sme preto s riešením, že na svojej ceste do Talianska by mohli dostať jednu dialýzu aj na Slovensku. Komunita Sant´Egidio je tu prítomná v piatich mestách, medzi ktoré patria i Košice, ležiace relatívne blízko slovensko-ukrajinskej hranice.
V dôsledku tejto mimoriadnej situácie dokonca pridali v dialyzačných centrách na východe Slovenska ďalšiu pracovnú zmenu od 18:00 do 22:00.
Zakladateľ slovenskej Komunity Slavomír Zrebný sa spojil s ministrom zdravotníctva, ktorý bol tejto myšlienke veľmi otvorený, a zariadil, aby nemocnice v Košiciach a Trebišove začali prijímať dialyzovaných pacientov z Ukrajiny. Na základe toho vznikla medzi Komunitou a ministrom zdravotníctva Lengvarským v otázke starostlivosti o dialyzovaných pacientov veľmi intenzívna spolupráca. Aktuálne sa dobrovoľníci zo slovenskej Komunity starajú o celú logistiku spojenú so zabezpečením plynulého chodu dialýz – od vyzdvihnutia pacientov na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom cez prevoz na dialýzu a následne do hotela až po ich prevzatie členmi talianskej alebo nemeckej Komunity.
Na začiatku tejto medzinárodnej spolupráce ste sám viackrát navštívili dialyzačné strediská na východe Slovenska. Aký dojem vo vás zanechali?
Z toho, čo som mal šancu vidieť a zažiť, som mal veľmi dobrý dojem. Starostlivosť o dialyzovaných pacientov na Slovensku je na veľmi vysokej úrovni a rovnako i prístup personálu. Stretli sme sa s veľkou otvorenosťou a pochopením. V dôsledku tejto mimoriadnej situácie dokonca pridali ďalšiu pracovnú zmenu od 18:00 do 22:00. Práve z dôvodu neporovnateľne kvalitnejšej dialýzy na Slovensku v porovnaní s Ukrajinou som usúdil, že bude najlepšie, aby aj tí ukrajinskí pacienti, ktorí by cestu do Talianska teoreticky zvládli aj bez zastávky na Slovensku, predsa absolvovali jednu procedúru aj na východe Slovenska – v Košiciach alebo Trebišove.
V akom zdravotnom stave sú ukrajinskí pacienti, ktorí prichádzajú na ukrajinsko-slovenskú hranicu?
Väčšinou je na nich vidieť veľkú únavu. Viacerí z nich prekonajú 4- až 5-dňovú cestu, pokým dorazia na hranicu so Slovenskom. Vo všeobecnosti sú vo veľmi zlom stave, pretože posledná dialýza, ktorú na Ukrajine absolvovali, bola veľmi krátka a v niektorých prípadoch i menej kvalitná.
Poskytovanie dialyzačnej liečby je pomerne nákladná záležitosť. Kde ste našli podporu pre tento projekt?
Vďaka ministerstvu zdravotníctva bola samotná dialýza poskytnutá pre pacientov z Ukrajiny bezodplatne. Avšak vznikli i náklady na dopravu, ubytovanie a stravu pacientov, na ktoré sme získali finančnú pomoc zo strany bánk, organizácií a jednotlivcov. Stretli sme sa s veľkou ochotou a štedrosťou.
Ako vyzerá starostlivosť o pacientov po príchode do Ríma?
V prvom rade treba povedať, že títo pacienti sú vo všeobecnosti vo veľmi zlej zdravotnej kondícii. Kvalita dialýzy na Ukrajine je, žiaľ, väčšinou horšia, čo vedie k ďalším zdravotným ťažkostiam, ktoré objavujeme až po príchode do Ríma. Často sa u nich vyskytujú choroby srdca a hypertenzia (vysoký krvný tlak), ktorým sa na Ukrajine nevenuje dostatočná pozornosť. Niektoré sú veľmi komplikované. Môžem s určitosťou povedať, že minimálne polovica z pacientov, ktorých sme v Ríme prijali, by už dnes nežila, ak by títo ľudia ostali na Ukrajine.
Spomínate si na nejaký konkrétny príbeh, keď išlo pacientovi doslova o život?
