Teroristické útoky nie sú stretom civilizácií ani útokom na kresťanov

Teroristické útoky vo Francúzsku a vo Viedni opäť vyniesli na povrch myšlienku stretu civilizácií.

Podporte dialóg

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Preto potrebujeme aj vašu pomoc. Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah.

Za menej ako tri týždne sa svet stal svedkom viacerých teroristických útokov vo Francúzsku a naposledy aj vo Viedni, ktoré na prvý pohľad môžu byť interpretované ako dôsledok imigrácie alebo ako stret civilizácií, či ako útok na kresťanov. Iste, takéto unáhlené zhodnotenie situácie je možné a mnohým nahráva do kariet. Súčasná situácia je však o niečo komplexnejšia.

V prvom rade je potrebné upresniť, že posledné útoky vo Francúzsku mali rôzne motivácie. Koncom septembra pokus o útok na redakciu satiristického časopisu Charlie Hebdo a v polovici októbra vražda učiteľa, ktorý ukazoval svojim žiakom karikatúry, boli reakciou. Následné útoky na baziliku v Nice a na pravoslávneho kňaza v Lyone neboli ešte stále objasnené, hoci sú indície, že išlo o útoky riadené náboženským fanatizmom.

Medzi tieto série je potrebné zaradiť vyjadrenie francúzskeho prezidenta, že v karikatúrach sa bude pokračovať, lebo je to v súlade s národným princípom laicity. To však vyvolalo kritiku arabského sveta a podľa všetkého aj tu druhú, už spomínanú vlnu útokov, ku ktorej môžeme priradiť aj ten na francúzske veľvyslanectvo v Saudskej Arábii.

Po útoku v Nice si mnohí kladú otázku, či sa francúzski kresťania stali novým terčom teroristov. Pre mnohých fanatických a radikálnych teroristov je kresťanstvo považované za symbol francúzskej spoločnosti. Iste, ak prezident povie, že tieto útoky sú útokom na republiku, všetko tomu nasvedčuje.
Spoločensko-politická situácia a mentalita však nezodpovedá identifikácii kresťanstva a spoločnosti. V každom prípade to však neznamená, že kultúra nebola formovaná kresťanstvom, ale aktuálne myslenie nezodpovedá danému tvrdeniu.

Na spoločensko-kultúrnej, ale aj politickej úrovni jedným z hlavných pilierov štátu je princíp laicity alebo laickosti, zakotvený zákonom o odluke štátu a cirkvi z roku 1905. Laicita garantuje slobodu svedomia a možnosť praktizovať náboženstvo bez zásahu zo strany štátu. Teda laicita uzákoňuje neutralitu štátu voči náboženstvám. No to, čo vraví zákon, je interpretované dvoma spôsobmi.

Prvá interpretácia vníma laicitu ako neutralitu štátu, ktorý je akonfesionálny a nehierarchizuje náboženstvá. Druhá interpretácia kategoricky odmieta náboženstvo vo verejnom prostredí a naberá protináboženský aspekt. V tomto prípade sa laicita chápe ako ateizmus.

Nie, vo Francúzsku sa kresťanstvo neidentifikuje s republikou, a v tom prípade sa teroristi, ktorí konajú v tejto perspektíve, hlboko mýlia.

Na pozadí tejto interpretácie je historický vývoj vzniku republiky ako protipólu monarchie, vtedy spojenej s cirkvou. Iste, ide o historický fakt a konflikt, ktorý však ešte kompletne nevymizol zo spoločenského myslenia a mentality. Toto pozadie pre cudzincov nie je stále jasné a je dôležité ho poznať pre správny kontext.

V tomto svetle je možné vnímať debatu ohľadom karikatúr ako právo na blasfémiu, ktoré vyplýva zo slobody prejavu. A tu nepochybne ide o jeden z bodov, ktoré pridávajú napätie a sú za pozadím mnohých útokov.

