Čo je stredobodom kresťanstva?

Úvaha o tom, čo je v kresťanstve centrálne a prečo je dôležité sa s tým stotožniť.

Podporte dialóg

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Preto potrebujeme aj vašu pomoc. Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah.

V rámci jedného univerzitného kurzu o viere a rozume študenti (od 25 do 75 rokov) dostali špecifickú otázku na zamyslenie: Kto medzi Kantom a Hegelom sa vo svojej filozofii podľa vás zameral na to, čo je v kresťanstve centrálne? Vzhľadom na obsah formácie to bola na prvý pohľad pre študentov jednoduchá otázka, no počas čítania odpovedí som zistil, že to tak nebolo. Boli rôznorodé.

Bez ohľadu na konkrétny kontext, v ktorom otázka zaznela, si ju môžeme prevziať a spýtať sa každý sám seba: Čo je podľa mňa stredobodom kresťanstva, čo je jeho srdcom? Takmer každý z nás si v škole prešiel náboženskou výchovou, rôznymi prípravami na sviatosti, prípadne ďalším štúdiom. Mali by sme teda dospieť viac-menej k rovnakému záveru. A ten záver by sa mal na základe katechézy stotožniť s tým, čo ním z teologického hľadiska aj je.

No čo ak sa to nestane? Môže sa stať, že to, čo si myslíme, že je stredobodom, ním nie je, alebo naopak. Keď neberieme do úvahy teologickú rovinu, naša odpoveď bude závisieť od toho, na ktorý aspekt kladieme dôraz. Na tú či onú dogmu, na morálku, desatoro, transcendentnosť, na slobodu, osobný vzťah s Bohom, lásku k blížnemu, na hierarchiu. A mohli by sme pokračovať v zozname.

Otázka stredobodu kresťanstva je možno banálna, ale zásadná.

Otázka stredobodu kresťanstva je možno banálna, ale zásadná, lebo z odpovede na ňu vyplývajú ďalšie koncepcie, postoje a skutky nášho každodenného života. Občas sa niektorí, a azda aj my, ideme biť za kresťanské hodnoty, robiť kresťanské rozhodnutia, dívať sa kresťanským pohľadom na určité veci alebo situácie a podobne. Ak v nich nevychádzame zo stredobodu kresťanstva, nielen že deformujeme jeho posolstvo, ale robíme z neho zložitý súbor učení.

Úmyselne, namiesto priameho pomenovania stredobodu, zostanem v rovine reflexie, ktorá pobáda k zamysleniu sa. Odtiaľ môžeme prejsť k viere a spýtať sa sami seba: Ako moja viera od detstva rastie? A rastie vôbec? Ako ju prehlbujem a formujem? Aké miesto má v nej sloboda, prikázania a pravidlá? Je statická alebo dynamická? Je pre mňa zdrojom radosti a pokoja, alebo úzkosti?

Foto: Raimond Klavins/unsplash.com

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Podobné články