Pamätám si na pacienta, ktorého telo odmietalo transplantovanú obličku. Keď sme ho však prijímali na dialýzu, nevedeli sme o tom. Jedno ráno som dostal telefonát od kolegu, ktorý mi povedal, že pacient je na tom veľmi zle. Keď som sa na neho prišiel pozrieť, bolo mi jasné, že jeho telo malo nejakú rezistentnú reakciu, nevedel som však prečo. Až po prevoze do nemocnice sme zistili, že táto reakcia súvisela s transplantáciou obličky, ktorú jeho telo neprijalo a bolo nevyhnutné ju čo najskôr vybrať.
Najviac ohrození sú utečenci, ktorí sú odkázaní na pravidelnú zdravotnú starostlivosť. Títo ľudia sú tzv. skryté obete vojny. Budú považovaní za tých, čo zomreli prirodzenou smrťou. Nie je to však pravda.
Pokiaľ by tento pacient ostal na Ukrajine, kde mu túto zdravotnú komplikáciu nezistili, neprežil by to. Pamätám si aj na pacienta, ktorého úroveň krvného tlaku sa po príchode do Ríma pohybovala v hodnotách medzi 160 a 280 (normálne hodnoty sa pohybujú v rozmedzí 120 – 160, pozn. red.). S takými vysokými hodnotami vám ostávajú maximálne dva dni života. Ak by sme ho prijali o tri či štyri dni, bolo by už neskoro. No všetci pacienti odkázaní na dialýzu, ktorých liečba sa v dôsledku vojny zastavila, by už dnes neboli medzi nami.
Aké iné životne dôležité liečebné procedúry sú momentálne na Ukrajine zastavené?
Na Ukrajine je veľmi vysoký výskyt ochorení spôsobených vírusom HIV, ktoré si vyžadujú systematickú liečbu. Podobne i rôzne onkologické ochorenia, obzvlášť ak je pri nich potrebná rádioterapia. Najviac ohrození sú tí, ktorí sú odkázaní na pravidelnú zdravotnú starostlivosť, ktorej sa im momentálne nedostáva. Títo ľudia sú tzv. skryté obete vojny. Pri sčítavaní obetí tohto konfliktu sa nedostanú do oficiálnych štatistík – medzi ľudí, ktorí zomreli na následky bombardovania. Budú považovaní za tých, čo zomreli prirodzenou smrťou. Nie je to však pravda, pretože ich smrť je jedným z následkov vojny. Komunita Sant´Egidio sa preto rozhodla vytvoriť záchrannú sieť, cez ktorú môžu ľudia s takými vážnymi ochoreniami, ako je AIDS alebo rakovina, absolvovať liečbu v Taliansku alebo Nemecku.
Cez Slovensko prechádzajú pacienti odkázaní na dialýzu. Ktoré ďalšie štáty sú zapojené do tejto siete pomoci?
Na Slovensku zhromažďujeme dialyzovaných pacientov vďaka systému starostlivosti, ktorý ste pre týchto pacientov vytvorili. Cez Komunity Sant´Egidio v Poľsku a Maďarsku organizujeme podobným spôsobom pomoc pre pacientov trpiacich na AIDS a iné ochorenia. Tí pokračujú v liečbe v Taliansku alebo Nemecku.
Prečo si Komunita vybrala starostlivosť práve o tieto „skryté obete vojny“?
Vnímali sme, že v dôsledku vojny vznikla na Ukrajine akútna potreba starostlivosti o chorých, na ktorú sme sa snažili nejakým spôsobom reagovať. Je totiž ľahšie všimnúť si utrpenie ranených v dôsledku bombových, raketových či streleckých útokov ako tých, ktorých bolesť nie je na prvý pohľad zjavná.
V posledných týždňoch začali počty dialyzovaných pacientov, ktorí prechádzajú cez Slovensko, klesať. Čím si to vysvetľujete?
Pacienti, ktorí v súčasnosti na Slovensko prichádzajú, sú najmä z oblastí, kde sa bojuje, ako Luhansk, Donbas či Cherson. Keďže nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti, útek z Ukrajiny je pre nich otázkou života a smrti. Minulý týždeň mala prísť skupina utečencov práve z Chersonu. O útek z Ukrajiny sa pokúšali už osemkrát, no zatiaľ neúspešne. Podobných prípadov sme však mali viac. Na druhej strane sme mali i utečencov, ktorí potvrdili, že prídu, no na poslednú chvíľu to odvolali. Mali strach z toho, že nevedeli, kam idú a čo ich čaká. V tom sa ukazuje dôležitosť osobného kontaktu s členmi našej Komunity v Kyjeve, ktorí ich môžu s celým procesom podrobne oboznámiť.