Okrem toho, že na politickej úrovni prevláda tá druhá, agresívnejšia a militantná vízia laicity, je možné povedať, že vo Francúzsku vládne „nábožensky analfabetizmus“. V prvom rade žiaci v štátnych školách sa vôbec nezaoberajú priamo náboženskou otázkou okrem jeho vzťahu k laicite štátu. Teda neštudujú náboženstvá ani v katechetickom zmysle, ale ani ako antropologický a spoločensko-sociálny fenomén, nehovoriac o otázke a skúmaní podstaty náboženstva. Náboženstvo nemá vo francúzskych štátnych školách miesto.

Na spoločenskej úrovni tu chýba integrácia intelektuálneho zámeru náboženstiev s ich pohľadom a ponukou zmyslu života, človeka, sveta alebo spoločnosti, ktorý je možné slobodne prijať alebo odmietnuť. Teda náboženská otázka je irelevantná a nenachádza miesto vo verejno-spoločenskej sfére. Jediný priestor, ktorý sa náboženstvám poskytuje v médiách, je zameraný na ich vonkajšie formy, respektíve je zredukovaný na sociálny fenomén. Preto sa náboženstvá javia ako faktor sociálneho napätia a rozdelenia a niet sa čo čudovať, že chýba dialóg a vzájomné pochopenie.

Nezabudnime ešte pridať aktuálne politické napätie medzi francúzskym a tureckým prezidentom, nedávny prejav Emmanuela Macrona o „islamistickom separatizme“ s prezentáciou projektu o „štrukturalizácii islamu“ vo Francúzsku, ktorý vyvolal polemiku, a taktiež vojenské pôsobenie francúzskej armády v niektorých krajinách Afriky.

Na základe tohto kontextu nemožno interpretovať posledné útoky ako stret civilizácií alebo náboženstiev, ani povedať, že kresťania sú priamym terčom islamistických teroristov a už vôbec nie identifikovať všetkých migrantov ako teroristov.

Nie, vo Francúzsku sa kresťanstvo neidentifikuje s republikou, a v tom prípade sa teroristi, ktorí konajú v tejto perspektíve, hlboko mýlia. Nie, migranti nie sú teroristi a takáto zjednodušená a následne zovšeobecnená identifikácia je veľmi nebezpečná. Iba v dvoch z už spomínaných útokov sa dosiaľ potvrdilo, že ide o migrantov.

Nie, nejde tu o stret náboženstiev. Iste, politicko-náboženská ideológia, ktorá sa zakladá na určitej interpretácii náboženských textov, je problém a môže viesť k terorizmu a k barbarským činom, ako sme toho boli svedkami. Preto je potrebné rozlišovať a jednoznačne odsúdiť teroristické útoky a radikálne prúdy, ktoré k nemu vedú, na jednej strane a na druhej snažiť sa hľadať a odstrániť ich príčiny.

Boli sme a, žiaľ, stále budeme svedkami inštrumentalizácie Boha a náboženstva na rôzne a najmä na politické účely.

Boli sme a, žiaľ, stále budeme svedkami inštrumentalizácie Boha a náboženstva na rôzne a najmä na politické účely. Ako píše pápež František a veľký imám Ahmad al Tajjib z káhirskej univerzity Al Azhar v Dokumente o ľudskom bratstve pre svetový mier a vzájomné spolunažívanie: „Hanebný terorizmus, ktorý ohrozuje bezpečnosť ľudí, tak na Východe či Západe, ako aj na Severe či Juhu, šíriac paniku, des a pesimizmus, nie je zavinený náboženstvom – aj keď ho teroristi manipulatívne využívajú –, ale je spôsobený nahromadenými nesprávnymi interpretáciami náboženských textov, politikami hladu, chudoby, nespravodlivosti, útlaku, arogancie.“ Lebo – ako sa píše na inom mieste daného dokumentu – „V skutočnosti Boh, Všemohúci, nepotrebuje, aby ho niekto obraňoval, a nechce, aby sa jeho meno používalo na terorizovanie ľudí“ (február 2019).

Foto: Vienna.at 
 

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Podobné články