Ukrajinskí utečenci odkázaní na dialýzu sa podstatne ťažšie integrujú. Nikto ich totiž nezamestná, keď musia chodiť každé dva dni na dialýzu.
Naším primárnym cieľom je momentálne podporovať dialyzačné strediská na Ukrajine v najväčšej možnej miere. Mestá, ktoré boli oslobodené spod ruskej okupácie alebo ktoré nie sú terčom útokov, sa pomaly vracajú do „normálneho života“, a to i v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Často sa však od nefrológov dozvedáme, že im na opätovné naštartovanie dialýz chýba potrebný materiál. Snažíme sa ich preto finančne podporiť, aby mohli začať opäť fungovať a pacienti nemuseli prichádzať na liečbu do Talianska či Nemecka.
Ukazuje sa, že utečenci z Ukrajiny sa na Slovensku vedia celkom rýchlo integrovať. To súvisí aj s kultúrnou a jazykovou príbuznosťou oboch krajín. Ako je to s integráciou ukrajinských utečencov v Taliansku?
Vo všeobecnosti sa ukrajinskí utečenci asimilujú na nové prostredie pomerne rýchlo. No veľmi závisí od zdravotného stavu, v ktorom prídu. Tí, ktorí nemajú závažnejšie zdravotné ťažkosti, sa integrujú pomerne rýchlo. Ľudia odkázaní napríklad na dialýzu to však majú podstatne ťažšie. Nikto ich totiž nezamestná, keď musia chodiť každé dva dni na dialýzu. Cieľom, samozrejme, je, aby sa v prípade priaznivého vývoja situácie na Ukrajine mohli vrátiť čo najskôr domov.
Aký vývoj situácie na Ukrajine očakávate? Koridory pre vážne chorých pacientov nie sú dlhodobým riešením situácie.
Jediné východisko vidím v mieri. Pokiaľ konflikt pretrváva, situácia sa nezmení. V tomto momente sme však v slepej uličke, pretože ani Putin, ani Zelenskyj nemajú záujem o stretnutie.
Najvýraznejšie sa asi aktivita Komunity prejavila v Mozambiku, kde sa vďaka niekoľkoročnému úsiliu jej členov podarilo podpísať po 16 rokov trvajúcom konflikte mierovú dohodu.
Je skúsenosť s vojnou na Ukrajine pre Komunitu niečím úplne novým?
Nie. Komunita bola a je prítomná pri viacerých vojnových konfliktoch, no je pravda, že nie v rámci Európy. Najvýraznejšie sa asi jej aktivita prejavila v Mozambiku, kde sa vďaka niekoľkoročnému úsiliu niektorých členov Komunity podarilo podpísať mierovú dohodu. Počas 16 rokov trvajúcej občianskej vojny prišlo v tom čase v 13-miliónovom Mozambiku o život milión ľudí.
V čom je skúsenosť s vojnou na Ukrajine iná ako tie predošlé?
Komunita v Mozambiku má iba veľmi obmedzené možnosti ovplyvniť politikov na najvyššej úrovni a je do veľkej miery odkázaná na pomoc iných Komunít. Nedá sa tiež porovnať ekonomická úroveň. Mozambik je jednou z najchudobnejších krajín sveta. No na druhej strane sú pre nás bratia z Komunity v Mozambiku učiteľmi a svedkami viery. Ukazujú nám, že pokiaľ si zachováme vieru, všetko ostatné príde ako odpoveď na ňu.
Aké kroky podnikla Komunita v úsilí o budovanie mieru a vzájomného dialógu medzi znepriatelenými stranami na Ukrajine?
Spolupracovali sme na organizovaní stretnutia medzi svetovými veľmocami v Ríme, ktoré by mohli hrať v rámci tohto vojnového konfliktu dôležitú rolu. Pred tromi týždňami sme mali v centre Komunity v Ríme stretnutie s bývalou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Rozprávali sme sa o možnostiach jej podpory v rámci snahy o mierové vyústenie tohto konfliktu.
Aké najväčšie výzvy vidíte v najbližšom období?
Najväčšou výzvou do najbližších mesiacov bude nepoľaviť v pomoci a ujať sa utečencov, ktorí u nás hľadajú nový domov. Už teraz však vnímam u mnohých ľudí únavu a úpadok nadšenia z počiatočnej vlny solidarity. Dôležité tiež bude vytrvať v modlitbe a práci za mier.
Misia Komunity Sant´Egidio po celom svete je zameraná na starostlivosť o ľudí na periférii, napríklad chudobných, chorých, starých ľudí. Ako v súčasnosti funguje Komunita na Ukrajine?
Členovia Komunity v jednotlivých mestách pokračujú v službe a v rámci svojich možností sa snažia robiť maximum. Keď sa napríklad Kyjev ocitol pod paľbou, previezli mnoho chudobných a starých ľudí z Kyjeva do Ľvova, kde sa o nich starajú členovia miestnej Komunity. Veľkú oporu ukrajinskej Komunite preukazujú aj iné európske štáty, ktoré posielajú humanitárnu pomoc. Z našej Komunity v Taliansku sa nám podarilo napríklad financovať dom v Ľvove, v ktorom sa môže Komunita pripravovať na službu a variť jedlo pre chudobných.
V talianskej Komunite Sant´Egidio pôsobíte už viac ako 30 rokov a môžeme povedať, že slovenskú a českú Komunitu sprevádzate prakticky od jej vzniku. Ako si spomínate na váš prvý kontakt s týmito krajinami?
Prvýkrát som obe krajiny navštívil ešte v čase spoločného československého štátu v roku 1985. Nadviazal som vzťah s cirkvou, s kardinálom Tomáškom v Prahe a taktiež s kardinálom Korcom v Nitre. Ešte počas komunizmu som sa s nimi niekoľkokrát stretol. Dokonca, keď po smrti kardinála Tomáška písali knihu o jeho živote a diele, ktoré po sebe zanechal, bol som oslovený, aby som sa stal jej spoluautorom. Vďaka týmto vzťahom, ktoré som si v Československu vytvoril, sa so mnou po revolúcii v roku 1989 skontaktoval Václav Havel.
Aký dojem vo vás zanechal?
Bola to veľká osobnosť. Mal silné politické i líderské schopnosti, ktoré vedel veľmi dobre zužitkovať na pozícii, do ktorej bol zvolený. Stál pred mimoriadne ťažkou úlohou budovania demokratického zriadenia po takmer polstoročí socializmu a treba povedať, že sa jej zhostil veľmi dobre. Poznal som ho ešte ako prezidenta Československa a neskôr ako prezidenta novovzniknutej Českej republiky.
Pamätám si na jednu diskusiu s ním v roku 1996, keď bola na stole budúcnosť Česka v EÚ a NATO. Ja som presadzoval názor, že v prvom rade by sa malo Česko sústrediť na vstup do EÚ, no on považoval za nevyhnutnejší krok vstup do Severoatlantickej aliancie, až potom do EÚ. V tejto otázke sme nenašli zhodu, no dnes nepochybujem, že mal pravdu.
Keby sa vojna na Ukrajine skončila hoc i zajtra, traumy, ktoré si deti z Ukrajiny nesú, budú trvať ešte desaťročia.
Z mojej skúsenosti z hranice som mala dojem, že táto vojna sa vedie proti deťom. V Taliansku v rámci svojej lekárskej praxe veľa pracujete práve s detskými pacientmi. Ako sa podľa vás táto vojna podpíše na psychickom zdraví detí?
Toto je ďalší, veľmi závažný aspekt dosahov tejto vojny. Keď dieťa vyrastá, obyčajne žije v predstave sveta ako bezpečného miesta, v ktorom mu rodičia napĺňajú jeho potreby. Rodičia sú preň tí, ktorí dokážu nájsť riešenie na každý jeho problém. Deti na Ukrajine sú však vystavené tomu, že ich rodičia sú úplne bezmocní. Ak je dieťa hladné, nedokážu ho nakŕmiť, ak mu je zima, nedokážu mu zabezpečiť teplo. Toto vytvára v mysliach detí obrovský zmätok. Svet pre nich prestáva byť bezpečným miestom a dostávajú sa do stavu strachu a chaosu. A to ešte nehovoriac o traumách, čo v nich zanechal pohľad na hrôzy, ktorým boli vystavené. Teraz si týmto prechádzame s ukrajinskými deťmi v Taliansku. Keby sa vojna na Ukrajine skončila hoc i zajtra, traumy, ktoré si tieto deti nesú, budú trvať ešte desaťročia.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
